Dmitrij Alexejevič Gluchovskij (rusky Дмитрий Алексеевич Глуховский, * 12. jún 1979, Moskva) je ruský spisovateľ, novinár, scenárista a dramatik. Medzinárodne sa preslávil predovšetkým postapokalyptickým románom Metro 2033 (2005) a na neho nadväzujúcou knižnou aj hernou sériou Metro 2033, ktorá z neho urobila jedného z priekopníkov tzv. transmediálneho rozprávania. Vo svojej tvorbe spája žánre vedeckej fantastiky, magického realizmu a spoločenského románu, pričom dystopické a apokalyptické motívy opakovane využíva ako podobenstvo o súčasnej ruskej spoločnosti.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Gluchovskij verejne kritizoval vojnu a režim Vladimira Putina. Ruské orgány ho v reakcii na jeho protivojnové vyjadrenia zaradili medzi „zahraničných agentov", vydali medzinárodný zatykač a v auguste 2023 ho moskovský súd v neprítomnosti odsúdil na osem rokov väzenia. Spisovateľ v tom čase už žil v zahraničí.
Život a vzdelanie
Gluchovskij sa narodil a vyrastal v Moskve v rodine s novinárskym zázemím. Jeho otec Alexej pracoval ako redaktor v Štátnom výbore pre televíziu a rozhlas (Gosteleradio), matka Larisa bola fotoredaktorkou v tlačovej agentúre TASS. Už ako pätnásťročný, keď bol rozhodnutý stať sa spisovateľom, dostal nápad na svoj neskorší postapokalyptický román Metro 2033.
Vo veku sedemnástich rokov odišiel zo Ruska študovať do Izraela, kde strávil približne štyri a pol roka. Naučil sa po hebrejsky a na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme získal vysokoškolský titul v odbore žurnalistika a medzinárodné vzťahy; štúdium absolvoval v hebrejčine spolu s domácimi izraelskými študentmi. Gluchovskij má dvojité, ruské a izraelské, občianstvo a okrem rodnej ruštiny a hebrejčiny ovláda angličtinu, francúzštinu, nemčinu a španielčinu.
Novinárska kariéra
Po skončení štúdia pôsobil Gluchovskij niekoľko rokov ako novinár pre medzinárodné spravodajské médiá. Tri roky pracoval ako redaktor pre stanicu EuroNews vo francúzskom Lyone, neskôr sa vrátil do Ruska a pôsobil v televíznej stanici Russia Today (RT). Spolupracoval aj s nemeckou Deutsche Welle a britskou stanicou Sky News.
Ako reportér precestoval rozsiahle územia od Maroka a Guatemaly po Island a Japonsko. Z novinárskych ciest sa stali aj viaceré výnimočné momenty: ako prvý uskutočnil priamy televízny prenos zo severného pólu a kvôli zberu materiálu pre svoju budúcu sériu Metro vstúpil do černobyľskej zóny, aby nakrútil zničený jadrový reaktor. V rokoch 2007 až 2009 moderoval diskusnú reláciu Press-Club 21 na ruskom televíznom kanáli Kultura a v rokoch 2008 – 2009 pôsobil ako rozhlasový moderátor stanice Majak. Popri tom písal stĺpčeky pre viaceré magazíny.
Literárna tvorba Séria Metro
Gluchovského literárny debut Metro 2033 (Метро 2033) má pôvod ešte v jeho dospievaní. Román začal písať ako mladý a v roku 2002 ho začal po kapitolách bezplatne uverejňovať na vlastnej internetovej stránke, kde fungoval ako interaktívny experiment umožňujúci čitateľom ovplyvňovať dej. Po niekoľkých rokoch vyšiel knižne (2005, druhé vydanie 2007) a stal sa medzinárodným bestsellerom preloženým do desiatok jazykov s miliónmi predaných výtlačkov. Príbeh sa odohráva v moskovskom metre, ktoré sa po jadrovej vojne stalo posledným útočiskom ľudstva; mladý hrdina Arťom sa vydáva na výpravu spletitým labyrintom tunelov, aby zachránil svoje spoločenstvo. Dielo získalo cenu za najlepší debut na medzinárodnom festivale Eurocon v roku 2007.
Na úspech debutu Gluchovskij nadviazal románmi Metro 2034 (2009) a Metro 2035 (2015), pričom posledný menovaný uzavrel hlavnú trilógiu. Metro 2034 nie je priamym pokračovaním, ale paralelným príbehom s inými postavami. Celú sériu možno čítať nielen ako postapokalyptickú vedeckú fantastiku, ale aj ako podobenstvo o ruskej spoločnosti a jej ideologických zápasoch. Okolo románov vznikol licencovaný projekt Vesmír Metro (Universe of Metro), v ktorom rozliční ruskí a európski autori rozvíjajú alternatívnu realitu v ďalších knihách.
