Valerian Petrovyč Pidmohyľnyj (, * 2. február 1901† 3. november 1937) bol ukrajinský spisovateľ, prekladateľ a pedagóg. Patril medzi najznámejších ukrajinských spisovateľov 20. storočia a najvýznamnejších predstaviteľov Rozstrielaného obrodenia. Stal sa obeťou politických represií v ZSSR.
Život Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny.1901- народився Валер'ян Підмогильний, письменник Spočiatku navštevoval cirkevnú školu a v roku 1910 nastúpil na reálnu školu v Katerinoslave (stredná škola so zameraním na prírodné a technické vedy), kde sa popri tom učil ruštinu, nemčinu a francúzštinu. Štúdium ukončil s vyznamenaním v roku 1918. Následne začal študovať na Katerinoslavskej univerzite, a to na matematickej a právnickej fakulte. V rokoch 1919 až 1920 pôsobil ako tajomník sekcie pre propagáciu umenia v rámci oddelenia ľudového školstva. Vyučoval matematiku na škole pomenovanej po Ivanovi Frankovi a v rokoch 1920 až 1921 pôsobil ako učiteľ v Pavlohrade.
V roku 1921 sa presťahoval do Kyiva, kde pracoval ako bibliograf v Knižnej komore. V rokoch 1921 až 1923 vyučoval ukrajinský jazyk. V tom istom roku sa oženil s Katrou Červinskou, herečkou Divadla pre mladých divákov. V roku 1922 sa s manželkou usadil v novom domove v Kyjeve. Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve „Knyhospilka“ a ako spoluredaktor časopisu Život a revolúcia. V roku 1928 vyšiel jeho čiastočne autobiografický román Mesto, vďaka ktorému sa stal známim v celom ZSSR.
V roku 1931, počas stalinskej éry a pod tlakom novej vlny rusifikácie, sa presťahoval do Charkova. Tam pracoval vo vydavateľstve LiM a neskôr pôsobil ako konzultant pre zahraničnú literatúru. Kritizoval sovietske úrady za kolektivizáciu, ktorá viedla k hladomoru.
Dňa 8. decembra 1934 ho zatkla NKVD. Dňa 11. januára 1935 bol obvinený zo stykov s OUN. V dňoch 27. až 28. marca 1935 ho výjazdové zasadnutie Vojenského kolégia Najvyššieho súdu ZSSR – konané bez svedkov či obhajcu – odsúdilo spolu s ďalšími osobami zatknutými v tejto kauze na „desať rokov s konfiškáciou osobného majetku“. Krátko nato bol poslaný do tábora osobitného určenia na Soloveckých ostrovoch.
Dňa 3. novembra 1937 bol popravený v lokalite Sandarmoch v Karélii spolu s ďalšími významnými osobnosťami. Rehabilitovaný bol v roku 1956.
Pamiatka thumb|180px|Pamätná tabuľa v meste Dnipro. Ulice v mnohých ukrajinských mestách sú pomenované na jeho počesť.Київрада перейменувала вулиці на честь загиблих героїв і видатних діячівПро внесення змін до Переліку площ, проспектів, вулиць, провулків, проїздів, скверів, бульварів, парків, розташованих на території міста Хмельницького, затвердженого рішенням 17-ої сесії міської ради № 24 від 02.04.2008 р.У Києві з’явилося 40 нових вулиць: одну назвали на честь Аміни Окуєвої
Referencie
Iné projekty
Kategória:Ukrajinskí spisovatelia Kategória:Obete Veľkého teroru