Kostol Zvestovania Pána je pôvodne baroková sakrálna stavba z roku 1763 . Nachádza sa v obci Tesárske Mlyňany v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji.

Je to jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria.

V rokoch 1796 a 1804 prešiel úpravami a získal súčasnú klasicistickú podobu. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Fasády sú členené lizénovým orámovaním.

Interiér tvorí barokový hlavný oltár. Má stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých Jozefa a Joachima. V strede stojí obraz Zvestovania Pána z rokov 1760 až 1770. Nad obrazom sú dvaja anjeli a v strede archa zmluvy. Svätostánok je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup Pavol Révay.

Bočné oltáre sv. Jána Krstiteľa (vpravo pri pohľade z hl. lode) a sv. Urbana (vľavo pri pohľade z hl. lode) sú tiež barokové z 18. storočia, pochádzajú z Hronského Beňadika, odkiaľ boli zakúpené v roku 1880.

Drevená kazateľnica zo starého zrúcaného kostola je umiestená v ľavom rohu svätyne. Na oblom rečništi má reliéf Kázanie Krista na brehu jazera. Ostrihomská kapitula ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký barokový dvojradový organ z druhej polovice 19. storočia.

Základný kameň kostola bol položený a požehnaný 11. mája 1760 ostrihomský kanonik Rafael Sentiváni za prítomnosti zemana Jána Mlynianskeho a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri rokyAcsády, Ignác: Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720-1721. Budapest, 1896..

Výstavba kostola bola pravdepodobne iniciovali tatárske nájazdy a zničená krajina po nich.

Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1760 – 1763 v neskorobarokovom období. Vznikol preto, že starší kostol bol už vo veľmi zlom stave a podmývala ho rieka Žitava.

Asi 100 m od dnešného kostola stál ešte oveľa starší kostol Kráľovnej anjelov, ktorý je písomne doložený už v roku 1397. Pravdepodobne bol postavený v prechodnom románsko-gotickom slohu. Dnes sa v budove starého kostola nachádza obecné múzeum.

Počas tureckých vpádov v 16. storočí bol starobylý kostol vážne poškodený a cintorín spustošený. Neskôr bol viackrát opravovaný, no napokon musel byť nahradený novou stavbou.

Dejiny farnosti Územie dnešnej farnosti Tesárske Mlyňany patrí k starobylým oblastiam kresťanstva na Slovensku. Žitavská dolina sa nachádza v blízkosti Nitry, ktorá bola významným centrom kresťanského života už v období Veľkej Moravy. Po prijatí kresťanstva uhorskými panovníkmi bolo po roku 1000 zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do ktorého cirkevnej správy patrilo aj toto územie.

Po založení benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku v roku 1075 sa Tesáre stali súčasťou jeho majetkov a zároveň jeho cirkevnou filiálkou. Už v roku 1075 sa v obci spomína kaplnka, v ktorej benediktíni vykonávali pastoračnú činnosť pre obyvateľov svojich majetkov.

Presný rok založenia samostatnej farnosti v Tesároch nie je známy. Podľa názoru historika Júliusa Gábriša mohla vzniknúť v období po tatárskom vpáde, za vlády kráľa Bela IV. Starobylosť farnosti potvrdzuje aj štatút Ostrihomskej kapituly z roku 1397, ktorý uvádza farnosti Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa v ňom nachádzajú medzi najstaršími farskými sídlami biskupstva.

Z cirkevnoprávneho hľadiska patrila farnosť do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Úzke spojenie so Svätobeňadickým opátstvom sa prejavovalo aj tým, že opát každoročne osobne navštevoval Tesáre. Tesárski farári mali neskôr významné postavenie pri voľbe svätobeňadického opáta. Listina z roku 1438 spomína farára Mikuláša ako vrchného dozorcu pri tejto voľbe.

