Daria Jurievna Vaščenková alebo len Daria Vaščenko (rus. Дарья Юрьевна Ващенко; * 13. august 1982, Chimki), je ruská jazykovedkyňa, slavistka, slovakistka, hungaristka a prekladateľka umeleckej literatúry. Je kandidátkou filologických vied a staršou vedeckou pracovníčkou Oddelenia slovanskej jazykovedy Inštitútu slavistiky Ruskej akadémie viedRobinson – Gorjainov 2012, s. 2021.. Zaoberá sa najmä sémantikou a gramatikou slovenčiny, slovensko-maďarskými jazykovými kontaktmi, etnolingvistikou a sociolingvistikou. Prekladá zo slovenčiny a maďarčiny.

Životopis Narodila sa 13. augusta 1982 v meste Chimki v Moskovskej oblasti. V roku 2003 absolvovala Filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova a na tej istej fakulte pokračovala v dennom ašpirantskom štúdiu v odbore slovanské jazyky, ktoré ukončila v roku 2006.

V roku 2007 obhájila kandidátsku dizertáciu Sistema neopredelennych mestoimenij v slovackom jazyke (Система неопределенных местоимений в словацком языке; doslova: Systém neurčitých zámen v slovenčine). Jej školiteľom bol ruský slovakista Konstantin Vasilievič Lifanov. Dizertáciu a svoje prvé vedecké práce publikovala pod priezviskom Anisimova; biobibliografický slovník z roku 2012 uvádza jej meno v podobe „Anisimova (Vaščenko) Daria Jurievna“.

Od roku 2007 pôsobí na Inštitúte slavistiky Ruskej akadémie vied, najprv ako mladšia vedecká pracovníčka, potom ako vedecká pracovníčka a v súčasnosti ako staršia vedecká pracovníčka. Spolu s historičkou Oľgou Chavanovovou koordinuje Interdisciplinárny stredoeurópsky seminár inštitútu, ktorý sa venuje politickým, kultúrnym a jazykovým kontaktom v strednej Európe a priľahlých regiónoch.

Vedecká činnosť Vo svojich raných prácach sa venovala sémantike neurčitých zámen v slovenčine. V štúdii O kontextovej lexikalizácii neurčitých zámen v slovenčine (2006) skúmala významové posuny zámen a prísloviek s prvkami -si, nie- a hoci- a ich význam opisovala na referenčnej, existenčnej a pragmatickej rovine. Na dizertačný výskum nadviazala rovnomennou monografiou z roku 2016, v ktorej spracovala sémantické protiklady a fungovanie slovenských neurčitých zámen.

V neskorších prácach rozšírila svoj výskum na lexikálnu a gramatickú temporalitu a porovnávaciu korpusovú sémantiku. Analyzovala napríklad slovenské substantíva chvíľa a okamih, temporálne deminutívum chvíľka, frekventatívne príslovky s formantom -krát a ďalšie príslovky vyjadrujúce frekvenciu, ako aj taxis, teda časové vzťahy medzi dejmi. Slovenský materiál porovnávala najmä s nemeckými a maďarskými ekvivalentmi a využívala pritom paralelné korpusy.

Ďalšiu líniu jej práce tvoria slovensko-maďarské jazykové kontakty, dvojjazyčnosť, jazyková situácia na južnom Slovensku a v západnom Maďarsku a lokálna identita nárečových spoločenstiev. Do kolektívnej publikácie Istorija vengerskoj literatury v portretach (История венгерской литературы в портретах; doslova: Dejiny maďarskej literatúry v portrétoch) z roku 2015 prispela kapitolou o Zsigmondovi Móriczovi.

V rokoch 2017 a 2019 sa spolu s etnolingvistkou Annou Plotnikovovou zúčastnila terénnych výskumov burgenlandských Chorvátov v západnom Maďarsku – najprv v okolí Šopronu, potom v okolí Szombathelya. Terénny výskum sa týkal dvojjazyčnosti, tradičnej kultúry a nárečovej lexiky vrátane slov prevzatých z nemčiny a maďarčiny.

