170px 170pxVľavo: Kratér s výjavom oslepenia kyklopa Polyféma; vpravo: detail námornej bitky medzi vojnovou a obchodnou loďou. Aristonothos () bol starogrécky hrnčiar a pravdepodobne aj vázový maliar pôsobiaci v prvej polovici 7. storočia pred Kr. (tradičné datovanie ho kladie do roku 664 pred Kr. alebo do rozmedzia rokov 680 – 670 pred Kr.).WIENECKE-JANZ, Detlef; EBERT, Johannes. Die große Chronik-Weltgeschichte. München: Chronik-Verlag, 2008. ISBN 978-3577090643. s. 118.Aristonothos Krater. In: Hellenica World. Dostupné online [cit. 2026-09-18].

Z historického hľadiska je považovaný za vôbec najstaršieho menom známeho gréckeho umelca na svete, ktorého vlastnoručný podpis sa zachoval priamo na jeho umeleckom diele.KLEIN, Wilhelm. Geschichte der Griechischen Kunst - Erster Band: Die Griechische Kunst bis Myron. Hamburg: Severus-Verlag, 2011. ISBN 978-3863470289. s. 60.

Pôvod a lingvistická analýza mena Na základe epigrafického rozboru a tvaru jednotlivých písmen nápisu archeológovia zistili, že Aristonothos pochádzal z gréckeho ostrova Euboia (pravdepodobne z mesta Chalkida alebo Eretria), odkiaľ emigroval smerom na západ. Pôsobil v Itálii, konkrétne v etruskom prostredí, kde prispôsoboval domáce grécke štýlové a mytologické tradície vkusu miestnej etruskej klientely.DOUGHERTY, Carol; KURKE, Leslie. The Cultures Within Ancient Greek Culture. Cambridge: Cambridge University Press, 2003. ISBN 978-0521815666. s. 49.

Jeho meno je vo svete gréckej onomastiky (náuky o menách) úplným unikátom (tzv. hapax legomenon) a neexistuje preň žiadna paralela.LOMAS, Kathryn. Greek Identity in the Western Mediterranean. Leiden: Brill, 2011. ISBN 978-9047402664. s. 196. Kým predpona Aristo- („najlepší“, „urodzený“) sa v gréckych menách spája s pozitívnymi významami (napr. Aristodémos), toto meno ako jediné na svete obsahuje slovo nothos, čo v starogréčtine označovalo „nemanželského syna“ alebo „miešanca“. Meno tak v preklade znamená „Najlepší nemanželský syn“ (prípadne „Urodzený miešanec“), čo mohlo odrážať jeho špecifický sociálny status alebo zmiešaný pôvod v gréckych kolóniách na Západe.

Kratér z Cerveteri náhľad|vpravo|Detail raného gréckeho podpisu hrnčiara Aristonotha na kratéri z Cerveteri, písaného starobylou technikou sprava doľava (retrográdne). Jeho jediným identifikovaným a podpísaným dielom je slávny monumentálny na nožičke stojaci kratér (Kratér od Aristonotha), ktorý bol objavený v 19. storočí v etruskej hrobke v lokalite Cerveteri (staroveké etruské mesto Caere) a neskôr sa stal súčasťou Castellaniho zbierky. Dnes je uložený v Ríme v Kapitolských múzeách (Palazzo dei Conservatori e Palazzo Nuovo, inv. č. 172). Nádoba z pálenej hliny má výšku 36,3 cm a priemer ústia 33,5 cm.

Nádoba slúžila na miešanie vína s vodou a na strane A obsahuje slávny starobylý nápis: ΑΡΙΣΤΟΝΟΘΟΣ ΕΠΟΙΣΕΝ (v preklade „Aristonothos ma urobil“). Nápis je vyvedený archaickou technikou sprava doľava (retrográdne), čo bol typický znak ranej fázy, kedy abeceda ešte nebola pevne ustálená.

Umelec na svetlom hlinenom podklade zobrazil dva úplne odlišné tematické námety rozdelené na stranách nádoby:

Strana A (Oslepenie Polyféma): Zobrazuje hrdinu Odysea a jeho štyroch spoločníkov, ako vrážajú naostrený kôl do oka spiaceho kyklopa Polyféma. Ide o jednu z vôbec najstarších mytologických scén v gréckom umení, vyhotovenú v dobe, kedy mýtus ešte nebol fixovaný v písomnej podobe Odysey, ale koloval v ústnej podobe. Hoci anatómia figúr vykazuje pokrok oproti staršiemu geometrickému štýlu, lúčovitý tvar prstov rúk prezrádza priamu technickú kontinuitu s atickým dipylonským umením konca 8. storočia pred Kr. Pozadie scény obsahuje pravidelné vyrazené krúžky, čo naznačuje, že maliar napodobňoval tepané kovové (bronzové) predlohy. Strana B (Námorná bitka): Zachytáva dramatický stret dvoch lodí v plnej zbroji – vojnového korábu s radom veslárov a bojovníkmi s kopijami (hoplitmi) a zaoblenej obchodnej lode, ktorú vojnová loď napáda. Scéna reprezentuje nebezpečenstvo pirátskych nájazdov, ktorým boli vtedajší grécki kolonisti v Stredozemnom mori vystavení. Táto strana má čisto keramický charakter maľby. Umelecká paralela: Z vizuálneho hľadiska existuje medzi oboma stranami estetická súvislosť – kôl, ktorým Odyseus oslepuje monštrum, pripomína kopije vojakov v námornej bitke, čím umelec kladie do paralely dávny mytologický zápas a nedávnu koloniálnu realitu stretu gréckej civilizácie s cudzím svetom.

Referencie

Literatúra DOUGHERTY, Carol; KURKE, Leslie. The Cultures Within Ancient Greek Culture. Cambridge: Cambridge University Press, 2003. ISBN 978-0521815666. S. 49. KLEIN, Wilhelm. Geschichte der Griechischen Kunst - Erster Band: Die Griechische Kunst bis Myron. Hamburg: Severus-Verlag, 2011. ISBN 978-3863470289. S. 60. LOMAS, Kathryn. Greek Identity in the Western Mediterranean. Leiden: Brill, 2011. ISBN 978-9047402664. S. 196. MÜLLER, Werner. Aristonothos. In: VOLLKOMMER, Rainer (Hrsg.). Künstlerlexikon der Antike. Band 1: A–K. München/Leipzig: K. G. Saur, 2001. ISBN 3-598-11413-3. S. 91. WIENECKE-JANZ, Detlef; EBERT, Johannes. Die große Chronik-Weltgeschichte. München: Chronik-Verlag, 2008. ISBN 978-3577090643. S. 118.

Pozri aj Čiernofigúrová keramika Maliar Polyféma

Iné projekty

Kategória:Maliari starovekého Grécka Kategória:Hrnčiari starovekého Grécka