Počas tureckých nájazdov v 17. storočí prešla farnosť ťažkým obdobím. Tesárska fara bola približne 16 rokov bez stáleho kňaza. Po ústupe tureckého nebezpečenstva nasledovala obnova cirkevného života a oprava poškodených sakrálnych stavieb. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1713 mala farnosť približne 1500 obyvateľov, všetkých katolíckeho vierovyznania.

V roku 1714 bola k tesárskej farnosti pripojená aj Nová Ves nad Žitavou. V roku 1747 dal farár Jozef Štefan Kračún postaviť novú farskú budovu. V druhej polovici 18. storočia nastal výrazný stavebný rozvoj farnosti. V rokoch 1760 – 1763 bol vybudovaný nový farský kostol Zvestovania Pána v Tesároch. Neskôr vznikli alebo boli obnovené ďalšie sakrálne stavby vo filiálkach.

Počas 19. storočia pokračovala obnova kostolov a kaplniek. Roku 1881 bol postavený nový filiálny kostol v Slepčanoch. Koncom 19. storočia patrili k tesárskej farnosti filiálky Mlyňany, Vieska nad Žitavou, Slepčany a Nová Ves nad Žitavou.

Po vzniku Československa prešla farnosť v roku 1922 do správy Trnavskej apoštolskej administratúry. Od roku 1977 patrila do Trnavskej arcidiecézy a po neskorších územných zmenách patrí do Nitrianskej diecézy a Zlatomoraveckého dekanátu.

V roku 1960 vznikla zlúčením obcí Tesáre nad Žitavou a Mlyňany obec Tesárske Mlyňany. V roku 1967 vznikla samostatná farnosť Nová Ves nad Žitavou s filiálkou Slepčany. Súčasťou farnosti Tesárske Mlyňany zostala filiálka Vieska nad Žitavou.

Významným prvkom duchovného života farnosti je púť k Božskému Srdcu Ježišovmu, ktorá sa koná od roku 1909. V tom roku ju zaviedol miestny farár Ján Novotný eucharistickým sprievodom; podľa tradície išlo o prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na Slovensku. Od roku 1994 sa hlavná slávnosť koná v Kaplnke Božského Srdca Ježišovho. GÁBRIŠ, Július. Dejiny tesárskej farnosti. Strojopis, 1937.

Vybavenie kostola V kostole sa nachádzajú tri oltáre:

Hlavný oltár je zasvätený Zvestovaniu Pána, Pravý bočný oltár sv. Jánovi Nepomuckému, Ľavý bočný oltár sv. Jánovi Krstiteľovi. V roku 1909 Ján Novotný zakúpil do farského kostola oltár Božského Srdca, ktorý je umiestnený v strede lode na pravej strane.

Drevená kazateľnica premiestnená zo starého kostola sa nachádza v ľavom rohu svätyne. Je zdobená maľbami na plátne s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa.

Drevený hlavný oltár z roku 1770 mal štyri stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých Jozefa a Joachima. V strede stál obraz Zvestovania Pána. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede archa zmluvy. Svätostánok je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup Pavol Révay.

V kostole sa nachádza barokový portrét arcibiskupa Juraja Selepčéniho z konca 17. storočia, ktorý je významnou historickou pamiatkou.

Vtedajší maličký zvonec zo zvonice bol premiestnený a teraz slúži, ako sakristijný zvonec.

Organ Organ má vo farnosti dlhú tradíciu. Už starobylý kostol mal organ najprv so štyrmi, neskôr so siedmimi registrami, čo bolo na dedinský kostol veľmi slušné vybavenie.

Zvony v kostole V 17. storočí mal kostol dva menšie zvony vo veži. A v roku 1725 dala Ostrihomská kapitula uliať a zakúpiť nový zvon svätej Anny s hmotnosťou približne 7 q (asi 700 kg). Bol umiestnený v hlavnej veži kostola.

