Svätý Marek Eugenikos (* 1394, Konštantínopol† 23. jún 1445, tamtiež) bol byzantský biskup, mních a pravoslávny teológ, metropolita v maloázijskom Efeze. Autor vyše 110 diel, z toho viacerých teologických spisov, v ktorých zastával silne protilatinské (protikatolícke) názory.
Bol jediným gréckym účastníkom Ferrarsko-florentského koncilu, ktorý mal možnosť a odmietol podpísať prehlásenie o cirkevnej únii, za čo je v Pravoslávnej cirkvi dodnes vysoko uznávaný a ako jediný z účastníkov koncilu bol pravoslávím vyhlásený za svätého.
Život
Pôvod a vzdelanie Markos (Marek) Eugenikos sa narodil v roku 1394 v Konštantínopole. Pri krste dostal meno Manouél (Manuel). Je možné, že bol pomenovaný po svojom starom otcovi. Z konca 14. storočia je totiž známy konštantínopolský maliar Manuel (Manouél) Eugenikos, ktorý pôsobil v Gruzínsku a mal syna Geórgia. Ten v roku 1400 zdedil po otcovi dom. Markovým otcom bol Geórgios Eugenikos, ktorý viedol školu a zároveň pôsobil ako diakon a sakelliou v chráme Hagia Sofia. Marekova matka Mária bola dcérou lekára Loukasa (Lukáša). Markovým mladším bratom bol spisovateľ Ióannes (Ján) Eugenikos.
V minulosti sa objavili aj názory, podľa ktorých rodina Eugenikovcov nepochádzala priamo z Konštantínopola. Na základe Markovho opisu Trapezuntu sa uvažovalo o jeho pôvode z tohto mesta. Iná hypotéza spájala rodinu s ostrovom Imbros a opierala sa o Markov opis ostrova.
Prvé vzdelanie získal Manuel od svojho otca. Keď mal trinásť rokov, otec zomrel a Manuél ďalej študoval pod vedením Ióanna (Jána) Chortasmena a Geórgia Gemista Plethóna. Medzi jeho učiteľov patril tiež Ióséf (Jozef) Bryennios. Túto súvislosť potvrdzujú tri epitafy venované Bryenniovi, ktoré sa zachovali v rukopise Dujčev gr. 16 a zapísal ich sám Manuel. V nadpise jedného z nich je Bryennios výslovne označený ako jeho učiteľ.
Po skončení štúdia Manuel prevzal vedenie patriarchálnej školy, ktorú pred ním spravoval jeho otec. K jeho žiakom patrili Geórgios Scholarios, Theodóros Agallianos, neskorší médijský metropolita Teofanes, a Manuelov mladší brat Ján Eugenikos. V rovnakom období sa dostal do okruhu blízkych spolupracovníkov cisára Manuela II. Palaiologa. V roku 1416 zastával úrad „rétora notárov“ a približne v tom čase slúžil v chráme ako lektor.
Mníšsky život náhľad|Ikona znázorňujúca svätých Mareka a Makaria Vo veku dvadsaťpäť rokov, teda v roku 1419, sa Manuel rozhodol vstúpiť do mníšskeho stavu. Svoj zámer uskutočnil krátko po júni 1420 na ostrove Antigona, pravdepodobne v Kláštore Premenenia Pána. Pri postrihnutí prijal meno Markos (Marek). Markovým duchovným učiteľom v kláštore bol mních Symeon. Krátko pred začiatkom obliehania Konštantínopola vojskami sultána Murada II. v júni 1422 sa Marek spolu so Symeonom vrátil do hlavného mesta. Usadil sa v manganskom Kláštore svätého Juraja, kde zostal až do roku 1437. Pravdepodobne práve tam vytvoril väčšinu svojich hymnografických diel. V tomto období sa stal duchovným učiteľom budúceho konštantínopolského patriarchu Dionýzia I. Neskôr ho vysvätil najprv za diakona a potom za presbytera.
