Divoké historky (v origináli Relatos salvajes) je argentínsko-španielsky poviedkový film z roku 2014, satirická čierna komédia, ktorú napísal a režíroval Damián Szifrón. Skladá sa zo šiestich samostatných príbehov spojených témou katarzie, násilia a pomsty. Hrajú v ňom Ricardo Darín, Óscar Martínez, Leonardo Sbaraglia, Érica Rivas, Rita Cortese, Julieta Zylberberg a Darío Grandinetti. Film vznikol v koprodukcii troch argentínskych spoločností a španielskeho štúdia El Deseo bratov Agustína a Pedra Almodóvarovcov; z rozpočtu 3,3 až 4,5 milióna amerických dolárov pochádzalo 70 % z Argentíny a 30 % zo Španielska.
Film mal svetovú premiéru 17. mája 2014 na filmovom festivale v Cannes, kde súťažil o Zlatú palmu. Argentína ho nominovala na Oscara za najlepší cudzojazyčný film na 87. ročníku udeľovania cien, získal cenu BAFTA za najlepší cudzojazyčný film, Goyu za najlepší iberoamerický film z deviatich nominácií a osem z desiatich Cien Platino. S 3,9 miliónmi predaných vstupeniek sa stal najnavštevovanejším argentínskym filmom v histórii a celosvetovo zarobil približne 31,5 milióna amerických dolárov.
Dej
Film sa skladá zo šiestich poviedok: Pasternak, Las ratas („Potkany“), El más fuerte („Ten silnejší“), Bombita („Bombička“), La propuesta („Návrh“) a Hasta que la muerte nos separe („Kým nás smrť nerozdelí“).
Pasternak Dvaja cestujúci v lietadle sa dajú do reči a zistia, že obaja poznajú muža menom Gabriel Pasternak. Žena (María Marull) je jeho bývalá priateľka, ktorá ho podviedla s jeho jediným priateľom, a muž (Darío Grandinetti) je hudobný kritik, ktorý Pasternakovu tvorbu zdrvujúco zhodnotil. Postupne vyjde najavo, že s Pasternakom je spojený každý na palube a každý mu v istej chvíli ukrivdil. Letuška prezradí, že Pasternak je palubným šéfom letu a zamkol sa v kabíne. Kým sa ho jeho bývalý psychiater uprostred paniky snaží prehovoriť a pripomína mu, že za jeho nešťastný život môžu rodičia, Pasternak navedie lietadlo do domu svojich rodičov.
Las ratas V motoreste pri diaľnici spozná servírka (Julieta Zylberberg) úžerníka (César Bordón), ktorý pred rokmi zničil jej rodinu, donútil ju presťahovať sa a zapríčinil samovraždu jej otca. Kuchárka (Rita Cortese), bývalá trestankyňa, jej ponúkne, že mužovi primieša do jedla jed na potkany. Servírka odmietne, kuchárka však jed pridá aj tak. Keď na to servírka príde, jedlo mužovi napriek tomu nevezme. Vzápätí prichádza úžerníkov dospievajúci syn a začne jesť z otcovho taniera. Servírka sa v obave o chlapca pokúsi tanier odniesť, hodí mužovi jedlo do tváre a ten ju začne škrtiť. Kuchárka úžerníka zozadu bodne kuchárskym nožom a zabije ho. V závere ošetrujú záchranári úžerníkovho syna, servírka sedí mlčky vedľa neho a kuchárku odváža policajné auto.
El más fuerte Diego (Leonardo Sbaraglia) ide autom cez púštnu krajinu a snaží sa predbehnúť pomalšie staré auto, ktoré mu opakovane bráni v ceste. Keď sa mu to podarí, vodiča Maria (Walter Donado) urazí. O kus ďalej Diegovi praskne pneumatika a Mario ho dobehne. Zaparkuje mu pred autom, rozbije mu čelné sklo a vykoná na ňom potrebu. Keď sa chystá odísť, Diego ho aj s autom zhodí do rieky a odíde. Zo strachu z pomsty sa vráti, aby Maria zrazil, stratí však kontrolu nad vozidlom a skončí v rieke tiež. Mario vnikne do Diegovho auta a muži sa pobijú. Mario nechá Diega škrtiť sa bezpečnostným pásom, odtrhne si kus košele, zapáli ho a vloží do palivovej nádrže, aby auto podpálil – Diego mu však zabráni uniknúť. Keď auto vybuchne, prichádza odťahová služba, ktorú Diego predtým privolal. Polícia neskôr nájde ohorené telá oboch mužov v objatí a považuje ich za milencov, ktorí zomreli pri zločine z vášne.
Bombita thumb|right|180px|Ricardo Darín, predstaviteľ Simóna Fischera v poviedke Bombita.