V prvej polovici 18. storočia bol zo Selepčéniho nadácie obstaraný ešte väčší zvon zasvätený svätému Jurajovi. Vážil 14 q (približne 1 400 kg), čo z neho robilo veľmi mohutný zvon na dedinský kostol. Posvätil ho biskup Majténi priamo v Tesároch.

Tento veľký zvon bol taký ťažký, že ho nemohli zavesiť do kostolnej veže. Pri zvonení by otrasy mohli poškodiť stavbu. Preto preň postavili samostatnú murovanú zvonicu, vzdialenú asi 10 krokov od kostola.

Neskôr bola nad vstupom do kostola postavená nová, vyššia veža, ktorá zlepšila možnosti umiestnenia zvonov.

Zvony zohrávali dôležitú úlohu v živote obce. Jeden z historických zvonov bol zasvätený svätému Jurajovi a patril medzi najväčšie zvony svojej doby. Roku 1916 v Tesároch vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. V roku 1924 veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kgZa otcom biskupom Júliusom Gábrišom. Rodinné spoločenstvo, 1988, č. 1, s. 6 – 8..

Patrocínium Patrocínium kostola je Zvestovanie Pána. Tento motív sa objavil aj na farskej pečati používanej od roku 1820.

Súčasnosť Počas rokov 2005 – 2015 prešiel kostol rozsiahlou obnovou interiéru aj exteriéru.

Púte Farnosť je známa aj tým, že sa tu od roku 1909 koná púť k Božskému Srdcu Ježišovmu, ktorá je považovaná za prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na Slovensku.

Literatúra ACSÁDY, Ignác. Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720–1721. Budapest, 1896. BEL, Matej. Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus IV. Comitatus Barsiensis. Vienna, 1742. BOROVSZKY, Samu. Bars vármegye. Budapest, 1903. BOTKA, Tivadar. Barsvármegye hajdan és most I. Pest, 1868. DÁNYI, Dezső – DÁVID, Zoltán. Az első magyarországi népszámlálás (1784–1787). Budapest, 1960. Dejiny Slovenska I. Bratislava, 1986, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied. GÁBRIŠ, Július. Dejiny tesárskej farnosti. Strojopis, 1937. GÁBRIŠ, Július. Dejiny Trnavskej apoštolskej administratúry. GÁBRIŠ, Július. Katolícka cirkev na Slovensku a jej zápas o existenciu. GERGELYI, Otmár. Dejiny obcí okresu Nitra. Tesárske Mlyňany, Tesáre nad Žitavou. Hlas Nitrianskeho okresu VI., 1965. GYÖRFFY, György. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I. Budapest, 1963. HROMNÍK, Milan SJ. Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany, 1996. KUJOVSKÝ, Rudolf – FUSEK, Gabriel. Pohrebisko z 10. storočia v Tesárskych Mlyňanoch. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983. Nitra, 1984. MARSINA, Richard. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I–II. Bratislava, 1971, 1987. NOVÁK, Jozef. Slovenské mestské a obecné erby. Martin, 1972. RAKOVSKÝ, Štefan. Z histórie Tekova. Vlastivedný časopis, 1961. RAKOVSKÝ, Š. a kol. Zlaté Moravce. Bratislava, 1969. RUTTKAYOVÁ, Jana. Záchranný výskum v Tesárskych Mlyňanoch. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984. Nitra, 1985. Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava, 1969. VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava, 1984. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Bratislava, 1978. VRTEL, Ladislav. Erb obce Tesárske Mlyňany. Strojopis. Bratislava, 1995.

Referencie

Externé odkazy Farnosť Tesárske Mlyňany Tesáre nad Žitavou (Tesárske Mlyňany) - Kostol Zvestovania ..., pamiatkynaslovensku.sk

Tesárske Mlyňany Kategória:Kostoly v okrese Zlaté Moravce Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku Kategória:Architektúra z 1763 Kategória:Tesárske Mlyňany Kategória:Barokové kostoly na Slovensku