Ďalšie romány
Popri sérii Metro vytvoril Gluchovskij niekoľko samostatných diel, v ktorých opakovane experimentoval s formou aj žánrom. Román Súmrak (Сумерки, 2007) priniesol prvky magického realizmu, pričom autor ho podobne ako svoj debut najprv uverejňoval na internete. Nasledovali groteskná poviedková zbierka Príbehy o vlasti (Рассказы о родине, 2010), ktorá v krátkych satirických textoch opisuje súčasné Rusko, Evanjelium podľa Arťoma (Евангелие от Артёма, 2011) a román Budúcnosť (Будущее, 2013).
Realistický román Text (Текст, 2017) na pomedzí thrilleru a noiru rozpráva temný príbeh o láske a nezmyselnej pomste na pozadí súčasného Ruska a návykov digitálnej doby; autor podľa neho napísal aj filmový scenár. Medzi jeho ďalšie diela patrí Post (Пост). V roku 2024 vydal knihu My. Denník pádu (Мы. Дневник падения), ktorá sa od jeho románov líši: ide o zbierku publicistických a politických textov reagujúcich na politické dianie, tvoriacu akúsi kroniku Ruska daného obdobia.
Adaptácie Videohry
Svet Metra sa stal základom úspešnej hernej série. Prvá hra Metro 2033 vyšla v roku 2010, nasledovali Metro: Last Light (2013) a Metro Exodus (2019); Gluchovskij sa na nich podieľal ako scenárista a spolutvorca príbehu. V roku 2024 sa franšíza rozšírila do virtuálnej reality titulom Metro Awakening od štúdia Vertigo Games, ktorý bol predstavený ako príbehová predohra a získal ocenenie VR Game of the Year na Steam Awards 2024, ako aj nomináciu na cenu The Game Awards. V roku 2026 spoločnosti 4A Games a Deep Silver oznámili Metro 2039, ďalší hlavný diel série vyvíjaný v spolupráci s Gluchovským.
Film, televízia a divadlo
Podľa románu Text vznikol v roku 2019 rovnomenný celovečerný film, ku ktorému Gluchovskij napísal scenár. Je tiež autorom námetu televízneho seriálu Topi (Топи). V roku 2023 mal v londýnskom divadle Marylebone svetovú premiéru jeho po anglicky napísaný divadelný text The White Factory (Biela továreň) v réžii Maxima Didenka. Hra sa odohráva v lodžskom gete počas holokaustu a skúma morálny kompromis, prežitie a zodpovednosť v podmienkach okupácie; denník The Guardian jej udelil najvyššie hodnotenie.
Politické postoje a trestné stíhanie
Gluchovskij je dlhodobým kritikom autoritárskeho smerovania ruského režimu. V roku 2021 verejne odsúdil zatknutie opozičného aktivistu Alexeja Navaľného a vo videovýzve žiadal jeho prepustenie.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa ostro postavil proti vojne aj proti Vladimirovi Putinovi. Na sociálnych sieťach informoval o zabíjaní ukrajinských civilistov a o stratách ruskej armády a verejne vyjadril podporu Ukrajine. V júni 2022 oznámil, že bol zaradený na ruský federálny zoznam hľadaných osôb; podľa neho bol obvinený pre príspevok na sociálnej sieti. Dňa 7. októbra 2022 ho ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo do registra „zahraničných agentov".
Trestné konanie sa viedlo na základe paragrafu o šírení „zámerne nepravdivých informácií" o ozbrojených silách Ruskej federácie (čl. 207.3 Trestného zákona). Podľa obžaloby Gluchovskij v období marec až máj 2022 zverejnil príspevky a videá s tvrdeniami o zámernom ostreľovaní obytných domov, škôl a nemocníc ruskými vojakmi. Dňa 7. augusta 2023 ho súd v Moskve v neprítomnosti odsúdil na osem rokov väzenia. Keďže spisovateľ žil v zahraničí a bol v medzinárodnom pátraní, súd ho súdil bez jeho prítomnosti. Gluchovskij sa proti rozsudku odvolal, no Mestský súd v Moskve ho v novembri 2023 potvrdil.
Gluchovskij označil svoje stíhanie za politicky motivované a v protivojnových postojoch pokračoval aj po odsúdení; v tomto kontexte ho médiá uvádzajú spolu s ďalšími ruskými spisovateľmi-emigrantmi, ako sú Boris Akunin či Dmitrij Bykov.
Výber z diela Metro 2033 (Метро 2033, 2005) Súmrak (Сумерки, 2007) Metro 2034 (Метро 2034, 2009) Príbehy o vlasti (Рассказы о родине, 2010) Evanjelium podľa Arťoma (Евангелие от Артёма, 2011) Budúcnosť (Будущее, 2013) Metro 2035 (Метро 2035, 2015) Text (Текст, 2017) Post (Пост) My. Denník pádu (Мы. Дневник падения, 2024)
Referencie
Kategória:Ruskí spisovatelia Kategória:Ruskí novinári Kategória:Politicky prenasledovaní v Rusku