náhľad|Neskorogeometrická amfora Maliara Stathatou s motívom koňa, objavená na pohrebisku Delta vo Falérone (cca 735 – 700 pred Kr., Archeologické múzeum, Pireus). Maliar Stathatou (alternatívne Stathatouovej maliar, Stathatou Painter) je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara a pravdepodobne aj hrnčiara, ktorý tvoril v poslednej tretine 8. storočia pred Kr. v Aténach.MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. s. 78. Jeho tvorba reprezentuje záverečnú fázu neskorogeometrického štýlu atickej keramiky.
Tento umelec patril do blízkeho okruhu významnej Dielne z Atén 894. Umelecky tak priamo nadviazal na vývojovú líniu, ktorá viedla od slávneho Dipylonského majstra cez prechodnú tzv. subdipylonskú skupinu až k jeho bezprostredným súčasníkom, akým bol napríklad Filadelfský maliar.
Menotvorná váza Svoje konvenčné meno získal podľa jedinečnej menotvornej vázy, ktorá pôvodne pochádzala zo súkromnej zbierky významnej gréckej zberateľky Heleny Stathatosovej (grécky Eléni Stathatou). Dnes je tento exemplár uložený v Národnom archeologickom múzeu v Aténach.
Charakteristika štýlu V porovnaní so svojím súčasníkom, Maliarom z Atén 894, vykazuje rukopis Maliara Stathatou jemnejšie a elegantnejšie črty:COLDSTREAM, John Nicolas. Greek Geometric Pottery: a Survey of Ten Local Styles and their Chronology. London: Methuen, 1968. s. 63. Anatómia postáv: Všetky zvieratá v jeho podaní sú viditeľne vyššie a kráčajú s ľahším, elegantnejším krokom. Pri ľudských postavách kládol dôraz na štíhly, zužujúci sa pás, pričom hlavy stvárňoval guľatejšie a s dlhšími kaderami vlasov. Kompozícia a ornamenty: Vyhýbal sa výrazným kockovaným vzorom a radšej volil jemnejšie, tlmené motívy. Jeho výzdobné pásy sú vďaka tomu usporiadanejšie a celkový výplňový ornament pôsobí ľahším dojmom. Do figurálnych polí systematicky zakomponovával schematické stromy, čím predznamenal neskoršie využívanie rastlinných motívov. Do figurálnych polí systematicky zakomponovával schematické stromy, čím predznamenal neskoršie využívanie rastlinných motívov. Nové prvky v kompozícii výjavov: Pri tradičnom motíve sprievodu vozov priniesol do kompozície nevídané oživenie – na jednej z váz zobrazil vyššiu postavu, ktorá sa pokúša vytlačiť jedného z vozatajov, a do iného záprahu zakomponoval osamelého jazdca, čím rozbil dovtedajšiu monotónnosť celého výjavu. Oplakávajúcich na hrdlách váz zasa často nahrádzal postavami tanečníkov, ktorí sa držia za ruky.
Výtvarné a hrnčiarske inovácie Maliar Stathatou, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou spájal prácu hrnčiara aj maliara v jednej osobe, výrazne obohatil atické umenie o rané orientalizujúce prvky. Počas jeho kariéry sa repertoár dielne stal podstatne odvážnejším a rozmanitejším: Zobrazenie bájnych tvorov: Ako vôbec prvý vázový maliar v Aténach začal na keramike zobrazovať fantastické mytologické bytosti, akými sú sfingy, kentaury či okrídlené kozy. Často zachytával aj potulujúce sa levy v samostatných vlysoch. Heraldické motívy: Predznamenal neskorší protoatický štýl tým, že ako prvý stvárnil zvieratá (napríklad levy alebo kentaury) postavené symetricky oproti sebe z oboch strán orientálneho „stromu života“, ktorý konštruoval pomocou kosoštvorcových a špirálových vzorov. Nové tvary nádob: Upravil tvar krčahu (oinochoé), ktorého hrdlo začal tvarovať tak, aby v plynulom oblúku prechádzalo priamo do tela nádoby. Taktiež začal vyrábať veľké kotly typu lebés upevnené na prelamovaných keramických podstavcoch.
Umelecký odkaz a nasledovníci V záverečnej fáze činnosti tohto okruhu začala dielňa strácať svoju doterajšiu štýlovú jednotnosť a kresba menej zručných autorov upadala do strnulosti. Významným dedičstvom Maliara Stathatou však bolo, že medzi jeho žiakov s veľkou pravdepodobnosťou patril zakladateľ a najvýznamnejší umelec nasledujúcej generácie – slávny Maliar z Analatosu (tvorca menotvornej hydrie Atény 313). Vývoj od majstra k žiakovi a postupný prerod od prísnej geometrie k ranému orientalizujúcemu (protoatickému) štýlu sa dá detailne sledovať na trojici zachovaných amfor v Aténach a Oxforde (Ashmolean Museum).
Referencie
Literatúra COLDSTREAM, John Nicolas. Greek Geometric Pottery: a Survey of Ten Local Styles and their Chronology. London: Methuen, 1968. S. 63. KING, Cynthia. More Pots by the Mesogeia Painter. In: American Journal of Archaeology, roč. 80, 1976, s. 79–82. MANNACK, Thomas. Griechische Vasenmalerei. Eine Einführung. Stuttgart: Theiss, 2002. ISBN 3-8062-1743-2. S. 78.
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka