náhľad|283x283bod|Tolerančný patent
Evanjelická cirkev v Rakúsku bola po vydaní Tolerančného patentu v roku 1781 protestantská cirkev, správna únia, združujúca luteránov a kalvínov na území Predlitavska. V rokoch 1867 až 1915 sa oficiálne nazývala Evanjelická cirkev augsburského a helvétskeho vyznania v kráľovstvách a krajinách v ríšskej rade zastúpených. Zbory spájali spoločné najvyššie orgány a cirkevné právo. Zanikla v roku 1918. V Zalitavsku (Uhorsku) fungovali luteráni a kalvíni samostatne.
Vznik Cisár Jozef II. vydal v roku 1781 Tolerančný patent, čím povolil činnosť dvoch protestantských konfesií (augsburského a helvétskeho vyznania) a pravoslávia. Až do roku 1861 však postavenie protestantov nebolo rovnocenné katolíkom. Chrámy nesmeli mať podobu kostolov ale modlitebieň, nesmeli mať veže a zvony. Vchod nesmel byť priamo z ulice. Farári museli pochádzať z Habsburskej monarchie a na ich vzdelávanie bola vo Viedni zriadená teologická fakulta. Bohoslužby smeli navštevovať len tí, ktorí sa hlásili k protestantskému vyznaniu. Za cirkevné úkony (krst, svadba, pohreb) museli evanjelickí farári až do roku 1849 odvádzať katolíckym farárom tzv. štólové poplatky.
Organizácia cirkvi Evanjelická cirkev v Rakúsku bola rozdelená do obvodov, nazývanych superintendencie. V ich čele stáli superintendenti, okrem haličskej superintendencie h. v., v čele ktorej stál senior zodpovedajúci sa konzistóriu.
Superintendencie Superintendencie augsburského vyznania (luteránske): Dolnorakúska Vnútrorakúska Hornorakúska Salzburská Česká Východná (česká) Zapadná (česká) Moravsko-sliezska Haličská
Superintendencie helvétskeho vyznania (kalvínske): Dolnorakúska Česká Moravská Haličská
Nástupnícke cirkvi Českobratská cirkev evanjelická Nemecká evanjelická cirkev v Čechách, na Morave a v Sliezku (zanikla v roku 1945) Augsburská cirkev evanjelická vo východnom Sliezku v Československu (dnes SCEAV) Evanjelická cirkev augsburského vyznania v Rakúsku Reformovaná cirkev v Rakúsku
Zdroj