Krateros (); * asi 370 pred Kr. – † 321 pred Kr./320 pred Kr.) bol významný macedónsky vojvodca, jeden z najbližších dôstojníkov Alexandra Veľkého a neskôr popredný diadoch (nástupca). Medzi macedónskymi vojakmi sa tešil mimoriadnej autorite a popularite.náhľad|Mozaika z macedónskej Pelly (koniec 4. stor. pred Kr.). Zobrazuje Alexandra Veľkého (vľavo s klobúkom kausia) a jeho priateľa Kratera (vpravo) počas lovu na leva. Ide pravdepodobne o kópiu bronzového pamätníka z Delf.
Zúčastnil sa celého Alexandrovho ázijského ťaženia proti perzskému kráľovi Dareiovi III. Významnú rolu zohral v bitke pri Isse (333 pred Kr.) i v bitke pri Gaugamélach (331 pred Kr.). V roku 330 pred Kr. patril k hlavným iniciátorom procesu proti Filótovi a v rokoch 329 – 328 pred Kr. úspešne potlačil protimacedónske povstania v Baktrii a Sogdiane. V bitke pri rieke Hydaspes (326 pred Kr.) velil zadnému voju a z Indie následne viedol samostatnú armádnu skupinu vojska cez Karmaniu.
Pred Alexandrovou smrťou bol poverený odviesť desaťtisíc macedónskych veteránov späť do vlasti a nahradiť Antipatra vo funkcii správcu európskej časti ríše. Po predčasnej smrti kráľa v Babylone (323 pred Kr.) získal podľa nového usporiadania titul „ochrancu kráľovských záležitostí“ (prostates tes basileias), čím sa stal poručníkom kráľov Filipa III. Arrhidaia a Alexandra IV. V roku 322 pred Kr. pomohol Antipatrovi potlačiť grécke povstanie v lamijskej vojne. Následne sa s ním spojil v prvej vojne diadochov proti regentovi Perdikkovi, no v roku 321 (alebo 320) pred Kr. padol v bitke pri Hellesponte v boji proti Perdikkovmu spojencovi Eumenovi z Kardie.
Život Pôvod a vojenská kariéra za Alexandra Veľkého Krateros sa narodil ako syn macedónskeho šľachtica Alexandra a jeho manželky Aristopatry. Pochádzal z hornomacedónskej oblasti Orestis. Od samého začiatku vojenského ťaženia macedónskeho kráľa Alexandra Veľkého do Ázie v roku 334 pred Kr. patril k popredným veliteľom vojska.
Ázijské ťaženie (334 – 330 pred Kr.) náhľad|350px|Historická mapa z roku 1897, kde červená čiara znázorňuje trasu ázijského ťaženia Alexandra Veľkého, na ktorom ho sprevádzal aj vojvodca Krateros. Krateros pochádzal z hornomacedónskej horskej oblasti Orestis (ktorá leží na území dnešného gréckeho regiónu Západná Macedónia). O jeho detstve a mladosti sa nezachovali takmer žiadne správy. Od samého začiatku ázijského ťaženia v roku 334 pred Kr., ktoré Alexander III. prezentoval ako pomstu za perzské vpády do Grécka, sprevádzal kráľa spolu so svojím bratom Amfoterom.
Svoju vojenskú obratnosť preukázal už v máji 334 pred Kr. v bitke pri Graníku, kde macedónske vojsko porazilo satrapov Malej Ázie. Krateros v tomto strete velil oddielu ťažkej pechoty (Pezhetairoi) na ľavom krídle.Arrianos, Anabasis 1, 14, 2 a nasl. Jeho kariérny vzostup pokračoval a v bitke pri Isse (november 333 pred Kr.) proti perzskému kráľovi Dareiovi III. mu už podliehala kompletná pechota celého ľavého krídla. Stal sa tak zástupcom a najbližším dôstojníkom vrchného veliteľa tohto krídla, skúseného vojenského veliteľa Parmenióna.Arrianos, Anabasis 2, 8, 4; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 3, 9, 8.
Keď sa Alexander na začiatku roka 332 pred Kr. musel dočasne vzdialiť od zdĺhavého obliehania Tyru, Krateros spolu s Parmeniónom riadil obliehacie práce pred mestom.Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 4, 3, 1. V záverečnej fáze tejto operácie velil ľavému krídlu macedónskeho loďstva, ktoré na Tyr úspešne zaútočilo z mora.Arrianos, Anabasis 2, 20, 6; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 4, 3, 11. V bitke pri Gaugamélach (október 331 pred Kr.), kde Alexander dosiahol druhé rozhodujúce víťazstvo nad perzským veľkokráľom, Krateros opäť viedol pechotu na ľavom krídle pod Parmeniónovým podriadením.Arrianos, Anabasis 3, 11, 10; Diodóros Sicílsky, Bibliothéke historiké 17, 57, 3.