Vymenovanie za efezského metropolitu Keď sa začal pripravovať spoločný koncil v Taliansku, na ktorom sa malo rokovať o zjednotení latinskej a gréckej cirkvi, ukázalo sa, že východní patriarchovia sa na nej nebudú môcť zúčastniť osobne. Marek a herakleiský metropolita Antónios preto mali na koncile zastupovať alexandrijského patriarchu. Vzhľadom na svoje teologické vzdelanie bol Marek považovaný za jedného z budúcich hlavných predstaviteľov gréckej strany. Po smrti efezského metropolitu Ioasafa bol preto v roku 1437 vysvätený za biskupa a ustanovený na uvoľnenú efezskú katedru, ktorá bola treťou najvýznamnejšou eparchiou Konštantínopolského patriarchátu. Z podobných dôvodov boli Bessarion a Dionysios ustanovení za metropolitov Nikaie a Sárd. Spolu s Markom boli určení za predstaviteľov gréckej delegácie. Cisár Ján VIII. Palaiologos zároveň nariadil Markovi a Geórgiovi Scholariovi, aby sa na rokovania pripravili štúdiom teologickej literatúry, osobitne spisov Neila (Níla) Kabasila. Po príchode byzantskej delegácie do Ferrary sa zastupovanie východných patriarchov prerozdelilo. Marek mal spoločne s kyjevským metropolitom Izidorom zastupovať antiochijského patriarchu.
Účasť na koncile vo Ferrare a Florencii
Cesta do Talianska a začiatok koncilových rokovaní Grécka delegácia opustila Konštantínopol koncom novembra 1437. Do Benátok však prišla až vo februári 1438 a do Ferrary až začiatkom marca. Kardinál Giuliano Cesarini pozval Mareka na večeru spolu s jeho bratom Jánom Eugenikom a mytilénskym metropolitom Dorotheom. Na Cesariniho podnet Marek napísal spis o cirkevnej jednote. Kardinál ho odovzdal cisárovi Jánovi VIII., ktorého rozhnevala ostrosť niektorých Markových obvinení namierených proti západným kresťanom. Cisár sa zdržal postihu efezského metropolitu až na príhovor nikajského metropolitu Bessariona.
Na prerokovanie sporných teologických otázok bola vytvorená zmiešaná komisia. Marek sa spolu s Bessarionom stal oficiálnym predstaviteľom jej gréckej časti. Prvé zasadnutie komisie sa konalo v Chráme svätého Františka. Otvoril ho kardinál Cesarini výzvou, aby účastníci vynaložili všetko úsilie na dosiahnutie cirkevnej jednoty. Za grécku stranu odpovedali Marek a Bessarion. Na treťom zasadnutí Cesarini predložil zoznam otázok, ktoré podľa latinskej delegácie vyžadovali diskusiu. Išlo o vychádzanie Svätého Ducha, používanie nekvaseného chleba, očistec a pápežský primát. V súlade s predchádzajúcim cisárovým rozhodnutím Marek prvý bod vynechal a o ostatných informoval cisára Jána VIII. Napokon sa rozhodlo, že rokovania sa začnú otázkou očistca.
Rokovania o očistci
Dňa 4. júna 1438 predniesol kardinál Cesarini výklad latinského učenia o očistci. Marek po jeho vypočutí poznamenal, že v tejto otázke zrejme medzi oboma cirkvami nejestvujú veľké rozdiely. Oficiálne stanovisko gréckej strany vzniklo na cisárov príkaz spojením dvoch textov, ktoré samostatne pripravili Marek a Bessarion. Výsledné vyjadrenie prečítal Bessarion 14. júna. Na grécke stanovisko písomne reagoval Juan de Torquemada. Na žiadosť západnej strany Marek ešte pred 30. júnom pripravil výklad gréckej náuky o údele duší po smrti a odpovedal aj na Torquemadove námietky. V dňoch 16. a 17. júla sa zúčastnil na búrlivých diskusiách vnútri gréckej delegácie. Tá napokon schválila vyjadrenie, podľa ktorého duše spravodlivých nebeskú blaženosť zároveň dosahujú aj nedosahujú, teda požívajú ju, ale ešte nie v úplnej miere. Počas prestávky v rokovaniach spôsobenej morovou epidémiou dostali Marek, jeho brat Ján a herakleiský metropolita Antónios od cisára povolenie odcestovať do Benátok. Cestou ich však zadržali a na naliehanie konštantínopolského patriarchu Jozefa priviedli späť. Dvaja z nich totiž zastupovali neprítomných východných patriarchov, a preto mohli byť kedykoľvek potrební pri ďalších rokovaniach.vľavo|náhľad|Domenico di Bartolo, detail Eugena IV., Madona s plášťom, freska, 1444, Santa Maria della Scala, Taliansko V dôsledku predlžujúcej sa nečinnosti boli Marek, kyjevský metropolita Izidor, Michaél Balsamón a Sylvester Syropoulos vyslaní k pápežovi. Marek v mene ostatných požiadal Eugena IV., aby sa pri prijímaní rozhodnutí neuplatňoval princíp jednoduchej väčšiny hlasov. Menšia grécka delegácia by totiž pri spoločnom hlasovaní nevyhnutne zostala v menšine. Pápež návrh odmietol a Byzantíncom vytkol, že svojím oneskoreným príchodom zdržali začatie práce koncilu o niekoľko mesiacov. O niekoľko dní predniesol podrobnú odpoveď na Marekovu reč aj kardinál Cesarini. Pramene výslovne neuvádzajú, že by bol grécky návrh formálne prijatý. Ďalšie rozhodovanie však prebiehalo spôsobom zodpovedajúcim požiadavke Mareka a ostatných Byzantíncov: o prerokúvaných otázkach nerozhodovalo spoločné väčšinové hlasovanie celého koncilu, ale výsledky samostatných rokovaní gréckej strany.
