Duša Kristova () alebo dlhšie Duša Kristova, posväť ma () je kresťanská modlitba (a pieseň) spomínaná v prameňoch od prvej polovice 14. storočia. Ide o formulu prosebnej modlitby adresovanej Ježišovi Kristovi, v ktorej sa veriaci modlí o prisvojenie si účinkov vykúpenia. Zdôrazňuje sa v nej účasť ľudskej prirodzenosti Božieho Syna na procese spásy.

V Katolíckej cirkvi sa modlitba teší značnej obľube, osobitne býva modlievaná alebo spievaná pred alebo po svätom prijímaní. Na Slovensku je v Jednotnom katolíckom spevníku uvedená v slovenskom znení pod číslom piesne 303. Text piesne sa čiastočne líši od pôvodnej modlitby, ktorá je v spevníkoch alebo modlitebníkoch uvádzaná v časti Modlitby.

Autorstvo modlitby bolo nesprávne pripisované Ignácovi z Loyoly, ktorý ju spomínal vo svojich Duchovných cvičeniach a rád používal. Niekedy preto bývala nazývaná aj Aspirationes Sancti Ignatii ().

Autorstvo vľavo|náhľad|Pápež Ján XXII., ktorý sa spája s počiatkami modlitby (Miniatúra Jána XXII. z roku 1316, ikonografický archív paláca Roure v Avignone)

Autorstvo pôvodného latinského textu modlitby nie je známe. Podľa jednej z rozšírených teórií môže byť autorom pápež Ján XXII. (* 1244† 1334), ktorý ju v roku 1330 spojil so ziskom odpustkov. Tomuto pápežovi však boli mylne pripisované aj iné zbožné texty. Veľmi často býva za autora nesprávne považovaný svätý Ignác z Loyoly (* 1491† 1556), keďže modlitbu umiestnil na začiatok svojich Duchovných cvičení a často sa na ňu odvolával. Na základe povrchných kritérií bolo autorstvo pripisované aj Tomášovi Akvinskému (* okolo 1224† 1274) či Bernardínovi z Feltre (* 1439† 1494), či Patrikovi Írskemu (* 385 465) a svätému Bonaventúrovi (* 1217/21† 1274).

História Text modlitby pochádza zrejme zo 14. storočia. Nachádza sa vo viacerých rukopisoch z jeho konca (v rukopise Harley 1260, fol. 158 Britského múzea datovanom približne do roku 1370 či v knižnici v Avignone v modlitebnej knihe kardinála Petra Luxemburského, * 1369† 1387). V britskom rukopise sa spomína v súvislosti s pápežom Jánom XXII., ktorý mal tým, ktoré sa ju modlia udeliť odpustky: „Pápež Ján XXII. udelil všetkým, ktorí sú skutočne kajúci a vyspovedali sa zo svojich hriechov, 3000 dní odpustkov zakaždým, keď sa túto modlitbu pomodlia medzi pozdvihovaním a tretím Agnus Dei; a za tých istých podmienok ju dal francúzskemu kráľovi napísanú zlatými písmenami.“

Známa bola tiež už okolo roku 1344 nemeckej mystičke Margaréte Ebnerovej (* 1291† 1351). Modlitba bola vytesaná na jednej z brán sevillského Alcázaru, čo ju opäť datuje najneskôr do čias vlády kráľa Petra I. Krutého (vládol 13501369). V modlitebných knihách (livres d'heures) z 15. storočia sa takmer vždy spomína s poznámkou o odpustkoch a odvolaním sa na Jána XXII.

náhľad|Svätý Ignác z Loyoly, ktorý modlitbu spopularizoval (maľba: Peter Paul Rubens, olej na plátne, 17. storočie, dnes Campion Hall, Oxford)

Rané verzie modlitby sa čiastočne líšia. Najviac sa však postupne rozšírila verzia z Engelbergu v strednom Švajčiarsku (rukopis BOSB), datovaná do 14. storočia. V tejto verzii bola invokácia „Smrť Kristova, oživ ma“ () nahradené formulou „Utrpenie Kristovo, posilni ma“. Iné verzie obsahovali napríklad prosby ako „Pot Kristov, ochraňuj ma“, „Múdrosť Kristova, pouč ma“ (; napr. neapolský text z roku 1482 určený pre pápeža Sixta IV.).

V období života svätého Ignáca z Loyoly bola modlitba známa a obľúbená natoľko, že ju v prvom vydaní svojich Duchovných cvičení iba spomenul, zrejme v presvedčení, že ju cvičenec alebo čitateľ už pozná. V neskorších vydaniach bol text modlitby vytlačený celý. Keďže sa predpokladalo, že všetko v knihe napísal svätý Ignác sám, začala sa aj táto modlitba považovať za jeho dielo.

Prvotné miesto modlitby bolo úzko späté s eucharistickou liturgiou: pri svätej omši, najmä v okamihu pozdvihovania, umožňovala veriacim vyjadriť úctu a adoráciu voči Kristovi prítomnému pod spôsobmi chleba a vína. V tomto zmysle patrila k modlitbám, ktoré sprevádzali chvíľu premenenia a dávali jej osobitný výraz osobnej zbožnosti. Postupne však prekročila rámec samotnej liturgie a stala sa aj súčasťou osobnej, vnútornej modlitby. Osobitný význam nadobudla v ignaciánskej spiritualite. Jej jazyk zároveň ladil s rozvíjajúcou sa úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu, ktorá mala k jezuitskému prostrediu mimoriadne blízko. Motívy Kristovej krvi, vody a rán totiž odkazovali na jeho utrpenie a nepriamo aj na symboliku jeho srdca. Napokon sa najpevnejšie zakorenila ako modlitba osobného poďakovania po prijatí Eucharistie. V tejto podobe sa používala po svätom prijímaní v rámci omše, ale aj pri individuálnom duchovnom prijímaní mimo liturgického slávenia. Počas rekatolizácie sa používala aj s cieľom potvrdiť, že Ježiš Kristus je reálne prítomný v eucharistických znakoch.

