Dr. h. c. prof. PhDr. Ján Grác, DrSc. (* 5. apríl 1930, Kovarce) je slovenský psychológ a emeritný univerzitný profesor. Výraznou mierou prispel k budovaniu psychológie na Slovensku. Zameriaval sa na edukačnú psychológiu, etiku a mravnosť.
Je autorom alebo spoluautorom viac ako štyristo vedeckých, odborných a popularizačných publikácií vrátane monografií, vysokoškolských učebníc, štúdií a odborných článkov.
V roku 2022 mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát „za celoživotné dielo a významný medzinárodný prínos pre vedecké poznanie a vzdelávanie v odbore psychológia“.
Život Ján Grác sa narodil v roku 1930 do roľníckej rodiny žijúcej v Kovarciach v okrese Topoľčany. V rokoch 1936 až 1942 navštevoval rímskokatolícku ľudovú školu v rodnej obci. Následne študoval na Štátnej meštianskej škole a na gymnáziu v Topoľčanoch, kde v roku 1950 maturoval. Po maturite nebol z politických dôvodov (jeho rodičia vystúpili z JRD) prijatý na vysokú školu, a preto v roku 1950 pracoval v mliekarni v Topoľčanoch a v roku 1951 pôsobil ako učiteľ na škole v Pustom Chotári.
Až v roku 1951 mu bolo umožnené začať študovať psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Súčasne absolvoval učiteľské štúdium s aprobáciou filozofia a história. Štúdium psychológie ukončil s červeným diplomom v roku 1956 s kvalifikáciou promovaného psychológa. Jeho diplomová práca mala názov Ku psychológii osobných vzťahov vo výrobe. Učiteľskú kvalifikáciu si doplnil externým štúdiom histórie, ktoré ukončil v roku 1959, čím získal oprávnenie vyučovať filozofiu a históriu.
Počas vysokoškolského štúdia sa orientoval najmä na psychológiu práce. Vzhľadom na obmedzené možnosti uplatnenia psychológov vo výrobných podnikoch však svoje odborné záujmy postupne spojil s didaktikou pracovnej a profesijnej prípravy mládeže. Tejto problematike venoval svoje prvé odborné články a monografie.
Po skončení štúdia pôsobil od roku 1956 v Ústave ďalšieho vzdelávania učiteľov v Bratislave, kde sa stal vedúcim sekcie pedagogiky a psychológie. V roku 1961 bol z pracoviska prepustený a do roku 1964 vyučoval na stredných všeobecnovzdelávacích školách v Bratislave.
V roku 1964 nastúpil do Výskumného ústavu pedagogického v Bratislave, kde pracoval najprv ako odborný a neskôr ako vedecký pracovník. V rokoch 1964 až 1966 zároveň absolvoval externú vedeckú prípravu v odbore pedagogika a didaktika. V roku 1966 získal hodnosť kandidáta pedagogických vied na základe dizertačnej práce O niektorých didaktických aspektoch výrobnej práce žiakov. V roku 1967 mu bol udelený titul PhDr.
Od konca roka 1966 do roku 1968 pôsobil ako vedecký pracovník Psychologického ústavu Univerzity Komenského. V roku 1968 prešiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, kde pôsobil postupne ako odborný asistent, docent a profesor. Prednášal pedagogickú psychológiu študentom psychológie, pedagogiky, učiteľských odborov, vychovávateľstva, vzdelávania dospelých a pedagogickej starostlivosti o chorých. Venoval sa tiež psychológii výchovy a persuáznej komunikácii.
V roku 1969 sa habilitoval v odbore pedagogická psychológia. Jeho habilitačná práca vychádzala z monografie Spoločenský styk a psychológia výchovy mládeže, ktorá vyšla v roku 1968. Napriek úspešnému habilitačnému konaniu mu bol menovací dekrét zadržiavaný až do roku 1973. V období komunistického režimu čelil aj ďalším zásahom do svojho profesijného a akademického pôsobenia. Nebol členom žiadnej politickej strany a v 50. a na začiatku 60. rokov bol z politických dôvodov prepustený z viacerých pracovísk. V polovici 70. rokov bol rukopis jeho práce Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže posudzovaný na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Pôvodne nebol odporučený na vydanie pre nesúlad s ideologickými kritériami marxizmu-leninizmu. Monografia napokon vyšla v roku 1979, musela však byť doplnená citáciami predstaviteľov marxizmu-leninizmu.