Samostatné velenie v perzských provinciách Počas postupu do východných provincií Perzskej ríše začal Alexander poverovať Kratera samostatným vedením strategických operácií. V januári 330 pred Kr., keď macedónska armáda postupovala do vnútrozemia Perzie, narazila na odpor horského kmeňa Uxiov. Krateros dostal velenie nad oddielom, s ktorým obišiel opevnené pozície nepriateľa po horských chodníkoch a obsadil výšiny v priesmyku. Keď Alexander v noci zaútočil na Uxiov z čela, ustupujúci domorodci padli priamo do pasce Kraterových mužov.Arrianos, Anabasis 3, 17, 4 a nasl.; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 5, 3, 5 a nasl.; Diodóros Sicílsky, Bibliothéke historiké 17, 67, 4 a nasl. Pozri tiež: LAUFFER, Siegfried. Alexander der Große. 3. vyd. München: Deutscher Taschenbuch-Verlag, 1993. ISBN 3-423-04298-2. S. 103.
Krateros zohral kľúčovú úlohu aj pri prekonaní Perzskej brány, kde postup macedónskej armády spočiatku zastavil satrapa Ariobarzanes. Zatiaľ čo Alexander s vybranými jednotkami obchádzal horský priesmyk, Krateros zostal s hlavnými silami v tábore pred ním, aby predstieral nečinnosť. Po dokončení obchvatu zaútočil Alexander na Ariobarzana z boku a Krateros súčasne udrel čelne, čím perzskú obranu definitívne zlomili.Arrianos, Anabasis 3, 18, 4–8; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 5, 4, 14–34. Pozri tiež: LAUFFER, Siegfried. Alexander der Große, 1993, S. 104. Po obsadení Perzepolisu odišiel Alexander na zimné ťaženie do hôr strednej Perzie, pričom Krateros dostal spolu s Parmeniónom na starosť hlavnú časť vojska, ktorá v meste odpočívala.Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 5, 6, 11. V lete 330 pred Kr., keď sa Alexander s rýchlym jazdeckým oddielom hnal za unikajúcim Dareiom III. (ktorého medzitým zajali zradcovia Bésos a Nabarzanes), Krateros viedol hlavný prúd armády pomalším tempom na východ a zabezpečoval zásobovanie.Arrianos, Anabasis 3, 21, 2.
Pri vstupe do Hyrkánie bol Krateros poverený velením jednej z troch samostatných armádnych skupín. Jeho úlohou bolo podrobiť si bojovný kmeň Tapurov v pohorí Alborz. Mal k dispozícii svoj vlastný prápor, jednotky Amyntasa, oddiel lukostrelcov a jazdu.Arrianos, Anabasis 3, 23, 2 a nasl.; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 6, 4, 2; 6, 4, 23 a nasl. Po úspešnom skončení operácie sa jeho sily opäť spojili s Alexandrom v hyrkánskom hlavnom meste Zadrakarta.LAUFFER, Siegfried. Alexander der Große, 1993, S. 115.
V satrapii Areia (v okolí dnešného Herátu) sa však antické pramene v detailoch rozchádzajú. Podľa Curtia Rufa mal Krateros počas Alexandrovej neprítomnosti samostatne obliehať tamojšie hlavné mesto Artakoana, zatiaľ čo Arrianos tvrdí, že Alexander nechal Kratera vzadu s časťou vojska a sám s rýchlymi jednotkami vyrazil k mestu, aby potlačil vzburu satrapu Satibarzana.Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 6, 6, 23; 6, 6, 33; Arrianos, Anabasis 3, 25, 6 a nasl.
Úloha v procese s Filótom (330 pred Kr.) Na jeseň roku 330 pred Kr., keď sa macedónska armáda nachádzala v meste Frada (dnešný Farah v Afganistane), vypukla kríza okolo údajného sprisahania proti kráľovi. Filótas, syn vojvodcu Parmenióna a veliteľ elitnej macedónskej jazdy, sa dozvedel o pláne na zavraždenie Alexandra, no neoznámil ho včas.
Podľa antického historika Curtia Rufa zohral Krateros v následnom procese zásadnú, no kontroverznú rolu. Medzi oboma mužmi panovala dlhodobá rivalita o vplyv v armáde. Plutarchos uvádza, že Krateros už predtým zbieral informácie o Filótovi prostredníctvom jeho milenky Antigony, ktorú priviedol k Alexandrovi, aby kráľa informovala o Filótových kritických a povýšeneckých rečiach.Plutarchos, Alexander 48, 5 a nasl. Na macedónskom vojenskom zhromaždení, ktoré napokon rozhodlo o Filótovej poprave, vystúpil Krateros s ostrou rečou proti obžalovanému. Presadzoval použitie mučenia pred samotnou exekúciou a utvrdzoval Alexandra v podozrení, že Filótas je skutočným zradcom.Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 6, 8, 2 a nasl. Pozri tiež: LAUFFER, Siegfried. Alexander der Große, 1993, S. 119. Na rozdiel od Curtia Rufa a Plutarcha však iní významní antickí autori, ako Arrianos či Diodóros Sicílsky, Kraterovo meno v súvislosti s týmto procesom priamo nespomínajú.GEYER, Fritz. Krateros 1a). In: Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft (RE). Band S IV, Stuttgart 1924, Sp. 1039.
Potlačenie povstaní v Sogdiane a Baktrii (329 – 327 pred Kr.) Keď sa na jeseň roku 329 pred Kr. obyvatelia Sogdiany vzbúrili proti macedónskej nadvláde, Krateros dostal na starosť dôležité samostatné operácie. Zatiaľ čo Alexander pacifikoval mestá pozdĺž rieky Jaxartes (Syrdarja), Krateros riadil obliehanie silno opevneného mesta Kyropolis.Arrianos, Anabasis 4, 2, 2; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 7, 6, 16. Keď neskôr Alexander dorazil na miesto, mesto po tvrdých pouličných bojoch dobyli, pričom kráľ aj Krateros utrpeli zranenia.Arrianos, Anabasis 4, 3, 1–4; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 7, 6, 19–23. Krátko nato, po porážke macedónskeho oddielu pri rieke Polytimétos (Zarafšon), ktorú macedóncom uštedril nebezpečný povstalecký vodca Spitamenes, vyrazil Alexander s rýchlymi jednotkami k Marakande (Samarkand). Krateros vtedy zabezpečoval presun hlavných, pomalších síl vojska.Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 7, 9, 20 a 7, 9, 22.
Na jar roku 328 pred Kr. Alexander rozdelil armádu v Sogdiane na päť samostatných skupín, aby definitívne zlomil odpor. Krateros dostal vrchné velenie nad jednotkami ponechanými v susednej Baktrii (kde mu podliehal napríklad aj Polyperchón), s úlohou udržať v tejto kľúčovej satrapii poriadok.Arrianos, Anabasis 4, 16, 1. Pozri tiež: HECKEL, Waldemar. Who’s Who in the Age of Alexander the Great. Malden: Blackwell, 2006. ISBN 978-1-4051-1210-9. S. 96 f. Spitamenes sa však s jazdcami z kmeňa Massagetov pokúsil o nečakaný vpád do Baktrie a začal plieniť okolie. Krateros ho s vojskom rýchlo prenasledoval a na hraniciach satrapie mu v bitke uštedril porážku, pri ktorej padlo 150 massagetských jazdcov, hoci Spitamenovi sa s hlavnou časťou mužov podarilo uniknúť do stepí.Arrianos, Anabasis 4, 17, 1 a nasl.; mierne odlišne Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 8, 1, 6. Spitamenes bol nakoniec v zime na prelome rokov 328/327 pred Kr. zavraždený vlastnými spojencami po tom, čo ho porazil ďalší macedónsky vojenský veliteľ Koinos.Arrianos, Anabasis 4, 17, 3–7.
Krateros sa následne pripojil k Alexandrovi v zimnom tábore v Nautake.Arrianos, Anabasis 4, 18, 1 a nasl. Hoci nebol osobne prítomný pri tragickej hádke v Marakande, počas ktorej Alexander v opitosti zabil Kleita Čierneho, Krateros zdieľal podobný kritický postoj k zavádzaniu perzských dvorných zvykov a ceremoniálu (tzv. proskynézis). Na rozdiel od Kleita však svoje výhrady vyjadroval oveľa taktnejšie a diplomatickejšie.Plutarchos, Eumenes 6, 3.
Na jar roku 327 pred Kr. dostal Krateros v Sogdiane za úlohu zlikvidovať zvyšky povstalcov v horskej oblasti Paraitakéné, kde sa opevnili bývalí Spitamenovi stúpenci Katanes a Haustanes. Krateros ich v bitke porazil, pričom Katanes v boji zahynul.Arrianos, Anabasis 4, 22, 1 a nasl.; Quintus Curtius Rufus, Historiae Alexandri Magni Macedonis 8, 5, 2. V čase, keď na kráľovskom dvore vypuklo tzv. sprisahanie pážat, sa Krateros nachádzal mimo hlavného stanu. Alexander ho však o vyšetrovaní písomne informoval a uviedol, že zatknuté pážatá napriek mučeniu neoznačili dvorného historika Kallisthena za spolupáchateľa.Plutarchos, Alexander 55, 5 a nasl. Ešte pred začiatkom leta 327 pred Kr. sa Krateros úspešne vrátil k hlavným silám armády pripravenej na ťaženie do Indie.
Účasť na indickom ťažení (327 – 326 pred Kr.)