Mons. Karl kardinál Lehmann (* 16. máj 1936, Sigmaringen, Nemecko † 11. marec 2018, Mainz, Nemecko) bol nemecký rímskokatolícky kňaz, biskup a kardinál. V rokoch 1983 až 2026 pôsobil ako diecézny biskup v diecéze Mainzi a v roku 2001 bol povýšený na kardinála.

V rokoch 1987 až 2008 pôsobil ako predseda Konferencie nemeckých biskupov a v tých rokoch bol považovaný za jedného z najvplyvnejších prelátov v Nemecku a za popredného zástancu liberálnych postojov v Cirkvi. Predtým, ako sa stal biskupom, pôsobil ako profesor teológie na Univerzite v Mainzi a Univerzite vo Freiburgu.

Životopis Narodil sa v Sigmaringene a vyrastal vo Veringenstadte. Jeho otec bol miestny učiteľ a matka sa vzdelávala ako kníhkupkyňa. Počas stredoškolských rokov žil v katolíckom študentskom domove Erzbischöfliches Studienheim St. Fidelis v Sigmaringene. V rokoch 1957 až 1964 študoval na seminári vo Freiburgu a potom na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme, kde v roku 1962 získal doktorát z filozofie prácou s názvom Vom Ursprung und Sinn der Seinsfrage im Denken Martin Heideggers.

V roku 1967 získal aj doktorát z teológie prácou s názvom „Auferweckt am dritten Tag nach der Schrift“Exegetische und fundamentaltheologische Studien zu 1 Kor 15, 3b-5. Za kňaza ho vysvätil 10. októbra 1963 v Ríme kardinál Julius Döpfner. Počas Druhého vatikánskeho koncilu v rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako asistent Karla Rahnera a v rokoch 1964 až 1967 bol tiež asistentom Rahnera na Seminári pre kresťanský svetonázor a filozofiu náboženstva na LMU Mníchov.

V roku 1968 sa stal profesorom dogmatickej teológie na Univerzite v Mainzi, ktorú zastával až do roku 1971, kedy sa stal profesorom dogmatickej a ekumenickej teológie na Univerzite vo Freiburgu. Desať rokov, od roku 1974 do roku 1984, bol členom Medzinárodnej teologickej komisie.

Biskup Keď bol v roku 1983 vo veku 47 rokov menovaný za biskupa v Mainzi, bol najmladším katolíckym biskupom, aký bol kedy v Nemecku menovaný. Po zvolení za podpredsedu Nemeckej biskupskej konferencie v roku 1985 bol v roku 1987 zvolený za predsedu konferencie a túto funkciu zastával 21 rokov až do roku 2008, čím sa stal jednou z najvplyvnejších osobností nemeckého katolicizmu v tomto období.

V rokoch 1986 až 1998 pôsobil ako člen Kongregácie pre náuku viery a v rokoch 1993 až 2001 ako viceprezident Rady biskupských konferencií Európy. V roku 1993 vydal spolu s biskupom Rottenburgu-Stuttgartu Walterom Kasperom a arcibiskupom Freiburgu Oskarom Saierom pastiersky list, v ktorom argumentovali, že by mala existovať možnosť pastoračnej flexibility, pokiaľ ide o povolenie rozvedeným a znovu civilne zosobášeným osobám prijímať Eucharistiu. List bol prečítaný v kostoloch ich diecéz v septembri toho istého roku.

Potraty boli počas jeho pôsobenia ako predsedu Konferencie nemeckých biskupov dôležitou témou. Po znovuzjednotení Nemecka bolo potrebné zosúladiť zákony o potratoch. Úzko polupracoval s CDU a Helmutom Kohlom a uprednostňoval kompromis, v ktorom by potrat zostal nelegálny, ale za určitých okolností nebol trestný. Toto sa stalo základom nemeckej legislatívy v tejto oblasti. Aby sa dosiahla beztrestnosť, žena musela vo väčšine prípadov pred potratom absolvovať poradenstvo a Cirkev takéto poradenstvo istý čas ponúkala.

