Anna Mária Dánska (celým menom Anna Marie Dagmar Ingrid; * 30. augusta 1946) je dánska princezná a bývalá grécka kráľovná, ktorá tento titul získala ako manželka kráľa Konštantína II.. Na čele Gréckeho kráľovstva stála od ich svadby 18. septembra 1964 až do oficiálneho zrušenia monarchie 1. júna 1973.
Pochádza z rešpektovanej panovníckej rodiny – narodila sa ako najmladšia dcéra dánskeho kráľa Frederika IX. a jeho manželky, kráľovnej Ingrid. Spolu s manželom Konštantínom II. vychovali päť detí: princeznú Alexiu, korunného princa Pavla, princa Nikolaosa, princeznú Theodoru a princa Philipposa. Počas svojho pôsobenia v pozícii kráľovnej venovala podstatnú časť energie charitatívnej organizácii „Fond Jej Veličenstva“, ktorú prevzala po svojej svokre, kráľovnej Frederike.
Po nástupe vojenskej junty v roku 1967 bola kráľovská rodina nútená narýchlo opustiť vlasť a odísť do azylu. Ich cesta viedla najskôr do Ríma, pričom po definitívnom zániku monarchie sa natrvalo usadili v Londýne.
Následný politický režim v Grécku rodinu zbavil štátneho občianstva aj súkromného vlastníctva, čo vyústilo do medializovaného právneho sporu na Európskom súde pre ľudské práva. Finančné odškodnenie, ktoré jej súd nakoniec priznal, využila na založenie „Nadácie Anny Márie“. Táto inštitúcia cielene pomáhala ľuďom žijúcim v chudobnejších vidieckych regiónoch Grécka. V roku 2013 sa manželia rozhodli pre návrat z exilu späť do krajiny. O necelých desať rokov neskôr sa presťahovali do Atén, kde Konštantín II. v januári 2023 zomrel.
Detstvo a rodinné pomery Budúca kráľovná vyrastala spoločne so svojimi sestrami v priestoroch paláca Frederika VIII., ktorý tvorí súčasť kodaňského komplexu Amalienborg, a v paláci Fredensborg. Letné mesiace kráľovská rodina tradične trávila vo svojom letnom sídle v paláci Gråsten, situovanom v Južnom Jutsku. Krátko po jej narodení, konkrétne 20. apríla 1947, zomrel dánsky kráľ Kristián X. a novým panovníkom sa stal jej otec Frederik IX.
Zmena nástupníckeho práva V období nástupu jej otca na trón dánsky právny systém neumožňoval ženám dediť korunu. Keďže kráľovský pár nemal žiadnych synov, oficiálnym následníkom trónu bol kráľov brat, princ Knud Dánsky. Mimoriadna popularita kráľa Frederika IX. a jeho dcér, spolu so stúpajúcim vplyvom žien v dánskej spoločnosti, však viedli k ústavnej zmene. V roku 1953 bol prijatý nový zákon o nástupníctve, ktorý zaviedol primogenitúru s prednostným právom mužov. Vďaka tomu mohla na trón zasadnúť aj žena, pokiaľ nemala bratov. Najstaršia zo sestier, Margaréta II., sa tak stala priamou dedičkou trónu, zatiaľ čo Benedikta a Anna Mária sa posunuli na druhé a tretie miesto v poradí.
Vzdelanie a dospievanie Svoje základné vzdelanie získala v rokoch 1952 až 1961 na kodaňskej súkromnej škole Natalie Zahleovej. Následne odišla študovať do Švajčiarska, kde najprv navštevovala anglickú internátnu školu pre dievčatá Chatelard pri meste Montreux a neskôr v rovnakom meste absolvovala dievčenský inštitút Le Mesnil. Po ukončení štúdií pracovala niekoľko rokov ako opatrovateľka detí. Týmto krokom vyhovela prianiu svojej matky, kráľovnej Ingrid, ktorá kládla dôraz na to, aby bola prakticky pripravená na rolu manželky a vedenie budúcej domácnosti.
Zoznámenie a tajné zásnuby Prvé stretnutie trinásťročnej Anny Márie s jej budúcim manželom, gréckym korunným princom Konštantínom II., sa uskutočnilo v roku 1959. Konštantín vtedy ako devätnásťročný sprevádzal svojich rodičov, kráľa Pavla I. a kráľovnú Frederiku, na oficiálnej štátnej návšteve Dánska. Ich cesty sa opäť skrížili v roku 1961, kedy Konštantín otvorene vyjadril zámer oženiť sa s dánskou princeznou. Dvojica uzavrela tajné zásnuby, ktoré pred verejnosťou aj rodinou držala v tajnosti, keďže dánsky kráľ Frederik IX. s ich vzťahom kvôli nízkemu veku dcéry nesúhlasil.
