Štadión Beşiktaş (turecky: ), zo sponzorských dôvodov známy ako Tüpraş Stadyumu a pre súťaže UEFA ako Beşiktaş Park, je viacúčelový štadión so všetkými miestami na sedenie, ktorý sa nachádza v štvrti Beşiktaş v Istanbule v Turecku. Je to domovský štadión Beşiktaşu. Štadión bol postavený na mieste bývalého štadióna Beşiktaşu İnönü Stadyumu. Má kapacitu približne 42 684 divákov, pričom pôvodne sa uvažovalo o 41 903. Štadión hostil Superpohár UEFA v roku 2019, finále Európskej ligy UEFA v roku 2026 a bude hostiť finále Konferenčnej ligy UEFA v roku 2027.
Na štadióne Beşiktaşu sa nachádza 144 VIP lóží a jeden salónik "1903 Lounge", ktoré spolu dokážu privítať až 1 903 divákov. Tribúna "1903 Lounge" má kapacitu 636 divákov. Miesta VIP na štadióne sú vybavené systémom FUNTORO Stadium & Arena – interaktívnymi monitormi s vysokým rozlíšením, ktoré poskytujú živé televízne vysielanie, reklamné systémy, informácie o hráčoch a ďalšie funkcie. Nový štadión disponuje aj reštauráciami s rozlohou 2 123 m2, terasovými reštauráciami s rozlohou 2 520 m2 a parkoviskom VIP s kapacitou pre 600 vozidiel. Športový areál funguje ako „inteligentný štadión“, kde si fanúšikovia vďaka spolupráci so spoločnosťou Cisco užívajú technológie StadiumVision a vysokorýchlostné Wi-Fi pripojenie.
Búracie práce na Štadióne İnönü sa začali 2. júna 2013 po skončení baráže o postup do 1. Lig TFF. Odhadované náklady na projekt v tom čase predstavovali približne 80 mil. US$. Nový štadión navrhol Bünyamin Derman z architektonického štúdia DBArchitects. Starý štadión bol kompletne zbúraný s výnimkou tribúny Eski Açık, keďže táto tribúna a jej veže sú vládou považované za historické pamiatky. Tribúna Eski Açık bola upravená tak, aby pripomínala vzhľad antického amfiteátra. Nový štadión bol navrhnutý tak, aby pri pohľade z mora „pôsobil harmonicky s prírodnou a historickou panorámou Bosporu“.
Dejiny Éra Štadióna İnönü Poloha vpravo|náhľad|270px|Stajne v Dolmabahçe, máj 1906 V roku 1936 pozval prezident Mustafa Kemal Atatürk do Turecka francúzskeho architekta a urbanistu Henriho Prosta (1874 – 1959). Poveril ho prípravou rámcového územného plánovania a prestavby Istanbulu, ktorá trvala až do roku 1951. V prvotnom návrhu Prost uvažoval, že by vhodnou lokalitou pre mestský štadión mohla byť štvrť Şişli. Istanbulský guvernér Muhittin Üstündağ však Prosta požiadal, aby štadión zakomponoval do svojho územného plánu mesta ako hotovú vec na miesto bývalých stajní Paláca Dolmabahçe. Tento plán vstúpil do platnosti v roku 1939.
Výstavba Štadión İnönü, pôvodne nazvaný Štadión Dolmabahçe, navrhol taliansky architekt Paolo Vietti-Violi, ktorý na príprave projektu spolupracoval s tureckými architektmi Şinasim Şahingirayom a Fazılom Aysuom. Základný kameň bol položený 19. máia 1939, no výstavbu zastavilo vypuknutie druhej svetovej vojny. Štadión slávnostne otvorili 19. máia 1947 druhý turecký prezident a zároveň fanúšik Beşiktaşu İsmet İnönü a istanbulský guvernér Lütfi Kırdar.
Počiatočná kapacita bola 16 000 divákov. V pôvodnom pláne projektu mali na tribúne Eski Açık stáť dve bronzové sochy atlétov: jedna hádzajúca disk a druhá oštep. Z finančných dôvodov sa však sochy nikdy nepostavili. V roku 1950 zbúrali fabriku na výrobu oleja, ktorá sa nachádzala za štadiónom, aby v západnej časti areálu vybudovali tribúnu Yeni Açık (odtiaľ pochádza aj názov Yeni Açık, čo znamená Nová otvorená tribúna; to odkazuje na dve kryté tribúny Numaralı a Kapalı a dve nekryté tribúny Eski Açık a Yeni Açık). V roku 1952 štadión premenovali na Štadión Mithat Paşa a neskôr, v roku 1973, dostal názov Štadión İnönü. V februári 1998 podpísal klub Beşiktaş s Ministerstvom mládeže a športu nájomnú zmluvu, ktorá mu udelila všetky užívacie práva na Štadión İnönü na 49 rokov.
