Babin Potok je miestna časť obce Terňa, bývalá samostatná obec.
Polohopis Babin Potok leží v severnej časti Šarišskej vrchoviny, pod južnými výbežkami pohoria Čergov v doline Potockého potoka v nadmorskej výške okolo 415 m n. m. Od Terne je vzdialený približne 1 km západne. Južnú časť chotára tvoria ílovo-pieskovcové súvrstvia treťohorného centrálnokarpatského flyšu, stred a sever tvoria bradlové pásmo a magurský flyš. prevládajú hnedé lesné pôdy. Les je v severnej časti chotára. Do Babinho potoka vedie cesta III/3453, ktorá ho spája s obcou Terňa.
História V roku 1310 došlo k výmene majetku Terne, susediaceho s majetkom Babinho Potoka (Babapathokakuzy). V listine sú definované hranice majetku medzi Terňou a Babiným Potokom, z ktorých vyplýva, že sa tu nachádzal mlyn Štefana z Terne, ktorý spolu s ďalšími dvoma mlynmi po výmene pripadol Jakubovi. Pri deľbe dedičných majetkov zemanov Tekulovcov v roku 1334 severná časť dediny Babin Potok pripadla Mikulášovi a synom Pavla a južná časť jeho bratovi Andrejovi. Zemania sa tu usadili a názov dediny používali v prídomku. Južná časť dostala názov Nižný Babin Potok (Olsobabapataka) a severná Vyšný Babin Potok (Felsebabapataka).
Sídlisko Babin Potok možno jestvovalo pred 13. storočím, prípadne vzniklo 2. polovici 13. storočia, z iniciatívy zemanov Tekulovcov na zákupnom práve. Osada dostala názov podľa staršieho slovenského názvu miestneho údolia alebo potoka, ako ho tradične pomenúvali obyvatelia Terne. Jeho základ korení v starobylom slove baba. V písomnostiach zo 14.–15. storočia sa vyskytuje zväčša v maďarskom názve Babapataka, v 16. storočí zväčša v tvare Balpataka. Babin Potok patril miestnym zemanom, prípadne ich príbuzným nepretržite aj v 15.–16. storočí.
V roku 1427 boli tunajšie sedliacke domácnosti zdanené od 5 port. okrem zemianskych kúrií a domu richtára tu stálo najmenej 5 sedliackych domov. Neskôr zemania postupne zaberali sedliacku pôdu, sedliaci sa odsťahovali, resp. upadli medzi želiarov. V roku 1543 boli sedliacke domácnosti zdanené len od jednej porty, pričom boli aj 3 želiarske domácnosti. Napokon v roku 1548 tu poddanské rodiny vôbec nebývali. V sídlisku stálo len 5 kúrií. Až koncom 16. storočia sa tu opäť usadili poddanské rodiny, ktoré v roku 1600 bývali v 18 domoch. V roku 1787 mala obec 25 domov a 181 obyvateľov. Od 1. polovice 19. storočia bol v obci kameňolom.
V prenajatej budove bola v 30. rokoch 20. storočia zriadená jednotriedna štátna rímskokatolícka ľudová škola s bytom pre učiteľa. Obec bola elektrifikovaná v lete roku 1960. Po zriadení autobusovej linky z Babinho Potoka do Terne v roku 1963, škola v Babinom Potoku bola zrušená a žiaci nastúpili na ZDŠ do Terne (od roku 1964).
V roku 1990 sa začalo so stavbou kostola. V historických prameňoch sa uvádza, že Babin Potok bol minulosti farnosťou, tamojší kostol však náhle zanikol. Pôvodný kostol údajne stál na južnej strane obce. V 25. júna 1991 bola obec Babin Potok pričlenená k obci Terňa. V roku 1995 bol novovybudovaný kostol sv. Alžbety Uhorskej konsekrovaný.
Referencie
Kategória:Terňa Kategória:Miestne časti na Slovensku