Barry Lyndon je film režiséra Stanleyho Kubricka z roku 1975, ide o jeden z jeho menej známych filmov, ale je kladne hodnotený historikmi pre historicky verné zobrazenie života príslušníkov rôznych vrstiev britskej spoločnosti v druhej polovici 18. storočia. Film je adaptáciou románu „Spomienky Barry Lyndona“ od britského románopisca Williama Makepeace Thackeraya (publikované v novinách v roku 1844, knižne v roku 1852 pod názvom The Memoirs of Barry Lyndon, Esq.). Film je rozdelený na dve časti: vzostup Redmonda Barryho a následne (po sobáši s lady Lyndonovou) život a pád Redmonda Barryho ako Barryho Lyndona. Film sa natáčal od mája 1973 do februára roku 1974 viac ako 250 dní na rôznych miestach Veľkej Británie, Írska a Východného Nemecka (v meste Postupim/Potsdam). Predpokladaný rozpočet vo výške 2,5 milióna dolárov sa napokon vyšplhal na 11 miliónov.CASTLE, A. (ed.): The Stanley Kubrick Archives. Köln 2023, s. 470.
Obsah filmu Vo filme je zobrazený život írskeho mladíka Redmonda Barryho (ide o vymyslenú postavu), ktorý sa pokúša vymaniť z nízkeho sociálneho postavenia a preniknúť do radov britskej aristokracie. Jeho spoločenský vzostup sa mu napokon podarí realizovať, ale len za cenu sobáša s vdovou po vysokopostavenom lordovi, ktorú zvedie ešte za života jej manžela. Dosiahnuté postavenie však Redmond Barry stráca kvôli vlastným morálnym zlyhaniam, osobnému nešťastiu (tragická smrť syna) a tiež kvôli odsúdeniu vysokou aristokraciou. Na konci filmu je z Barryho opustený a zlomený muž, ktorý žije z malej penzie, vyplácanej jeho manželkou.
Zápletka Mladý Ír Redmond Barry pochádza zo skromných pomerov. Jeho otec zahynul v súboji a Redmonda vychováva matka. Spočiatku je Redmond citlivý a do istej miery naivný muž, zároveň je však impulzívny a veľmi citlivý na otázky osobnej cti. Neskôr sa prejavia jeho negatívne vlastnosti ako ľahkomyseľnosť, bezohľadnosť a sklony k amorálnemu konaniu. Postupne sa pod vplyvom prežitých sklamaní a dobrodružstiev z neho stáva oportunista, ktorý chce dosiahnuť bohatstvo a vysoké spoločenské postavenie aj za cenu lži a pretvárky.
Jeho prvou láskou je sesternica Nora Bradyová. Nora však dá prednosť bohatému anglickému dôstojníkovi kapitánovi Johnovi Quinovi, pretože sobáš s ním môže finančne zachrániť jej rodinu. Redmond Barry vyzve Quina na súboj, v ktorom – ako sa spočiatku zdá – svojho rivala zastrelil. Až neskôr sa dozvie, že smrť kapitána Quina v súboji bola zinscenová: Barryho pištoľ bola nabitá iba pušným prachom a Quin súboj bez ujmy na zdraví prežil. Rodina jeho vyvolenej sa potrebovala Redmonda zbaviť, aby Nora mohla uzavrieť výhodný sobáš. Po zdanlivom zabití soka sa Barry rozhodne utiecť z domova a odchádza do Dublinu. Na úteku ho okradnú dvaja cestní lupiči o všetky peniaze a koňa. Bez vyhliadok na spoločenský vzostup v Dubline Barry vstúpi do britskej armády, v radoch ktorej bojuje na európskom kontinente v rámci tzv. sedemročnej vojny (1756 – 1763). Vstup do radov armády je rozhodnutím z existenčnej núdze. Vo vojne sa zbavuje mladíckych ilúzií a po smrti svojho priateľa kapitána Groghana sa rozhodne z armády dezertovať. Vďaka náhode Barry ukradne uniformu a doklady vyššieho britského dôstojníka a pokúsi sa dostať do neutrálneho Nizozemska. Toto jeho prestrojenie však pri náhodnom stretnutí odhalí pruský dôstojník kapitán Potzdorf, ktorý ho prinúti vstúpiť do pruskej armády. V jednom z bojových stretnutí Barry zachráni Potzdorfovi život, čím si získa nielen vyznamenanie, ale aj jeho dôveru.
