Eric David Harris (9. apríla 1981 – 20. apríla 1999) a Dylan Bennet Klebold (11. septembra 1981 – 20. apríla 1999) boli americkí masoví vrahovia, ktorí spáchali masaker na strednej škole Columbine. Zabili 13 študentov a jedného učiteľa a zranili 23 ďalších ľudíJedna zo zranených, Anne Marie Hochhalterová, zomrela na následky zranení vo februári 2025; priamo postrelených bolo 20 ľudí, ďalší traja utrpeli zranenia súvisiace s útokom.. Po tom, čo väčšinu obetí zastrelili v školskej knižnici, obaja spáchali samovraždu strelnou zbraňou. V čase útoku išlo o najsmrteľnejšiu streľbu na strednej škole v dejinách USAPodľa mnohých dobových správ šlo o najhorší masaker súvisiaci so školou v histórii USA, hoci pri bombovom útoku v Bath Township v roku 1927 zahynulo 44 ľudí a v roku 1966 bola dovtedy najsmrteľnejšou streľbou na škole streľba na Texaskej univerzite. Columbine zostal najsmrteľnejšou streľbou na verejnej škole až do masakru v Sandy Hook (2012) a najsmrteľnejšou strednou-školskou streľbou až do streľby na Stoneman Douglas High School (2018).. Následný mediálny rozruch a morálna panika urobili zo slova „Columbine“ synonymum pre streľbu na školách a udalosť sa stala jedným z najznámejších masových zastrelení v dejinách krajiny.
Harris a Klebold sa spoznali na strednej škole a postupne sa zblížili. V poslednom ročníku boli opisovaní ako najlepší priatelia, na sebe vzájomne závislí. Podľa skorších správ mali byť neobľúbení a terčom šikany, no mnoho spolužiakov neskôr uviedlo, že v skutočnosti neboli na spoločenskom okraji školy – obaja mali veľa priateľov a aktívny spoločenský život. Na škole sa hovorilo o silnej „kultúre športovcov“, v ktorej sa obľúbeným žiakom, najmä športovcom, dostávalo zvýhodneného zaobchádzania zo strany pedagógov aj spolužiakov. Obaja často nosili čierne kabáty, preto sa spočiatku predpokladalo, že patria ku skupinke „Trenchcoat Mafia“, ktorá sa mala búriť proti normám školy. Neskôr sa ukázalo, že toto tvrdenie nemalo oporu vo faktoch.
Z ich písomností vyplýva, že útok plánovali už od mája 1998, teda takmer rok vopred. Počas nasledujúcich jedenástich mesiacov tajne vyrábali výbušniny a zhromažďovali zbrane s cieľom zaútočiť v apríli 1999, len pár týždňov pred maturitou. Zanechali denníky a videonahrávky, ktoré ich čin predznamenávali a mali vysvetľovať ich pohnútky; zamýšľali, aby si ich pozrelo čo najviac ľudí a inšpirovali ďalších páchateľov, hoci veľká časť tohto materiálu nebola nikdy zverejnená. FBI v máji 2000 uviedla, že Harris vykazoval psychopatické črty vrátane narcizmu, neobmedzenej agresivity a nedostatku empatie, zatiaľ čo Klebold bol opísaný ako nahnevaný depresívny jedinec s pomstychtivým postojom voči tým, o ktorých si myslel, že mu ublížili.
Keďže ani jednému z nich nebola počas života formálne diagnostikovaná porucha osobnosti, tieto závery sú kritizované a dodnes sa o nich diskutuje. Médiá a komentátori v priebehu rokov pripisovali útok rôznym faktorom – šikane, duševnej chorobe, rasizmu, psychiatrickým liekom aj vplyvu násilia v médiách. Presný motív útoku ostáva nejednoznačný. Harris a Klebold sa stali postavami populárnej kultúry a niektorí páchatelia neskorších útokov ich uviedli ako svoj vzor, čo sa označuje ako tzv. „columbinský efekt“.
Raný život
Eric Harris Eric David Harris sa narodil 9. apríla 1981 vo Wichite v Kansase Katherine Ann Harrisovej (rodenej Pooleovej) a Wayneovi Harrisovi. Jeho otec slúžil ako dopravný pilot v americkom letectve, matka pracovala ako príležitostná cateringová pracovníčka. Rodina sa neskôr presťahovala do Ohia, Michiganu a New Yorku, kým sa v roku 1993 usadila v Littletone v Colorade. Ako dieťa podstúpil dva chirurgické zákroky na korekciu vpadnutého hrudníka (pectus excavatum).
Dylan Klebold Dylan Bennet Klebold sa narodil 11. septembra 1981 v Lakewoode v Colorade Sue Klebold (rodenej Yassenoffovej) a Thomasovi Klebold. Rodičia sa spoznali počas štúdia na Ohijskej štátnej univerzite. Rodina sa v roku 1989 presťahovala do podhoria Deer Creek Mesa južne od Littletonu. Klebold ako dieťa navštevoval program pre nadané deti; neskôr sa jeho prechod na druhý stupeň opisuje ako náročný. Rodina občas navštevovala luteránsky kostol a v domácnosti sa slávil aj Pesach, keďže matka mala vzdialené židovské korene.
Pozadie Harris a Klebold sa spriatelili na druhom stupni základnej školy. Do strednej školy Columbine nastúpili v roku 1995. Medzi ich spoločné aktivity patrilo bowling, biliard, sledovanie filmov a hranie videohier. Po druhom ročníku boli opisovaní ako takmer neoddeliteľní. Podľa matky Brooksa Browna bol Harris citovo závislejší od Klebolda, ktorý bol medzi spolužiakmi obľúbenejší. Sue Klebold neskôr uviedla, že podľa jej názoru sa synova sebadeštruktívna povaha a Harrisov hnev navzájom posilňovali, čo viedlo k nezdravému vzťahu.