Oficiálne s rodinami o svojich plánoch prehovorili až v máji 1962 v Aténach, kde sa stretli na svadbe Konštantínovej sestry, princeznej Sofie Gréckej a neskoršieho španielskeho kráľa Juana Carlosa I.. Anna Mária vtedy na svadbe pôsobila ako družička a Konštantín ako družba. Zásnuby boli verejne oznámené v roku 1963 počas osláv stého výročia gréckej monarchie. Princezná následne začala intenzívne študovať dejiny Grécka, históriu tamojšej kráľovskej dynastie a lekcie novogréčtiny.
Kráľovská svadba a politické pozadie Plánovanie svadby sprevádzali finančné nezhody; kým kráľovná Frederika požadovala svadobný rozpočet vo výške milióna dolárov, dánsky dvor to odmietol a rodiny sa nakoniec dohodli na celkových dvoch miliónoch dolárov, ktoré dočasne uložili vo Švajčiarsku. V júli 1964 vyvolalo ohlásenie sobáša diplomatické protesty zo strany dánskej ľavice. Medzitým v marci toho istého roku zomrel grécky kráľ Pavol I. a Konštantín nastúpil na trón. Hoci sa špekulovalo o odklade svadby kvôli štátnemu smútku, na žiadosť kráľovnej matky Frederiky sa pôvodný termín nezmenil.
Sobáš sa konal 18. septembra 1964 v gréckej pravoslávnej katedrále Zvestovania presvätej Bohorodičky v Aténach, len dva týždne po osemnástych narodeninách nevesty. Vzhľadom na sobáš so zahraničným suverénom musela Anna Mária podpísať vzdanie sa nástupníckych práv na dánsky trón pre seba aj svojich budúcich potomkov. Na jar nasledujúceho roku, 21. apríla 1965, s osobitným povolením aténskeho arcibiskupa, konvertovala z luteránstva na pravoslávie, aby mohla so svojím manželom plnohodnotne osláviť nadchádzajúcu pravoslávnu Veľkú noc.
Charitatívna činnosť a rodinné poslanie Hlavnou očakávanou úlohou Anny Márie v pozícii gréckej kráľovnej bolo priviesť na svet následníka trónu, ktorý by zabezpečil kontinuitu monarchie. Popri rodinných povinnostiach venovala podstatnú časť svojho času charitatívnej činnosti. Prevzala vedenie organizácie „Fond Jej Veličenstva“, ktorú pôvodne založila jej svokra kráľovná Frederika s cieľom pomáhať chudobným a sociálne slabším obyvateľom vo vidieckych oblastiach krajiny. Okrem toho mladá panovníčka úzko spolupracovala s Červeným krížom a ďalšími mimovládnymi neziskovými organizáciami.
Narodenie potomkov a politická kríza Dňa 10. júla porodila v kráľovskej rezidencii Mon Repos na ostrove Korfu svoje prvé dieťa, princeznú Alexiu. V súlade s vtedajším gréckym nástupníckym právom, ktoré uprednostňovalo mužskú primogenitúru, bola malá princezná priamou dedičkou trónu až do 20. mája(wikipedia.org), kedy sa narodil jej mladší brat, korunný princ Pavol.
Obdobie narodenia oboch detí sprevádzala eskalujúca politická nestabilita. Vážny rozkol medzi kráľom Konštantínom II. a vtedajším premiérom, ktorým bol Georgios Papandreu, vznikol po tom, čo chcel predseda vlády odvolať ministra obrany Petrosa Garoufaliasa a sám prevziať vedenie tohto rezortu. Nasledujúci ústavný spor (známy ako Apostázia) viedol k Papandreouovej rezignácii a hlbokej vládnej kríze.
Vojenský prevrat a narušenie diplomatických vzťahov V apríli moc v krajine násilne prevzala skupina armádnych dôstojníkov, ktorá zvrhla legálnu vládu Panagiotisa Kanellopoulosa, čo znamenalo začiatok vojenskej diktatúry v Grécku. Kráľovská rodina bola pučom zaskočená a v snahe vyhnúť sa občianskej vojne Konštantín II. a Anna Mária s novým režimom proti svojej vôli spolupracovali. Časť verejnosti ich však kvôli tomu začala podozrievať, že prevrat sami podporovali či financovali.
Tieto negatívne nálady umocnil aj následný krst novorodeného princa Pavla, pri ktorom kráľovský pár vybral za krstných rodičov kráľovnú Frederiku a symbolicky celú grécku armádu. Kvôli napätej situácii a zhoršujúcim sa diplomatickým vzťahom medzi Aténami a Kodaňou sa dánsky kráľovský dvor z bezpečnostných dôvodov na krste vôbec nezúčastnil. Napätie v rodine vyvrcholilo v júni toho istého roku, kedy sa jej staršia sestra a budúca dánska kráľovná Margaréta II. vydávala za Henriho de Laborde de Monpezat. Anna Mária s manželom pre vyhrotenú politickú situáciu pozvanie na svadbu nedostali, čo dočasne vážne ochladilo sesterské vzťahy.