Rokovania o dodatku filioque vo Ferrare Keď sa rokovania 8. októbra obnovili, Marek po úvodných prejavoch latinského arcibiskupa Rodosu Andreasa (Andreja) Chrysoberga navrhol prerokovať kánonickosť dodatku k vyznaniu viery, tzv. filioque. Tvrdil, že vzájomnú lásku medzi cirkvami narušila Rímska cirkev tým, že prijala učenie, ktoré podľa neho nemalo oporu vo Svätom písme, koncilových rozhodnutiach ani dielach cirkevných otcov. Andreas Chrysoberges reagoval poukázaním na význam rímskych pápežov v boji proti herézam vznikajúcim na Východe. Marek oprávnenosť tohto tvrdenia uznal.
Na základe rozhodnutia koncilu z 13. októbra vznikla nová dvanásťčlenná zmiešaná teologická komisia, v ktorej mala každá strana šesť zástupcov. Marek bol zaradený medzi gréckych členov. Na zasadnutí 14. októbra západní delegáti namietali proti čítaniu starších koncilových definícií, na ktorom trval Marek. Jeho návrh napokon prevážil a na zasadnutí 16. októbra boli príslušné texty prečítané spolu s jeho komentármi. Na zasadnutiach koncom októbra a začiatkom novembra Marek spolu s ostatnými delegátmi počúval vystúpenia Andreja Chrysoberga, Bessariona a Aloisia de Pirano. Diskusia sa sústreďovala na otázku, či bolo Filioque neprípustným dodatkom, alebo iba vysvetlením pôvodného vyznania viery, ako tvrdila západná strana.
Zasadnutia v druhej polovici novembra a začiatkom decembra mali podobu diskusií medzi Marekom a Cesarinim. Marek ich otváral rozsiahlymi prejavmi, do ktorých kardinál vstupoval námietkami, takže prejavy prechádzali do priamej polemiky. Marek okrem iného tvrdil, že zákaz Efezského koncilu zostavovať inú vieru než vieru určenú v Nicei sa nevzťahoval na individuálne teologické vyznania, ale na symbol používaný pri liturgii a krste. Keby výraz „iná viera“ znamenal iba obsahovo protikladnú vieru, bolo by podľa neho možné hovoriť o viacerých cirkevných symboloch, ktoré sa postupne nahrádzali.
Rokovania vo Florencii Pri presune koncilu z Ferrary do Florencie patril Marek k piatim metropolitom, ktorí osobne sprevádzali cisára. Dňa 26. februára sa spolu s pápežom, cisárom a osemdesiatimi predstaviteľmi oboch strán zúčastnil na zhromaždení vo veľkej sále kláštora Santa Maria Novella. Na prvom plenárnom zasadnutí vo Florencii položil dominikán Giovanni di Montenero Grékom otázku, čo vo vzťahu k Bohu rozumejú pod pojmom vychádzanie (lat. processio). Odpovedal mu Marek a nasledujúca rozprava prebiehala predovšetkým medzi nimi. Pokračovala aj na zasadnutí 5. marca. Dňa 7. marca otvoril Marek rokovanie citátom z tretej knihy Bazila Veľkého Proti Eunomiovi. Ukázalo sa, že grécka a latinská verzia textu obsahovali podstatné odlišnosti. Giovanni di Montenero pritom tvrdil, že jeho rukopis nedávno získal v Konštantínopole kardinál Mikuláš Kuzánsky. Do diskusie medzi Markom a Giovannim di Montenero sa neskôr zapojili aj cisár a kardinál Cesarini. Na neskorších zasadnutiach v marci Marek postupne predniesol výklad Evanjelia podľa Jána a relevantné pasáže z diel Gregora Divotvorcu, Dionýza Areopagitu, Atanáza Veľkého, Cyrila Alexandrijského, Gregora Naziánskeho a Theodoreta z Kýru.
Prerušenie účasti na diskusiách náhľad|Gianetto Cordegliaghi, Kardinál Bessarion a jeho relikviár, olej na plátne, 1540, Biblioteca Nazionale Marciana, Benátky, Taliansko