Text +Latinský textSlovenský text (modlitba, JKS)Slovenský text(pieseň, JKS č. 303) Anima Christi, sanctifica me. Corpus Christi, salva me. Sanguis Christi, inebria me. Aqua lateris Christi, lava me. Passio Christi, conforta me. O bone Jesu, exaudi me. Intra tua vulnera absconde me. Ne permittas me separari a te. Ab hoste maligno defende me. In hora mortis meae voca me. Et jube me venire ad te, Ut cum Sanctis tuis laudem te, In saecula saeculorum. Amen.Duša Kristova, posväť ma. Telo Kristovo, spas ma. Krv Kristova, opoj ma. Voda z boku Kristovho, obmy ma. Umučenie Kristovo, posilni ma. Ó, dobrý Ježišu, vyslyš ma. Do svojich svätých rán skry ma. Nedaj mi odlúčiť sa od teba. Pred zlým nepriateľom chráň ma. V hodinu mojej smrti povolaj ma. A daj mi prísť k tebe, aby som ťa s tvojimi svätými chválil na veky vekov. Amen.1) Duša Kristova, posväť ma, telo Kristovo, spas ma, krv Kristova, napoj ma, voda z boku Kristovho, obmy ma. 2) Utrpenie Kristovo, posilni ma; ó, dobrotivý Ježiš, vyslyš ma. Nedaj mi od seba odlúčiť ma a pred nepriateľom zachráň ma. 3) V hodinu smrti mojej povolaj ma a káž mi prísť k tebe; by som ťa so všetkými svätými chválil a velebil naveky. AmenÓ, duša Kristova, posväť ma. Ó, telo Kristovo, spas ma. Ó, krv Kristova, opoj ma. Ó, voda z boku Kristovho, obmy ma. Ó, koruna Kristova, pichni ma. Ó, kopija Kristova, zraň ma. Ó, kríž Kristov, ochráň ma. Ó, umučenie Kristovo, posilňuj ma. Ó, dobrý Ježišu, vyslyš ma. Nedaj mi odlúčiť sa od teba. Pred zlým nepriateľom chráň ma. V hodine smrti mojej povolaj ma. A postav ma vedľa teba, aby som ťa chválil s tvojimi anjelmi a svätými na veky vekov. Amen.

Modlitba našla odozvu aj vo východných katolíckych cirkvách. Dimitrij Rostovský (* 1651† 1709) vytvoril takúto verziu:

„Božstvo Kristovo, osvieť ma, zmiluj sa nado mnou. Duša Kristova, buď milosrdná voči mne, zachráň ma. Telo Kristovo, živ ma, posilni ma. Krv Kristova, opoj ma, posväť ma. Voda z boku Kristovho, obmy ma, očisti ma. Umučenie, smrť Kristova slobodne trpená, uzdrav ma, oživuj ma. Kríž Kristov, ochraňuj ma svojou silou, dopraj mi dni staroby, buď nad mojou hlavou v deň boja. Ó, sladký Ježišu, oslaď moje srdce svojou láskou a skry ma do svojich krvácajúcich rán. Ó, najviac milovaný milenec, neopusť ma a nedaj mi, aby som sa čo len na chvíľku odlúčil od teba.“

Hudba Modlitba bola viackrát zhudobnená a použitá vo filmoch. Hudobné spracovania modlitby sa objavovali už v stredoveku (Johannes Ciconia; * 1370† 1412) a následne vo väčšej miere v období baroka. Medzi jej zhudobnenia patria zo 17. storočia patria napríklad dielo Giovanniho Valentiniho (* 1582† 1649) z roku 1618, dielo Domenica Borgianiho (* 1610† 1658) z roku 1646 a skladba od Silvestra Duranteho († 1672) z roku 1647. Tradícia hudobného spracovania tejto modlitby však neostala obmedzená iba na staršie obdobie. V novšej dobe ju v anglickom prostredí výrazne preslávila parafrázovaná verzia Soul of my Saviour, ktorú zhudobnil jezuita William J. Maher (* 1823† 1877) a ktorá sa stala veľmi obľúbenou medzi anglickými katolíkmi. Na staršiu hudobnú tradíciu nadviazal aj Amédée Gastoué (* 1873† 1943), keď v roku 1921 prepracoval kompozíciu Johana Ciconiu. Z moderných spracovaní patrí k najznámejším skladba Anima Christi od Marca Frisinu (* 1954), ktorá vznikla v roku 2000. Menej rozšírenou, no takisto pozoruhodnou verziou je zhudobnenie z roku 2010, ktorého autorom bol Orlando Dipiazza (* 1929† 2013).

Autorom hudby k slovenskému piesňovému zneniu (JKS 303) je Mikuláš Schneider-Trnavský (* 1881† 1958).

Referencie

Ďalšia literatúra

Iné projekty

Kategória:Kresťanské modlitby Kategória:Jednotný katolícky spevník