Útek do Talianska V decembri 1967 sa kráľ Konštantín II. pokúsil s pomocou svojich politických a vojenských spojencov zosadiť autoritársky režim a uskutočnil pokus o protiprevrat. Tento plán však zlyhal a vojenská junta následne kráľovský pár donútila opustiť krajinu. Anna Mária a Konštantín II. narýchlo utiekli do Talianska, kde hľadali útočisko na gréckom veľvyslanectve v Ríme. Formálne síce zostávali na čele štátu, no v skutočnosti nemali žiadnu reálnu politickú moc.
Po dvoch mesiacoch strávených na ambasáde prijali pozvanie od Moritza, hesenského landgrófa, ktorý im poskytol ubytovanie vo svojej rímskej rezidencii Villa Polissena. Neskôr sa kráľovská rodina presťahovala do veľkej vily na ulici Via di Porta Latina, ktorú vlastnila grófka Cristina Paolozziová a ktorú si nasledujúcich päť rokov prenajímali.
Rodinné krízy v exile Obrovský stres a neistota spojené s vyhnanstvom si vybrali svoju daň – začiatkom roka 1968 Anna Mária potratila. Vo februári nasledujúceho roku sa jej však podarilo opäť otehotnieť a priviedla na svet ich tretie dieťa, princa Nikolaosa. Aby manželia zabezpečili, že ich deti nestratia kontakt s domovinou, založili priamo vo svojej vili malú domácu školu zameranú na udržiavanie gréckej kultúry a jazyka.
Napriek rozrastajúcej sa rodine prechádzalo manželstvo začiatkom 70. rokov vážnou krízou. V roku 1974 dokonca Anna Mária vážne zvažovala rozvod a návrat do rodného Dánska. Spoločné problémy však nakoniec prekonali, čo ich partnerský vzťah podľa neskorších vyjadrení rodinných známych ešte viac posilnilo.
Posledné oficiálne povinnosti monarchov Hoci žili v exile, vojenský režim v Aténach im formálne ponechal kráľovské tituly a naďalej im vyplácal pravidelnú mesačnú rentu. Kráľovský pár bol síce úplne izolovaný od vnútropolitického diania v Grécku, no na medzinárodnej scéne stále reprezentoval grécku korunu.
V tomto období sa ako grécki monarchovia zúčastnili na viacerých významných spoločenských udalostiach. Patrili medzi ne oslavy 21. narodenín britského princa Karola v roku 1969, veľkolepé oslavy 2500. výročia založenia Perzskej ríše v roku 1971, či krst najstaršieho syna vojvodu z Anjou v Madride. Poslednou veľkou štátnou udalosťou, na ktorej sa Anna Mária zúčastnila ako úradujúca grécka kráľovná, bol štátny pohreb jej otca, dánskeho kráľa Frederika IX., v januári 1972.
Pád monarchie a odchod z Talianska Vzťah gréckej vojenskej junty ku kráľovskej rodine sa definitívne ochladil po tom, čo Georgios Papadopulos zbavil funkcie regenta Georgiosa Zoitakisa a sám sa ujal tejto roly. Protikráľovské naladenie režimu sa prejavilo aj v roku 1972, kedy profil kráľa Konštantína II. na minciach nahradil fénix – symbol junty. Narastajúci odpor verejnosti voči diktatúre vyvrcholil 1. júna 1973, kedy junta oficiálne vyhlásila zrušenie monarchie. Tento krok neskôr potvrdilo aj grécke referendum.
Po strate štátnej renty musela rodina opustiť Rím. Dánska kráľovná Margaréta II. im na jeden rok poskytla azyl v paláci Amalienborg v Kodani. Následne sa Anna Mária s rodinou presťahovala do Anglicka, kde sa po počiatočnom pobyte v Surrey usadili na londýnskom predmestí Hampstead.
Obnovenie demokracie a definitívny exil Vojenský režim v Grécku padol v lete 1974 v dôsledku krízy vyvolanej pokusom o prevrat na Cypre, ktorý viedol k tureckej invázii. Hoci kráľovský pár dúfal v obnovenie svojho postavenia po návrate demokracie, nové referendum z decembra 1974 rozhodlo o definitívnom zachovaní republikánskeho zriadenia a vzniku Tretej helénskeho štátu. Nová demokratická vláda naďalej trvala na exile kráľovskej rodiny, ktorú vnímala ako potenciálnu hrozbu pre stabilitu republiky.
Prísny zákaz vstupu do krajiny zasiahot rodinu aj vo februári 1981, kedy v Madride zomrela kráľovná matka Frederika. Až po diplomatickom zásahu španielskej kráľovskej rodiny a tamojšej vlády dostali Anna Mária a Konštantín II. výnimočné povolenie vrátiť sa do Grécka na necelých 24 hodín, aby sa mohli zúčastniť na pohrebe na rodinnom cintoríne v Tatoi.
Život v britskom exile a rozrastanie rodiny