Karol Strmeň (vl. menom Karol Adam Bekényi) (* 9. apríl 1921, Palárikovo – † 16. október 1994, Cleveland, USA)iné zdroje uvádzajú 14. alebo 21. október, bol slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ, novinár, pedagóg, literárny kritik, vysokoškolský profesor a osobnosť slovenského exilu.
Životopis Vzdelanie získaval v Nových Zámkoch a Šuranoch, kde aj zmaturoval. Dva roky študoval teológiu v Ostrihome, odkiaľ však musel v roku 1942 kvôli národnému cíteniu odísť do Bratislavy na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (kombinácia slovenčina – filozofia). Spolu s prozaikom Milom Urbanom riadil kultúrnu rubriku týždenníka Gardista. V roku 1945 pred postupujúcou Červenou armádou emigroval na Západ. Počas úteku jeho vlak neďaleko Plzne zasiahol letecký útok. Strmeň utrpel zlomeninu nohy a zhoreli mu viaceré básne a preklady.
Po zastávkach v Nemecku a Taliansku v roku 1949 s manželkou Oľgou (rodenou Sidorovou) emigrovali do USA a definitívne sa usadili v americkom Clevelande. Spočiatku žili vo veľmi skromných podmienkach, spolu s rodinou mali prenajatú jedinú izbu. Strmeň postupne doštudoval a stal sa profesorom na Clevelandskej univerzite. Plne sa začal venovať jazykom (ovládal francúzštinu, taliančinu, nemčinu, angličtinu, maďarčinu, slovanské jazyky), literatúre, pedagogike, organizovaniu exilového života a redaktorskej práci v krajanských periodikách Ave Maria (od roku 1957), Most (v roku 1954 inicioval jeho vznik), Slovák v Amerike či Slovenské noviny. Významne prispel k založeniu Slovenského ústavu v Clevelande.
Po Nežnej revolúcii a páde komunizmu sa na Slovensko vracal, naposledy v roku 1993. Zomrel v Clevelande na následky autonehody, keď za volantom automobilu sedela Strmeňova dcéra.
Jeho meno nesie základná škola v Palárikove, v ktorej je tiež zriadená stála expozícia jeho literárneho diela.
Tvorba Prvé literárne diela publikoval v študentskom časopise Rozvoj, neskôr prispieval i do časopisov Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Smer a ďalšie. Súčasťou jeho básnického diela (vydal osem zbierok reflexie, lyriky a duchovnej poézie) je jeho prekladateľská tvorba. Venoval sa prekladom z francúzštiny (Paul Claudel, Rainer Maria Rilke), angličtiny (Edgar Allan Poe), taliančiny (Dante Alighieri), ale tiež prekladal staršiu poľskú poéziu (Jan Kochanowski, Adam Mickiewicz, Juliusz Słowacki, Cyprian Kamil Norwid) a mladšiu poľskú poéziu (Leopold Staff, Kazimierz Wierzyński, Julian Tuwim, Janusz Minkiewicz, Tymoteusz Karpowicz, Tadeusz Różewicz, Bogdan Czaykowski). Asi jedenásť jeho diel ostalo len v rukopisnej podobe.
Ocenenia Na Slovensku získal tieto vyznamenania:
Rad Bieleho dvojkríža (1996) Medaila Spolku slovenských spisovateľov Medaila Matice slovenskej
Za prínos do svetového kultúrneho dedičstva ho vyznamenalo Francúzsko aj USA.
Dielo
Poézia 1943 – Výžinok života 1945 – Testament 1950 – Putovné piesne, prvá exilová kniha (spoluautor Mikuláš Šprinc) 1963 – Čakajú nivy jar (Cleveland) 1963 – Žalm cyrilometodský (Cleveland) 1969 – Znamenie Ryby (Rím) 1977 – Preblahoslavená, zbierka lyricko-reflexívnych básní (Rím); druhé vydanie vyšlo v edícii rewind (vedie Ján Gavura) - Fintice: FACE, 2021. ISBN 978-80-89763-70-2 (Na knihe spolupracoval a doslov napísal Matúš Marcinčin) 1991 – Sfinga spieva pri jasličkách, výber z celoživotnej tvorby
Preklady Nového zákona Rímsky misál Dante Alighieri: Nový život Dante Alighieri: Peklo (časť Božskej komédie) 1972 – Návštevy I-II. Antológia svetovej poézie, výber zo svetovej lyriky od najstarších čias po súčasnosť, (Rím)
Poznámky
Referencie
Literatúra
Externé odkazy
Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí básnici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Katolícka moderna Kategória:Osobnosti z Palárikova Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža II. triedy Kategória:Obete cestných dopravných nehôd