Simón Fischer (Ricardo Darín), expert na trhacie práce, vyzdvihne tortu na narodeninovú oslavu svojej dcéry a zistí, že mu odtiahli auto. Na odťahovom parkovisku vysvetľuje, že na mieste nebola značka zákazu státia. Neochotne zaplatí a oslavu dcéry zmešká. Keď mu na druhý deň na úrade odmietnu poplatok vrátiť, rozbije sklenenú priehradku a zatknú ho. Prípad sa dostane do správ, zamestnávateľ ho prepustí a manželka (Nancy Dupláa) žiada rozvod a dcéru do výlučnej starostlivosti. Po neúspešnom pracovnom pohovore zistí, že mu auto odtiahli znova. Vyzdvihne ho, naloží doň výbušniny a zaparkuje v zóne zákazu státia. Keď auto opäť odtiahnu, nálož odpáli a zničí budovu odťahovej služby – bez obetí na životoch. Simóna uväznia, stane sa však z neho miestny hrdina s prezývkou "Bombita" ("Bombička") a na sociálnych sieťach sa objavia výzvy na jeho prepustenie. Na narodeniny ho vo väzení navštívia manželka s dcérou a prinesú mu tortu v tvare odťahového vozidla Matera z filmu Autá.
La propuesta thumb|right|180px|Óscar Martínez hrá v poviedke La propuesta otca vinníka.
Dospievajúci mladík, ktorý šoféroval auto svojho bohatého otca, príde domov po tom, čo zrazil tehotnú ženu a z miesta nehody ušiel. V miestnych správach oznámia, že žena aj jej dieťa zomreli a jej manžel prisahá pomstu. Mladíkovi rodičia (Óscar Martínez a María Onetto) sa spolu s advokátom (Osmar Núñez) dohodnú, že vinu na seba za pol milióna dolárov vezme ich záhradník José (Germán de Silva). Miestny prokurátor (Diego Velázquez) však plán prehliadne. Advokát ho do dohody zahrnie za vyššiu sumu, no vinný syn chce priznať vinu davu, ktorý sa zhromaždil pred domom. Podráždený otec dohodu zruší a povie synovi, nech sa prizná. Advokát dohodu opäť prerokuje – vinu má stále niesť José, ale za nižšiu cenu. Keď Josého odvádza polícia, manžel mŕtvej ženy ho opakovane udrie kladivom po hlave.
Hasta que la muerte nos separe Na svadobnej hostine zistí nevesta Romina (Érica Rivas), že jej ženích Ariel (Diego Gentile) má pomer s jednou zo svadobných hostí. Romina ho pred všetkými konfrontuje počas tanca a rozrušená utečie na strechu, kde ju utešuje zamestnanec kuchyne. Ariel ju s ním pristihne pri sexe; Romina mu oznámi, že bude spať s každým mužom, ktorý o ňu prejaví záujem, a že ak sa s ňou pokúsi rozviesť, vezme mu všetko. Pár sa vráti na hostinu a oslava pokračuje. Romina vytiahne Arielovu milenku na parket, roztočí ju a vrazí ju do zrkadla. Fotografovi prikáže nakrúcať plačúceho Ariela a jeho matku s tým, že video pustí na nejakej budúcej svadbe. Arielova matka na Rominu zaútočí, Ariel s Romininým otcom ju odtrhnú a Romina sa zrúti. Ariel k nej pristúpi a podá jej ruku. Tancujú, bozkávajú sa a začnú mať sex, zatiaľ čo hostia odchádzajú.
Obsadenie Darío Grandinetti – hudobný kritik Salgado (Pasternak) María Marull – Isabel (Pasternak) Julieta Zylberberg – servírka (Las ratas) Rita Cortese – kuchárka (Las ratas) César Bordón – úžerník Cuenca (Las ratas) Leonardo Sbaraglia – Diego Iturralde (El más fuerte) Walter Donado – Mario (El más fuerte) Ricardo Darín – Simón Fischer (Bombita) Nancy Dupláa – Victoria, Simónova manželka (Bombita) Óscar Martínez – Mauricio (La propuesta) María Onetto – Helena (La propuesta) Osmar Núñez – advokát Fontana (La propuesta) Germán de Silva – záhradník José (La propuesta) Érica Rivas – nevesta Romina (Hasta que la muerte nos separe) Diego Gentile – ženích Ariel (Hasta que la muerte nos separe)
Výroba thumb|right|180px|Scenárista a režisér Damián Szifrón.
V roku 2007 si Szifrón dal pauzu od réžie a produkcie televíznych seriálov a sústredil sa na písanie. Súbežne pracoval na troch veľkých projektoch – sci-fi sérii, westerne a ľúbostnom príbehu – a popri nich písal poviedky, aby sa odreagoval; postupne si uvedomil, že spolu súvisia. Pôvodne mal dvanásť až pätnásť poviedok, z ktorých vybral tie „divokejšie“. V rozhovore z roku 2015 vysvetlil, že všetky príbehy vychádzajú zo skutočných situácií ľudí, ktorých pozná, alebo ktoré zažil sám; z tohto základu potom dal voľný priechod fantázii. Poviedku El más fuerte napísal bezprostredne po tom, ako sa pohádal s iným vodičom a zastavil pri ceste, aby ju zapísal.
