náhľad|„Medzi Berlínom a Rímom“. Bismarck sedí vľavo a pápež vpravo. Z nemeckého satirického časopisu Kladderadatsch, 1875(Pápež:) „Poslední ťah nebol príjemný, ale preto nie je táto partia zlá. Ešte mám veľmi pekný ťah v zálohe.“ (Bismarck:) „Ten bude takisto posledný a potom dostanete mat v niekoľkých ťahoch. Prinajmenšom v Nemecku.“

Kulturkampf (nem. doslovne „kultúrny boj“) bolo označenie súhrnu opatrení vlády Otta von Bismarcka ako ministerského predsedu (premiéra) Nemeckého cisárstva, pričom jeho ich cieľom bola jednaklaicizácia kultúrneho života a zároveň posilnenie moci štátu v ideologickej oblasti. Opatrenia mali podobu 4 zákonov. Roku 1873 boli napokon schválené a zavádzali prísnu kontrolu štátu nad pôsobením katolíckej cirkvi, predovšetkým nad cirkevnými školami. Zároveň zlegalizovali občiansky sobáš. Týmito zákonmi sa skončila činnosť jezuitov v Nemeckom cisárstve. Samotný Kulturkampf predstavuje dodnes historický vzor zasahovania štátneho vedenia do kultúrnej zmeny a to prostredníctvom regulovanej sekularizácie.

Pôvod Samotný názov vyšiel z titulu pamfletu „Boj za kultúru“, ktorý zverejnil v rámci predvolebnej kampane nemecký vedec a spisovateľ menom Rudolf Virchow. Hlavnú aktivitu vyvíjal ministerský predseda (premiér) menom Otto von Bismarck a pruský minister kultu menom Paul Ludwig Adalbert Falk.

Počiatky stretov medzi štátom a cirkvou (1870) K prvým stretom došlo roku 1870, keď bola vyhlásená dogma o neomylnosti pápeža. Tá vyhlasovala odmietanie liberálnych princípov jednak v politike, kultúre ale aj hospodárstve, čo vyvolalo silný odpor jednak v liberálnych politických kruhoch nemeckého obyvateľstva ale aj protestantských veriacich.

Bismarckov úspech v dozore nad školstvom (1872) Cieľom Otta von Bismarcka ako právnika a ministerského predsedu Nemeckého cisárstva bolo obmedziť mocenský vplyv práve katolíckych cirkevných hodnostárov v štátnych záležitostiach. Kľúčovou udalosťou bolo vydanie a schválenie Zákona o dozore nad školami z roku 1872. Po tejto udalosti nasledovalo prijatie ďalších zákonov, ktoré dávali cirkevné a náboženské záležitosti pod dohľad štátu. Viacero biskupov malo obmedzené právomoci pre vykonávanie úradov. V horšom prípade boli niektorí biskupi dokonca väznení.

Vzoprenie katolíkov a potlačenie Bismarckových snáh (1878) Tieto tvrdé opatrenia však neskoncovali so vzdorom katolíckych veriacich, ktorých hlavným reprezentantom bola politická strana Centrum. Samotná záležitosť však priniesla v konečnom dôsledku politickú porážku liberálnych politikov a Otta von Bismarcka.

Roku 1878 sa pápežom stal Lev XIII. (* 1810 – † 1903), ktorý stál na čele Vatikánu rokoch 1878 až 1903, pričom hneď po jeho nástupe na vatikánsky stolec hľadal ministerský predseda Otto von Bismarck cestu zmierenia.

Ponechanie niektorých zákonov v platnosti (1880 až 1882) Obrat nastal v období rokov 1880 až 1882, keď bola zmiernená pôsobnosť zákonov katolíckej cirkvi. Napriek tomu niektoré zostali v platnosti. Išlo presnejšie o povinný civilný sobáš alebo dozor štátu nad školstvom.

Zo všeobecného hľadiska predstavoval Kulturkampf v období 70. rokov 19. storočia šetrenie vnútropolitických pomerov na území vtedajšieho Nemeckého cisárstva.

Referencie

Pozri aj Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) Otto von Bismarck pápež Lev XIII.

Zdroj SKŘIVAN, Aleš, (2002). Lexikon světových dějin 1492 – 1914. Praha: Vydavatelství Aleš Skřivan ml., 2002. ISBN 80-86493-06-7.

Kategória:Dejiny Nemecka