V roku 1998 pápež Ján Pavol II. proti jeho vôli a väčšiny nemeckých biskupov zakázal Cirkvi účasť v tomto systéme. V roku 1998 spomenul Katholikentag v Mainzi ako jeden z vrcholov svojho pôsobenia ako biskupa diecézy.

Kardinál Dňa 21. januára 2001 pápež Ján Pavol II. oznámil plány na povýšenie 37 prelátov na kardinálov na konzistóriu vo februári. Povedal tiež, že na konzistóriu oznámi mená dvoch kardinálov, ktorých vymenoval in pectore v roku 1998. Následne 28. januára oznámil mená ďalších piatich kardinálov a prezradil dvoch tajne vymenovaných za kardinálov v roku 1998, Mariana Jaworského a Jānisa Pujatsa.

Toto vymenovanie bolo pre mnohých pozorovateľov neočakávané kvôli Lehmannovmu relatívne liberálnemu pohľadu na poradenstvo v oblasti potratov a poskytovanie eucharistie znovu zosobášeným farníkom. Bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl, ktorý bol jeho priateľom, loboval vo Vatikáne za toto vymenovanie. Bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom San Leone I.. 24. mája 2001 prevzal svoj titulárny kostol.

Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2005 na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI. vlastným menom Joseph Ratzinger. Rovnako sa zúčastnil pápežského konkláve v roku 2013 na ktorom bol zvolený pápež František vlastným menom Jorge Mario Bergoglio.

Patril medzi kardinálov a biskupov, ktorí sa každoročne stretávali v rokoch 1995 až 2006 v St. Gallen vo Švajčiarsku, aby prediskutovali reformy týkajúce sa menovania biskupov, kolegiality, biskupských konferencií, primátu pápežstva a sexuálnej morálky. Bolo ich asi tucet, pričom sa medzi sebou líšili v názoroch, ale zdieľali názor, že kardinál Joseph Ratzinger nebol kandidátom, ktorého dúfali, že bude zvolený na ďalšom konkláve.

Emeritúra Pápež František prijal 16. mája 2016 v deň jeho 80. narodenín jeho rezignáciu na post diecézneho biskupa Mainzi. Keďže bol považovaný za vedúcu silu liberálnejšieho katolicizmu, jeho podporovatelia ho nazývali staviteľom mostov, mužom dialógu a „šťastnou náhodou pre nemeckých katolíkov“, zatiaľ čo konzervatívni kritici zosmiešňovali „Lehmannovu cirkev“ ako príliš ústretovú k moderným hodnotám.

Erb Episkopálny erb obsahoval prvky ako koleso z erbu diecézy Mainz, kľúč z diecézy Worms a otvorenú knihu s písmenami Alfa a Omega, symbol posolstva Ježiša Krista, ako aj kardinálovo osobné nadšenie pre literatúru. Jeho latinské motto State in fide (v preklade: „Stojte pevne vo viere“) bolo odvodené z 1. listu Korinťanom 16:13.

Úmrtie Jeho posledné verejné vystúpenie bolo v auguste 2017 pri vysvätení Petra Kohlgrafa za nového biskupa v Mainzi. V septembri 2017 utrpel mozgovú príhodu a krvácanie do mozgu, po ktorých potreboval starostlivosť, najprv v nemocnici a neskôr doma. Zomrel 11. marca 2018.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila zármutok nad jeho smrťou a označila ho za jednu z najvýznamnejších osobností katolíckej cirkvi v Nemecku. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Reinhard Marx vzdal úctu Lehmannovi ako mužovi, ktorý ovplyvnil katolícku cirkev na celom svete.

Referencie

Pozri aj Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II. Unsere Besten

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Nemeckí rímskokatolícki kňazi Kategória:Nemeckí rímskokatolícki biskupi Kategória:Nemeckí kardináli Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany Kategória:Vyučujúci na Albert-Ludwigs-Universität Freiburg Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení