náhľad|Amfora od Filadelfského maliara v berlínskom Altes Museum (cca 725 – 700 pred Kr.). Zobrazuje pohrebný sprievod v pásoch zhora nadol: na hrdle nariekajú plačky, pod nimi idú vozy s koňmi a dole pochodujú bojovníci so štítmi. Filadelfský maliar ( Philadelphia Painter) je konvenčné meno anonymného starogréckeho vázového maliara pôsobiaceho v období približne medzi rokmi 725 pred Kr. a 700 pred Kr. v Atike.COLDSTREAM, John Nicolas. Greek Geometric Pottery: A Survey of Ten Local Styles and Their Chronology. London: Methuen, 1968. s. 57–58.
Jeho tvorba spadá do záverečnej fázy neskorogeometrického štýlu (označovanej ako LG IIb). Bol špecialistom na monumentálne pohrebné nádoby, najmä neck-amfory (s krkom) a lutrofory, ktoré slúžili výhradne pre potreby pohrebných rituálov a ako milodary do hrobov.GOOCH, Emma. Experiencing Childhood in Ancient Athens. Oxford: OUP Oxford, 2025. ISBN 978-0198949336. s. 65. Dnes sa mu s istotou pripisuje najmenej šesť zachovaných nádob.
Pôvod mena Skutočné meno tohto umelca sa nezachovalo. Svoje konvenčné meno získal podľa amerického mesta Filadelfia, kde je v zbierkach University of Pennsylvania Museum of Archaeology and Anthropology uložená jeho rukou zdobená váza (neskorogeometrická amfora pod inventárnym číslom MS 5464).
Charakteristika štýlu a ikonografia Tvorba Filadelfského maliara pevne nadväzuje na tradíciu atickej geometrickej maľby, no vykazuje viaceré špecifické a inovatívne prvky:
Pohrebné sprievody: Dekoroval vázy bohatými výjavmi pohrebných sprievodov a sprievodov bojovníkov či vozov (tzv. ekfora). Zobrazoval niekoľko samostatných sprievodov nad sebou v pásoch (vlysoch), ktoré obiehali dookola celej nádoby a boli od seba jasne oddelené horizontálnymi líniami. Na rozdiel od niektorých svojich súčasníkov kládol veľký dôraz na detail a na jeho vázach je starostlivo anatomicky rozlíšené pohlavie trúchliacich postáv (plačiek). Plastické hady: Na jeho váze vo Filadelfii a na amfore v Berlíne sa po prvýkrát v atickom umení objavujú hlinené, trojrozmerné hady pripevnené na ušiach a hrdle nádob. Tieto hady mali hlboký náboženský a ochranný význam, pričom symbolizovali kult mŕtvych a svet podsvetia. Korintský vplyv a motívy vtákov: Významným znakom jeho tvorby sú ozdobné prvky, ktoré pôsobia ako priame kópie vtedajšej korintskej keramiky (konkrétne typu nádob kotylé). Ide najmä o špecifické zobrazenia vtákov, ktoré v tej dobe slúžili ako typické pohrebné milodary v atických hroboch. Geometrické ornamenty: Filadelfský maliar mal v obľube charakteristický trojradový (alebo dvojradový) kosoštvorcový vlys s bodkami (angl. dotted lozenge frieze). Tento motív sa nachádza napríklad na známej amfore v Berlíne (inv. č. 3203) či na váze v Štokholme (inv. č. MM 1976:11), zatiaľ čo iné súdobé atické dielne ho takmer vôbec nepoužívali.
Tvar váz a umelecké väzby Z hľadiska morfológie nádob sa Filadelfský maliar odlišoval od svojich súčasníkov. Kým väčšina vtedajších dielní produkovala štíhle amfory s postupne sa predlžujúcimi krkmi, Filadelfský maliar preferoval plnšie, robustnejšie telá váz s pomerne krátkym a jasne odsadeným krkom. Tento rys spája jeho menotvornú vázu z Filadelfie s amforami v Štokholme a Hannoveri (inv. č. 1953, 148).
Umelecky mal veľmi blízko k poprednej Dielni aténskej vázy 894 (angl. Workshop of Athens 894) a k Maliarovi vtáčieho zobu (Birdseed Painter). Bádateľka Jean M. Davisonová ho na základe podobností v anatómii bojovníkov a vozatajov považuje priamo za člena tejto dielne. Podľa Johna N. Coldstreama bol však nezávislým majstrom, ktorý Dielňu aténskej vázy 894 sám výrazne ovplyvnil, čím jej remeselníkov inšpiroval k precíznejšiemu vyobrazeniu zbraní a výstroja bojovníkov. Zobrazenie vozov v jeho podaní vykazuje taktiež silnú podobnosť so štýlom tzv. Subdipylonskej skupiny (Subdipylon Group).
Z chronologického hľadiska tvorí jeho dielo (spolu s Dielňou aténskej vázy 894) priamy prechod k ranému orientalizujúcemu obdobiu a k nastupujúcemu protoatickému štýlu.
Významné diela Amfora MS 5464 (University of Pennsylvania Museum, Filadelfia) – vo Filadelfii uložená amfora s typickými plastickými hadmi a pohrebnými motívmi, podľa ktorej umelec získal meno. Amfora V.I. 3203 (Altes Museum, Antikensammlung, Berlín) – 69 cm vysoká, bohato zdobená hrdlová amfora pochádzajúca z hrobu č. 5 z nekropoly v lokalite Merenda (staroveký atický démos Myrrhinous).XAGORARI-GLEISSNER, Maria. Die geometrische Nekropole von Merenda. Dettelbach am Main: J.H. Röll, 2005. ISBN 978-3897541184. s. 23. Je ukážkovým príkladom autorovho zmyslu pre kompozíciu, kde sú jednotlivé výjavy usporiadané v pásoch chronologicky zhora nadol: Horný pás (na hrdle vázy) zachytáva rituálne spievajúce plačky s rukami zdvihnutými nad hlavou v geste hlbokého smútku. Stredný pás vypĺňa slávnostný sprievod dvojzáprahov s vozmi a vozatajmi, ktoré odkazujú na konanie pohrebných hier na počesť zosnulého. Dolný pás zobrazuje sprievod peších bojovníkov nesúcich veľké štíty s charakteristickými bočnými výrezmi (tzv. dipylonský typ). Celú kompozíciu dopĺňajú pre umelca príznačné plastické hady aplikované na ústach a uchu nádoby. Amfora MM 1976:11 (Medelhavsmuseet, Štokholm) – nádoba s charakteristickým plným tvarom tela a kosoštvorcovým vlysom. Amfora 1953, 148 (Kestner-Museum, Hannover). Amfora Athens 17935 (Národné archeologické múzeum v Aténach).
Referencie
Literatúra COLDSTREAM, John Nicolas. Greek Geometric Pottery: A Survey of Ten Local Styles and Their Chronology. London: Methuen, 1968. S. 57–58. DAVISON, Jean M. Attic Geometric Workshops. New Haven: Yale University Press, 1961. S. 48. GOOCH, Emma. Experiencing Childhood in Ancient Athens. Oxford: OUP Oxford, 2025. ISBN 978-0198949336. S. 65. ROMBOS, Theodora. The Iconography of Attic Late Geometric II Pottery. Jonsered: Åström, 1988. ISBN 978-9170810046. S. 435. XAGORARI-GLEISSNER, Maria. Die geometrische Nekropole von Merenda. Dettelbach am Main: J.H. Röll, 2005. ISBN 978-3897541184. S. 23.
Pozri aj Maliar z Atén 894 Maliar z Mesogeie Typológia starogréckej keramiky
Iné projekty
Kategória:Maliari starovekého Grécka