Všetky príbehy boli napísané ako samostatné a z každého mohol vzniknúť celovečerný film, ale Szifrón usúdil, že spolu budú pôsobiť silnejšie, a rozhodol sa „zredukovať konflikty na minimum a nájsť ich vyvrcholenia“. Hoci sa film zvyčajne opisuje ako čierna komédia, Szifrón zdôrazňoval, že príbehy neboli plánované ako komédie, ale ako trilery alebo drámy: „začínajú ako drámy. Humor je dôsledkom toho, čo tieto postavy prežívajú vo veľmi dramatickej situácii.“
Szifróna ovplyvnili koncepčné a jazzové albumy aj cirkus – jednotlivé skladby či čísla majú vlastnú identitu, no tvoria jeden celok. Z televíznej tvorby sa inšpiroval antologickými seriálmi Amazing Stories, Alfred Hitchcock uvádza a Zóna súmraku.
thumb|left|180px|Pedro Almodóvar film s bratom Agustínom koprodukoval prostredníctvom spoločnosti El Deseo.
Film vznikol v koprodukcii argentínskych spoločností Kramer & Sigman Films, Telefe Productions a Corner Contenidos a španielskej spoločnosti El Deseo, ktorú vlastnia Agustín a Pedro Almodóvar. Almodóvarovci mali o spoluprácu so Szifrónom záujem po tom, ako videli jeho film Tiempo de valientes (2005), a oznámili mu, že chcú pracovať na jeho ďalšom projekte. Nakrúcanie trvalo osem týždňov v apríli a máji 2013 v provinciách Buenos Aires, Salta a Jujuy. Tretia poviedka sa nakrúcala na ceste medzi mestami Salta a Cafayate, pretože podľa Szifróna „scenár vyžadoval pustú cestu s pôsobivou scenériou“, aby vznikol kontrast medzi násilím súboja a krásou prostredia. Po nakrúcaní zostalo dosť materiálu na „tri rôzne filmy“, a tak Szifrón strávil strihom šesť až sedem mesiacov, a to vo vlastnom dome.
Szifrón chcel pracovať s Darínom a Martínezom, a preto títo dvaja herci dostali možnosť vybrať si rolu, akú chceli. Podľa režiséra sa podarilo dať dokopy takto „veľmi významných hercov“ aj preto, že nakrúcanie každej poviedky trvalo len desať dní.
Hudba Hudbu k filmu zložil argentínsky skladateľ Gustavo Santaolalla, dvojnásobný držiteľ Oscara za najlepšiu hudbu. Za soundtrack k Divokým historkám získal Cenu Platino za najlepšiu hudbu.
Témy a štýl Podľa Szifróna sú príbehy – popri spoločných témach katarzie, násilia a pomsty – prepojené „nejasnou hranicou, ktorá oddeľuje civilizáciu od barbarstva“. Režisér to zhrnul takto: „Všetci si uvedomujeme, že tento systém nie je zriadený v náš prospech. Správame sa ako dobrí občania, platíme dane, dodržiavame zákony a kupujeme produkty, ktoré nám predávajú, a zároveň sa všetci cítime nepohodlne, akoby bol strop nízky alebo nám chýbal kyslík. […] Zoči-voči tejto realite veľa ľudí upadne do depresie a niektorí explodujú. Toto je film o tých, ktorí explodujú.“
Sám Szifrón napokon usúdil, že ani komédia, ani dráma nie sú vhodné označenia, a za najvýstižnejší pojem označil „katastrofický film“.
Uvedenie a prijatie
Distribúcia a tržby Argentínskym distribútorom filmu bola spoločnosť Warner Bros. Svetovú premiéru mal film 17. mája 2014 v Cannes, čo vyvolalo veľké očakávania pred jeho domácim uvedením. Pôvodne plánovaný termín 14. augusta 2014 musela Warner Bros. pre štrajk odborového zväzu pracovníkov kín odložiť; v Argentíne sa film dostal do kín 21. augusta 2014.
Počas prvého víkendu film vytvoril argentínsky rekord v návštevnosti otváracieho víkendu s približne 450 000 divákmi. V septembri 2014 sa stal prvým domácim filmom, ktorý v argentínskych kinách prekročil hranicu 100 miliónov pesos. Do decembra 2014 ho videlo viac než 3,4 milióna divákov, čím sa podľa akýchkoľvek dostupných údajov stal najnavštevovanejším argentínskym filmom v histórii; do konca uvádzania v kinách sa počet predaných vstupeniek vyšplhal na 3,9 milióna.
Podľa databázy Box Office Mojo zarobil film celosvetovo približne 31,5 milióna amerických dolárov, z toho 11,8 milióna v Argentíne, 5,2 milióna v Španielsku a 3,1 milióna v Spojených štátoch. V Spojených štátoch, Kanade a Austrálii ho distribuovala spoločnosť Sony Pictures Classics, vo Francúzsku a Španielsku Warner Bros. Na Slovensku bol film uvedený do kín 19. februára 2015 a zarobil tu približne 32 000 amerických dolárov.
Kritika