Prvý futbalový zápas Prvý futbalový zápas na Štadióne Dolmabahçe sa odohral 27. novembra 1947 medzi Beşiktaş a švédskym AIK Štokholm. Prvý gól strelil Süleyman Seba, najznámejší a najdlhšie pôsobiaci prezident klubu (v 80. a 90. rokoch), ktorý v tom čase hral za Beşiktaş ako hráč. Beşiktaş tento zápas prehral 2:3.
Galatasaray a Fenerbahçe zdieľali štadión spolu s Beşiktaşom mnoho rokov, a to až do dostavby Štadióna Aliho Samiho Yena pre Galatasaray v roku 1964 a do rekonštrukcie Štadióna Şükrüho Saracoğlua pre Fenerbahçe v roku 1982.
Rekonštrukcia V roku 2004 prebehli na Štadióne İnönü rekonštrukčné práce. V rámci týchto aktivít bola odstránená tartanová dráha a úroveň terénu sa znížila o štyri metre, čím sa zvýšila kapacita štadióna na 32 145 divákov. Novinárske miesta sa presunuli z tribúny Kapalı na tribúnu Numaralı. Salóniky, ktoré sa nachádzali uprostred tribúny Kapalı, boli zbúrané. Počet vstupov na štadión sa zdvojnásobil. Vo vnútri štadióna bolo vybudované tlačové stredisko pre Beşiktaş TV. Toalety a stánky s občerstvením prešli rekonštrukciou. Tribúna Yeni Açık bola zastrešená kovovou konštrukciou. Práce boli vykonané v súlade so štandardmi UEFA.
Projekt nového štadióna Vzhľadom na jedinečnú polohu Štadióna İnönü, ktorý je považovaný za jeden z najlepších na svete, a jeho právny status „historickej pamiatky“ chránenej tureckou Najvyššou radou pre pamiatky, musel byť projekt obnovy niekoľkokrát upravený a odložený, pričom všetky oficiálne žiadosti, úsilia a pokusy o obnovu boli zamietnuté. V roku 2008 spustil bývalý prezident klubu Yıldırım Demirören projekt navrhnutý štúdiom HOK sports s plánovanou kapacitou 42 000 divákov. Tento projekt však bol tiež zrušený pre obavy, že nová stavba nezapadá do historického prostredia štvrte Beşiktaş. V roku 2013 napokon vtedajší prezident klubu Fikret Orman po dlhých byrokratických ťahaniciach dokončil administratívne procesy a navrhnutím špecifických dizajnových cieľov získal všetky potrebné povolenia.
Éra Vodafone Arény Bombový útok v decembri 2016 Dňa 10. decembra 2016 vybuchli pred štadiónom dve bomby, pričom zahynulo najmenej 46 ľudí (38 policajtov, 8 civilistov) a 136 bolo zranených. Prvý a silnejší výbuch nastal približne o 19:30 po tom, čo domáci tím Beşiktaş porazil hostí z Bursasporu 2:1 v tureckej Süper Lig. Oficiálny činiteľ oboznámený s útokom uviedol, že načasovanie bombového útoku malo za cieľ maximalizovať straty na ľudských životoch. Počet obetí z radov civilistov bol však nižší, keďže fanúšikovia po zápase už štadión opustili. Svedkovia po výbuchoch hlásili aj streľbu. Predstavitelia uviedli, že prvú explóziu spôsobilo prechádzajúce vozidlo, ktoré vybuchlo v priestore pri východe zo štadióna, kde sa nachádzali špeciálne policajné jednotky. Terčom bol zrejme autobus poriadkovej polície. Turecké úrady uviedli, že osoba, ktorú polícia zastavila v neďalekom parku Maçka, o malú chvíľu spáchala samovraždu aktivovaním výbušniny.
Zmena názvu v roku 2017 Dňa 26. mája 2017 prezident Turecka Recep Tayyip Erdoğan oznámil, že dal pokyn ministrovi športu, aby odstránil slovo „aréna“ z názvov všetkých štadiónov v krajine. Dôvodom boli jeho osobné výhrady voči tomuto termínu, ktorý si spájal s pôvodným rímskym významom. O deň neskôr Turecký futbalový zväz (TFF) potvrdil, že toto slovo bude v súlade s nariadením odstránené. O týždeň neskôr Beşiktaş oznámil, že štadión Vodafone Arena bol premenovaný na Vodafone Park.
Prvá rozhodkyňa vo finálovom zápase Štadión Beşiktaş bol svedkom historického momentu, kedy francúzska hlavná rozhodkyňa Stéphanie Frappart ako prvá žena v histórii viedla finále významnej európskej mužskej futbalovej súťaže. Stalo sa tak 14. augusta 2019 v zápase Superpohára UEFA medzi tímami Liverpool a Chelsea (v auguste 2003 sa Nicole Petignat stala úplne prvou ženskou rozhodkyňou v mužskom futbalovom zápase organizovanom pod hlavičkou UEFA; išlo o duel medzi švédskym AIK Štokholm a islandským ÍF Fylkir v prvom kvalifikačnom kole Pohára UEFA).
