Nemecké represálie v Kežmarku sa odohrávali v období 1. september 1944január 1945 počas a po potlačení Slovenského národného povstania. Mesto sa stalo sídlom štábu Zvláštneho oddiel z.b.V. 27, ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi SS Heimatschutz vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo v meste Nemci zavraždili v septembri 1944 22 osôb, niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov.

Predohra Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením Slovenskej republiky v marci 1939 a vypuknutím druhej svetovej vojny. V roku 1942 bolo z Kežmarku vypravených niekoľko transportov so Židmi.

Slovenské národné povstanie na Spiši vypuklo 29. augusta 1944. Spiš bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok (Poprad, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na Spiši žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa 30. augusta pridali posádky v Poprade, Spišskej Novej Vsi, Levoči. V Kežmarku povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1 500 spišských Nemcov sa 29.30. augusta 1944 sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek Heimatschutz. Navyše do Kežmarku z Ružomberka 30. augusta 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstvaFeldgendarmerie. Vedenie Deutsche Partei a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť Kežmarok 30. augusta náporom od Popradu a Levoče zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého úderného pluku 1. tankovej armády, ktorý 31. augusta zvrátil situáciu v Kežmarku a následne útokom obsadil 1. septembra Poprad. V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.

Represálie Zvláštny oddiel z.b.V. 27 Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla 31. augusta 1944 na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka Wehrmachtu pod velením kapitána Wolfganga Spindlera, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia ríšskonemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung vo Vysokých Tatrách. V reakcii na situáciu zároveň vedúci Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA) Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do Kežmarku v noci z 31. augusta na 1. septembra 1944. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo Sovietskeho zväzu, neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na Zvláštny oddiel z.b.V. 27, alebo aj oddiel na zvláštne použitie 27, a za veliteľa bol vymenovaný SSSturmbannführer Walter Liska. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od 1. septembra 1944 začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcovčlenov Heimatschutzu. Do 6. septembra 1944 príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským Heimatschutzom zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.

Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v Kažmarskom zámku. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov Národnej bezpečnosti v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od 31. augusta 1944 do polovice januára 1945 približne 480 osôb.

Popravy v Kežmarku Od začiatku septembra 1944 oddiel z.b.V. 27 v priestoroch zámku začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník Wehrmachtu Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu oddiel z.b.V. 27 SS-Sturmbannführer Walter Liska. + Zoznam obetí zastrelených od 1. do 28. septembra 1944 na Kežmarskom zámku a v blízkosti Kežmarku Priezvisko a meno Dátum narodeniaúmrtia Poznámka 1. BILÍK Pavol *17. 11. 1916, Makov†08. 09. 1944 príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci 2. DLUHÝ Michal *24. 09. 1924, Matejovce†14. 09. 1944 3. GAJDOŠ Ján *1920†21. 09. 1944 zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice 4. GOMBÍK Ján †21. 09. 1944 zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice 5. JANČÍK Štefan *1920, Dobrá Niva 6. JEVČÍN Ján *22. 01. 1893, Kružlov†21. 09. 1944 7. KAPRÁL Pavol *26. 06. 1925, Ľubica†01. 09. 1944 prvý zastrelený 8. KRIŠŠÁK Štefan *12. 12. 1900, Ľubica†28. 09. 1944 zavraždený 9. LUPTÁK Vladimír 10. MACKO Andrej *09. 04. 1924, Petrovany†28. 09. 1944 11. MARKO Ján *20. 10. 1921 Matejovce†14. 09. 1944 12. MARTUŠEVSKÝ Vladislav *1914†21. 09. 1944 zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice 13. PARDEL Michal *02. 10. 1916, Huty†21. 09. 1944 zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice 14. TENTEL Július *1924†21. 09. 1944 zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice 15. TIVČÍN Ján †21. 09. 1944 a 7 neznámych mužov

Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera v Ľubici, ôsmich vo Veľkej Lomnici, dvoch v Starom Smokovci a štyroch v Matejovciach.

Protižidovské a protirómske represálie Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal oddiel z.b.V. 27 uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. 8. a 21. septembra 1944 v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do Zakopaného a odtiaľ do koncentračného tábora Płaszów.

Od 2. novembra 1944 do polovice januára 1945 smerovali transporty z Kežmarku do Prešova a odtiaľ cez Auschwitz-Birkenau do Ravensbrücku a Sachsenhausenu. Asi 10 žien bolo z Ravensbrücku zavlečených do Dortmundu, kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do Bergen-Belsenu. V polovici januára vypravil Zvláštny oddiel z.b.V. 27 priamo z Kežmarku zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do Ravensbrücku.

Dohra V rámci povojnových retribučných procesov boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia Deutsche Partei a Heimatschutzu, ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára 1946 odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený 14. augusta 1947. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v Kežmarku SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku 1966 trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší príslušníci oddielu z.b.V. 27 neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.

Poznámky

Referencie

Kategória:1944 na Slovensku Kategória:1945 na Slovensku Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny Kategória:Kežmarok Kežmarok Kežmarok Kežmarok Kategória:Rómovia na Slovensku Kežmarok