Na tento výskum nadviazala ich spoločná monografia Jazyk i narodnaja kultura gradiščanskich chorvatov Vengrii (XX–XXI vv.) (Язык и народная культура градищанских хорватов Венгрии (XX–XXI вв.); doslova: Jazyk a ľudová kultúra burgenlandských Chorvátov v Maďarsku (20. – 21. storočie)) z roku 2024. Kniha spája materiál o obradnosti, ľudovej mytológii a nárečovej lexike s rozborom súkromnej korešpondencie obyvateľov Čunova zo začiatku 20. storočia. Andrej Izotov v recenzii vyzdvihol logickú štruktúru, vedecký štýl a primerané využitie ilustračného materiálu v monografiiIzotov 2025, s. 29272928..

Prekladateľská činnosť Zo slovenčiny prekladala poéziu Pavla Janíka, Mily Haugovej, Daniely Hivešovej-Šilanovej a Štefana Moravčíka. Jej preklady básní jedenástich slovenských autorov boli zaradené do antológie Iz veka v vek. Slovackaja poezija (Из века в век. Словацкая поэзия; doslova: Z veku do veku. Slovenská poézia) z roku 2006. Tieto publikácie vyšli pod jej skorším priezviskom Anisimova.

Z maďarčiny prekladala poéziu, prózu i drámu. Medzi prekladaných autorov patria Sándor Weöres, Aliz Mosonyi, Bálint Balassi, Zsuzsa Rakovszky, Endre Kukorelly, Balázs Szálinger a János Térey. Preložila knihu Aliz Mosonyi Skazki iz Budapešta (Сказки из Будапешта; doslova: Rozprávky z Budapešti) z roku 2006 a dvadsaťdva básní Bálinta Balassiho pre vydanie Stichotvorenija (Стихотворения; doslova: Básne) z roku 2006. Jej preklad hry Kazematy (Казематы; doslova: Kazematy) Jánosa Téreyho a Andrása Pappa vyšiel v druhom zväzku publikácie Sovremennaja vengerskaja dramaturgija (Современная венгерская драматургия; doslova: Súčasná maďarská dramatika) v roku 2009.

Jej preklady básní Zsuzsy Rakovszky, Endreho Kukorellyho a Balázsa Szálingera vyšli v časopise Zvezda (Звезда; doslova: Hviezda) v roku 2011. Jej preklady boli zaradené aj do antológií Nevedomoj suti zabytyje grani... Iz sovremennoj vengerskoj poezii (Неведомой сути забытые грани... Из современной венгерской поэзии; doslova: Zabudnuté podoby neznámej podstaty... Zo súčasnej maďarskej poézie) a Vengrija za granicami Vengrii. Poezija i proza vengerskogo bližnego zarubežja (Венгрия за границами Венгрии. Поэзия и проза венгерского ближнего зарубежья; doslova: Maďarsko za hranicami Maďarska. Poézia a próza maďarského blízkeho zahraničia), ktoré vyšli v roku 2015.

Výber z diela Monografie

Vybrané štúdie

Vybrané preklady Preklady básní Pavla Janíka. In: Preklady básní jedenástich slovenských autorov. In: Preklad knihy Aliz Mosonyiovej: Preklady dvadsiatich dvoch básní Bálinta Balassiho. In: Preklad hry Kazematy Jánosa Téreyho a Andrása Pappa. In: Preklady básní Zsuzsy Rakovszky (s. 2729), Endreho Kukorellyho (s. 30) a Balázsa Szálingera (s. 32): Preklady v antológii: Preklady v antológii:

Referencie

Literatúra

Externé odkazy Profil na webovej stránke Inštitútu slavistiky Ruskej akadémie vied (po rusky) Daria Vaščenko v registri ORCID

Kategória:Narodenia 13. augusta Kategória:Narodenia v 1982 Kategória:Ruskí slovakisti Kategória:Ruskí prekladatelia Kategória:Absolventi Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova Kategória:Osobnosti z Moskovskej oblasti Kategória:Žijúci ľudia