Design vpravo|náhľad|270px|Štadión Beşiktaş v Istanbule je domovom Beşiktaş JK Štadión Beşiktaş navrhlo architektonické štúdio DBArchitects. Zodpovedným architektom projektu bol Bünyamin Derman. Štadión spĺňa kritériá kategórie 4 UEFA, čo sú najprísnejšie kritériá v rebríčku definovanom predpismi UEFA pre infraštruktúru štadiónov.
Štadión Beşiktaş sa odlišuje od iných moderných štadiónov tromi designovými cieľmi, ktoré si vyžiadali úrady a samotný charakter stavebného pozemka. Vďaka týmto designovým cieľom „architektúra štadióna odráža históriu, dedičstvo a prosperitu“.
Architektúra v štýle Kolosea Vzhľadom na blízkosť Paláca Dolmabahçe, Hodinovej veže Dolmabahçe, Mešity Dolmabahçe a samozrejme samotného Bosporu požadovala turecká Najvyššia rada pre pamiatky historickejší vzhľad, ktorý by zapadol do okolitého historického prostredia. Väčšina navrhovaných architektonických riešení pre nový štadión počítala s modernými konštrukciami s lesklým vonkajším opláštením z kovu, skla alebo kompozitných materiálov. Na splnenie prvého designového cieľa bola najvyššej rade navrhnutá a následne schválená architektúra v štýle Kolosea. Tento typ architektúry sa v minulosti použil pri štadiónoch ako Los Angeles Memorial Coliseum alebo Štadión Busch Memorial, no väčšinou pred niekoľkými desaťročiami.
Zvlnený tvar tribún Na moderných štadiónoch je výška tribún spravidla v rovnakej úrovni. Keďže stavebný pozemok Štadióna Beşiktaş je úzky a obklopený cestami, výška tribún sa v rohoch zámerne znižuje a na okrajoch rozširuje. Táto premenlivá výška vytvára výrazný zvlnený tvar tribún a dodáva im tradičný vzhľad. Výška východnej tribúny je nižšia – čo je ďalší designový cieľ nariadený Najvyššou radou pre pamiatky, aby nebola narušená silueta Bosporu.
Eliptický design Design väčšiny moderných futbalových štadiónov má zväčša štvorcový, obdĺžnikový so zaoblenými rohmi alebo kruhový tvar. Niektoré staršie štadióny obsahujú tartanové dráhy – najmä olympijské štadióny. Kvôli nim majú tieto štadióny eliptický tvar, rovnako ako starý Štadión İnönü. Aby zostal nový štadión verný pôvodnej architektúre navrhnutej v roku 1939 a bol v súlade s dvoma zachovanými historickými vežami starého Štadióna İnönü, má takisto eliptický tvar, hoci vo vnútri už žiadna tartanová dráha nie je. Design opakuje rovnakú myšlienku dokonalej symetrie dosiahnutej v roku 1939 tým, že hlavný oblúk medzi dvoma starými vežami opticky predlžuje a prepája naprieč celou konštrukciou..
Rozvoj Udržateľnosť Cieľom projektu nového štadióna bolo zabezpečiť nízky dopad na životné prostredie prostredníctvom najmodernejších udržateľných technológií. Stavba bola navrhnutá tak, aby znižovala spotrebu energie z neobnoviteľných zdrojov, a to minimalizáciou odpadu a optimalizáciou dostupných zdrojov. Koncept ekologických stavieb Štadióna Beşiktaş zabezpečuje procesy šetrné k životnému prostrediu a efektívne využívanie zdrojov v každej fáze výstavby – od výberu lokality a návrhu až po samotnú realizáciu. Využitím certifikovaných ekologických stavebných materiálov sa dosiahol minimálny možný vplyv na životné prostredie.
Štadión vyrába elektrickú energiu pomocou solárnej energie zachytávanej fotovoltickými panelmi s ročným výkonom 500 kVA. To zodpovedá ročnej spotrebe elektrickej energie približne 100 priemerných domácností a úspore CO₂ na úrovni zhruba 250 ton. Štadión zachytáva dažďovú vodu do retenčných nádrží, ktorá sa neskôr využíva na zavlažovanie trávnika a iné účely. Tieto alternatívne zdroje energie majú štadiónu pomôcť splniť kritériá stanovené Kjótskym protokolom, pričom prinášajú viacero výsledkov: intenzívne využívanie solárnej energie využívajúce zariadenia na natáčanie solárnych panelov, znižovanie emisií skleníkových plynov, žiadna produkcia chemických alebo akustických emisií, žiadne znečisťovanie ovzdušia, nulové riziko požiaru, efektívny zber dažďovej vody.
Všetky betónové a kovové konštrukčné prvky zo zbúraného Štadióna İnönü boli vytriedené a opätovne využité. Ostatné materiály boli roztriedené do kategórií na následnú recykláciu, odpredaj alebo ďalšie využitie.
Historická pamiatka