Po vojne ho Potzdorf berie so sebou do Berlína, kde má strýka na poste ministra polície. Minister Barryho poverí sledovaním profesionálneho hráča a dobrodruha rytiera de Balibari, ktorého Prusi podozrievajú zo špionáže v prospech Rakúska. Barry však v Balibarim spozná krajana írskeho pôvodu a v rozcítení mu prezradí, aké je jeho skutočné poslanie. Rytier sa nad ním zľutuje a spojí sa s ním v plánovaní úteku z Pruska. Po úspešnom úteku spoločne cestujú po Európe, pričom vyhľadávajú veľké mestá a mondénne miesta, kde podvádzajú pri hre v kartách. Švindľovaním získavajú od bohatých šľachticov značné sumy. Redmond čoskoro pochopí, že samotné peniaze mu nezaručia istejšie a hlavne rešpektované spoločenské postavenie. Rozhodne sa preto oženiť s bohatou aristokratkou. V módnych kúpeľoch Spa (dnes v Belgicku), kde so svojím protektorom opäť oberajú bohatých o peniaze, si vyhliadne krásnu a majetnú lady Lyndonovú, manželku starého a chorého sira Charlesa Lyndona. Nadviaže s ňou pomer a po náhlej smrti jej manžela sa s ňou ožení. Prijme meno Barry Lyndon a sobášom tak konečne vstúpi do najvyššej spoločnosti. Tým dosiahne vrchol svojho sociálneho vzostupu, no zároveň sa začína jeho morálny pád.
Jeho nová spoločenská pozícia je neistá, pretože majetok formálne patrí lady Lyndonovej a jej synovi lordovi Bullingdonovi. Barry Lyndon túži po vlastnom šľachtickom titule, preto na zámok pozýva vysokú spoločnosť, hľadá vplyvných ochrancov a na svoj cieľ míňa obrovské sumy. Jeho nevlastný syn lord Bullingdon ho nenávidí, pretože si uvedomuje, že Barry uzatvoril sobáš z jeho matkou zo zištných záujmov. Zároveň dobre chápe, že Barry svojím životným štýlom ohrozuje rodový majetok, a teda aj jeho budúce dedičstvo. Keď sa manželom narodí vlastný syn Bryan, Bullingdonovo postavenie je ešte viac ohrozené, pretože obaja rodičia preferujú mladšieho nevlastného brata. Navyše na zámok prichádza aj Barryho matka, ktorá sa snaží Bullingdona a jeho radcu reverenda Runta vypudiť. Počas jedného spoločenského podujatia lord Bullingdon verejne obviní Barryho z pokrytectva, použitia násilia a zneužívania svojej matky. Barry Lyndon stratí sebaovládanie a brutálne ho fyzicky napadne pred zhromaždenou aristokratickou spoločnosťou. Tým si zničí svoju povesť a prakticky pochová nádeje na získanie šľachtického titulu. Lord Bullingon odchádza z domu matky aj s reverendom Runtom. Po odchode Bullingdona sa manželia zamerajú na výchovu ich spoločného syna Bryana. Barry mu rozpráva o svojich vojnových zážitkoch a napokon mu kúpi koňa, na ktorom sa má malý Bryan neskôr naučiť jazdiť. Raz sa Bryan tajne dostane do stajne, aby koňa vyskúšal, ale hneď pri prvej jazde z koňa spadne a utrpí smrteľné zranenia. Pred smrťou požiada rodičov, aby sa zmierili a prestali sa hádať. Jeho smrť psychicky zlomí oboch rodičov: Barry začne piť a flámovať, lady Lyndonová upadne do hlbokej depresie a napokon sa pokúsi o samovraždu.
V tejto situácii sa do rodového sídla vráti lord Bullingdon a vyzve Barryho na súboj. Najprv sa trasie od strachu, pretože oproti skúsenému Barrymu nemá so streľbou vôbec skúsenosti. Pri výstrele Barryho netrafí. Ten má príležitosť Bullingdona zastreliť, ale úmyselne vystrelí do zeme – azda zo súcitu alebo z pocitu viny za roztržku s nevlastným synom. Bullingdon však v súboji pokračuje a zasiahne Barryho guľkou do nohy. Barryho zranenie je také vážne, že mu musia nohu amputovať. Po súboji sa lord Bullingdon vracia k matke a spolu s reverendom Runtom ju zmanipuluje k rozhodnutiu, aby Barryho vykázala zo zámku výmenou za vyplácanie pravidelnej renty. Film končí zábermi na jednonohého Barryho, o ktorého sa stará v biednom hostinci jeho matka, a zároveň na lady Lyndonovú, ktorá apaticky podpisuje šek s rentou pre svojho manžela.
Film sa končí hovoreným slovom anonymného rozprávača, ktorý konštatuje, že všetky postavy príbehu – bohaté i chudobné, krásne i škaredé – sú už mŕtve a pred smrťou sú si rovné. Kubrick tak na príklade osobného tragického príbehu Redmonda Barryho zobrazuje márnosť spoločenských ambícií, respektíve sklamanie z ich naplnenia, ktoré je vždy iba dočasné. Osudy Redmonda Barryho demonštrujú, že bohatstvo, vysoké spoločenské postavenie, osobnú česť i rodinu môže človek stratiť v dôsledku vlastných zlých rozhodnutí, morálnych zlyhaní, ale aj pod vplyvom nešťastných náhod.
Obsadenie Ryan O'Neal ako Barry Redmond Gay Hamilton ako Nora Brady Marisa Berenson ako Lady Lyndon Leonard Rossiter ako kapitán Quin Patrick Magee ako rytier (Chevalier) de Balibari Hardy Krüger ako kapitán Potzdorf Leon Vitali ako lord Bullingdon Murray Melvin ako reverend Runt Arthur O'Sullivan ako kapitán Feeny (zlodej)
Ocenenia V roku 1976 bol film Barry Lyndon nominovaný na Cenu Akadémie (Oskar) v celkovo siedmych kategóriách – napokon získal Oskara za najlepšiu kameru (John Alcott), výpravu (Ken Adam, Roy Walker, Vernon Dixon), kostýmy (Ulla-Britt Söderlund, Milena Canonero) a adaptovanú hudbu (Leonard Rosenman). V tom istom roku bol nominovaný v piatich kategóriách na Cenu BAFTA – získal ceny za najlepšiu réžiu (Stanley Kubrick) a za najlepšiu kameru (John Alcott).
Referencie
Literatúra CASTLE, Alison (ed.): The Stanley Kubrick Archives. [Edícia Bibliotheca Universalis]. Köln : Taschen Verlag, 2023. s. 450 – 493 (kapitola venovaná filmu Barry Lyndon). ISBN 978-3-8365-5582-1 KOZŁOWSKI, Krzysztof: Barry Lyndon. Poznań : Wydawnictwo Naukowe Uniwersytetu im. Adama Mickiewicza, 2006. 81 s. PRAMAGGIORE, Maria: Making time in Stanley Kubrick's Barry Lyndon : Art, history, and empire. New York : Bloomsbury Academic, 2015. 225 s.
Iné projekty
Kategória:Filmy z 1975 Kategória:Filmy podľa názvu Kategória:Filmy režírované Stanleym Kubrickom Kategória:Filmy Warner Bros.