Samuel Čerňanský (* 13. september 1759, Hnúšťa – † 12. február 1809, Bátovce), bol slovenský evanjelický kňaz, prekladateľ, spisovateľ a spoluzakladateľ Ústavu slovenskej reči a literatúry v Bratislave.

Životopis Narodil sa v Hnúšti v Malohonte ako najmladší zo siedmich detí v rodine evanjelického kňaza Jána Čerňanského. Vo veku siedmich rokov mu zomrel otec a o jeho výchovu sa starala matka s pomocou jeho najstaršieho brata Jána (neskoršieho biskupa – superintendenta Banského dištriktu).

Študoval v Banskej Štiavnici, Ožďanoch, Levoči a v rokoch 1773 – 1779 v Bratislave (vtedajšom Prešporku). V roku 1780 odišiel na univerzitné štúdiá do nemeckej Jeny. Po návrate do vlasti bol 6. augusta 1782 v Banskej Štiavnici svojím bratom Jánom vysvätený za kňaza a ako kaplán krátko pôsobil v (dnes zaniknutom) cirkevnom zbore Turie Pole. Odtiaľ v roku 1783 prešiel do Pukanca, kde pôsobil tri roky.

Najvýznamnejšie obdobie jeho života sa spája s Bátovcami, kam bol povolaný v roku 1786, kde nastúpil po smrti svojho predchodcu Štefana Baligu, ktorý zomrel v decembri 1785. Jeho príchod do Bátoviec spadal do obdobia veľkého rozmachu miestneho cirkevného zboru po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Za jeho účinkovania v auguste roku 1794 do kostola pribudol nový oltár a následne v roku 1798 cirkevný zbor pristavil ku kostolu aj vežu.​

V Bátovciach sa oženil so Zuzanou Tóthovou. Zomrel bezdetný 12. februára 1809 vo veku 49 rokov na tuberkulózu (suchotiny), ktorou začal trpieť už počas štúdií v Jene a ktorá bola v jeho rodine dedičným ochorením. Po jeho smrti zložil evanjelický kňaz a básnik Bohuslav Tablic na žiadosť vdovy latinský náhrobný nápis.

Súdobé pramene ho opisujú ako muža vysokej a chudej postavy, ktorého neustále trápil kašeľ, no keď vystúpil na kazateľnicu, kázal takým ohromným hlasom, až sa triasli okná. Bol to človek ušľachtilých mravov, v spoločnosti príjemný a prívetivý, citlivý na cudziu biedu. ​Čerňanský bol klasicky vzdelaný polyhistor. Vynikal v kreslení, geografii, matematike, fyzike aj astronómii a mal prirodzené nadanie pre mechaniku. Veľmi miloval svoj materinský jazyk. Po smrti J. Chrastinu mu bolo zverené korigovanie československých kníh vydávaných v Bratislave a v roku 1803 sa stal spoluzakladateľom tamojšieho Ústavu slovenskej literatúry (inštitútu).

Dielo Samuel Čerňanský bol literárne činný, pričom svoje práce vydával knižne a prispieval aj do liturgických kníh:

Nábožné písně z Gellerta přeložené, i půwodní (Bratislava, 1787) – preklady nemeckého básnika Christiana Fürchtegotta Gellerta doplnené o vlastnú tvorbu. Epistola posthuma Josephi II. rom. condam imperat. ad summum rom. pontificem reliquosque ecclesiae romanocatholicae episcopos exarata, svadens r. catholicorum unionem cum acatholicis. Cum notis editoris. (Banská Štiavnica, 1790) – anonymne vydaný spis, ktorého autorstvo sa mu pripisuje. Neghlawňejší prawidla slow. dobropísebnosti (Banská Štiavnica, 1802). Pamatné příhody hráběte Benyowského (Bratislava, 1808) – čistý výnos z vydania tohto diela o Móricovi Beňovskom venoval slovenskému inštitútu.

Okrem toho boli jeho modlitby (pôvodné i preložené) zaradené do Hamaliarovej Agendy. Do evanjelického Zpěvníka prispel 7 piesňami a ďalších 13 zložil pre kancionál, ktorý plánoval vydať Martin Hamaliar.

Referencie

Zdroj

Kategória:Osobnosti z Hnúšte Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Slovenskí evanjelickí kňazi