Získanie vedeckej hodnosti DrSc. a profesorského titulu bolo podľa dlhodobo odďaľované. Rehabilitačná komisia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského sa mu listom z 27. februára 1990 ospravedlnila za krivdy spôsobené počas predchádzajúceho režimu. V roku 1991 získal vedeckú hodnosť DrSc. na základe práce Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže. V roku 1992 bol vymenovaný za profesora pedagogickej psychológie. Jeho inauguračná prednáška bola venovaná psychologickým a metodologickým aspektom analýzy výchovného pôsobenia.
Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pôsobil do roku 1995. Od roku 1994 súčasne pracoval na vtedajšej Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, neskôr premenovanej na Filozofickú fakultu. V rokoch 1994 až 1999 viedol jej Katedru psychológie a podieľal sa na jej personálnom a odbornom vybudovaní. Počas jeho vedenia získala katedra oprávnenie uskutočňovať doktorandské štúdium, habilitačné konania a konania na vymenovanie profesorov. Na Katedre psychológie vyučoval najmä profilový predmet edukačná psychológia a predmet psychoracionalizácia učenia a štúdia. Po skončení pôsobenia vo funkcii vedúceho katedry pokračoval vo vedeckej a pedagogickej činnosti ako profesor, garant študijných programov a člen vedeckých a odborových komisií.
V roku 2013 mu Vedecká rada Trnavskej univerzity udelila čestný titul profesor emeritus, ktorý mu umožnil pokračovať vo vedeckom a pedagogickom pôsobení na univerzite.
Dielo Napísal viaceré významné monografie a štúdie.
Výber z monografií Kapitoly o výchovnej práci v detských domovoch (1959) Príspevok k metodike základov výroby (1961) Organizácia výrobnej práce žiakov (1963) Ako sa úspešne učiť (1964) Mladí v spoločnosti (1966) Spoločenský styk a psychológia výchovy mládeže (1968) Rozumieme deťom a mládeži (1972; druhé vydanie 1991) Škola a psychológia spokojnosti mládeže (1973) Psychológia samoučenia (1978) Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže (1979) Psychológia vysokoškolského študenta (1981) Persuázia. Ovplyvňovanie človeka človekom (1985; druhé vydanie 1988) Exemplifikácia. Vzory a modely v živote človeka (1990) Psychológia mravnosti v teoretických a empirických analýzach (2008) Kapitoly edukačnej psychológie. Teória a aplikácie (2009) Psychologiczne analizy procesów interioryzacji norm moralnych (2015) Spoluautorské práce O vekových osobitostiach žiakov (1959), spolu s Jozefom Kuricom a Emilom Stračárom Problémy rodinnej výchovy (1968), spoluzostavovateľ a autor viacerých častí Dospievajúca mládež v rodine (1970), spoluzostavovateľ a spoluautor Lexikón spoločenského styku (1971; druhé vydanie 1977), autor časti o psychológii spoločenského styku
Ocenenia Za vedeckú, pedagogickú a organizačnú činnosť získal viacero ocenení, medzi nimi:
cenu za popularizačnú publikáciu Rozumieme deťom a mládeži (1973) Pamätnú plaketu za zásluhy o rozvoj kultúrno-osvetovej činnosti (1978) Striebornú medailu Univerzity Komenského (1990) čestné členstvo Slovenskej komory psychológov (1998) diplom Slovenskej psychologickej spoločnosti za zásluhy o rozvoj psychologickej vedy na Slovensku (2000) Pamätnú medailu Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (2001) ocenenie Slovenskej psychologickej spoločnosti za zásluhy o rozvoj psychologickej vedy (2002) pamätné a jubilejné medaily Trnavskej univerzity v Trnave Cenu Martina Palkoviča za pedagogickú činnosť (2010) Plaketu Antona Jurovského, najvyššie ocenenie Slovenskej psychologickej spoločnosti (2009) ocenenie Slovenského inštitútu logoterapie za podporu rozvoja logoterapie na Slovensku (2015) Ocenenie Fides et ratio Konferencie biskupov Slovenska za zásluhy o dialóg medzi vierou a vedou (2019)
V roku 2022 mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát.
Bol mu venovaný zborník
Referencie
Kategória:Osobnosti z Kovariec Kategória:Slovenskí psychológovia Kategória:Slovenskí vedeckí spisovatelia Kategória:Slovenskí univerzitní profesori Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Držitelia čestných doktorátov Trnavskej univerzity v Trnave Kategória:Nositelia Striebornej medaily Univerzity Komenského