Harrisa niektorí spolužiaci opisovali ako charizmatického, iní ako slušného a obľúbeného; dva roky hrával futbal za miestny klub. V poslednom ročníku sa však u neho prejavovala zvýšená podráždenosť a časté výhražky. Klebold pôsobil ako priateľský, no zároveň plachý a málovravný; aj u neho spolužiaci po druhom ročníku pozorovali zmenu správania smerom k výbušnejším reakciám. Pred útokom bol za priestupky viackrát disciplinárne riešený.
Prvé roky na strednej škole Harris, Klebold a ich okruh priateľov aktívne používali osobné počítače a hrali cez súkromný server sieťové hry Doom II a Quake. Harris od roku 1996 vytváral vlastné úrovne pre Doom II, ktoré sa neskôr stali známymi ako „Harrisove levely“. Harris používal prezývku „REB“, Klebold „VoDKa“. V októbri 1997 obaja spolu s ďalším spolužiakom prišli o školské počítačové oprávnenia po tom, čo si neoprávnene zaobstarali kombinácie žiackych skriniek.
Začiatkom roku 1997 sa Harris, Klebold a ich priatelia počas víkendov venovali menším priestupkom – odpaľovaniu petárd, kradnutiu dopravných značiek a vandalizmu. Po spore s Harrisom v roku 1997 sa s ním Brooks Brown na čas rozišiel; Harris následne na svojej webstránke uverejnil výhražky voči Brownovej rodine. V auguste 1997 na to upozornil šerifov úrad okresu Jefferson, v marci 1998 rodina Brownovcov upozornila políciu aj na Harrisov návod na výrobu rúrových bômb zverejnený na inej stránke. V roku 2001 vyšlo najavo, že detektív Mike Guerra v apríli 1998 pripravil návrh na domovú prehliadku u Harrisovcov, súdu ho však nikdy nepredložil.
V noci 30. januára 1998 Harris a Klebold vnikli do zaparkovanej dodávky na parkovisku pri Deer Creek Canyon Park a ukradli elektroniku. Boli prichytení šerifovým zástupcom a obaja sa priznali. Za trestný čin sa im podarilo dohodnúť účasť na programe nápravy pre mladistvých, ktorý zahŕňal náhradu škody, verejnoprospešné práce, kurzy zvládania hnevu a poradenstvo výmenou za budúce vymazanie záznamu. Pri vstupnom pohovore v marci 1998 Harris pri sebahodnotení označil štrnásť problémových oblastí vrátane hnevu, depresie, samovražedných aj vražedných myšlienok, zatiaľ čo Klebold označil iba dve – financie a zamestnanie.
Dvojica bola 3. februára 1999 predčasne prepustená z programu za dobré správanie; záverečná správa oboch opísala ako bystrých mladých mužov. Klebolda prijali na viaceré vysoké školy na štúdium informatiky, v marci 1999 s rodičmi navštívil Arizonskú univerzitu. Harris sa hlásil do americkej námornej pechoty, no v polovici apríla 1999 ho neformálne odmietli pre užívanie antidepresíva fluvoxamín, ktoré mu bolo predpísané v rámci súdom nariadenej terapie zvládania hnevu. Na prom 17. apríla 1999 šiel Klebold so spolužiačkou Robyn Andersonovou; Harris sa k skupine pridal neskôr večer. Podľa viacerých svedectiev obaja pred útokom pôsobili spokojne a tešili sa na plány po maturite.
Príprava útoku Harris si začal viesť denník v apríli 1998, krátko po obvinení z vlámania do dodávky. Z denníkov vyplýva, že plán začali formulovať pod krycím označením „NBK“ (podľa filmu Prirodzene zrodení vrahovia) približne v tom čase. Klebold písal už skôr – jeho denník niesol názov A Virtual Book: EXISTENCES. V prvom zázname z marca 1997, keď mal 15 rokov, opisoval depresiu a samovražedné myšlienky. V neskorších zápiskoch sa opakovane opisoval spolu s Harrisom ako „bohu podobní“ a vývojovo nadradení iným ľuďom, hoci denník zároveň dokumentuje jeho sebaznevažovanie. V zázname z novembra 1997, približne rok a pol pred masakrom, sa prvýkrát objavuje zmienka o streľbe.
Obaja písali viac o tom, ako útok vykonajú, než prečo. Harris vo svojich záznamoch spomínal bombový útok v Oklahoma City a vyjadril túžbu prekonať počet obetí tejto udalosti. Pôvodným zamýšľaným dátumom útoku mal byť 19. apríl, výročie bombového útoku v Oklahoma City aj obliehania vo Waco, no Harris čakal na dodávku munície, ktorú dostal až večer toho dňa.
Na hodine ekonómie v decembri 1998 nakrútili Harris a Klebold video Hitmen for Hire, v ktorom stvárňujú nájomných vrahov; video zverejnili verejne až v roku 2004 a pripomína generálku útoku. Aj v písomných prácach z hodín sa u oboch objavovali násilné témy – Harris napísal esej o streľbách na školách aj báseň z pohľadu guľky, neskôr príbeh inšpirovaný hrou Doom. Klebold vo februári 1999 odovzdal poviedku o vysokom, ľaváckom mužovi v trenčkote, ktorý zastrelí deväť spolužiakov; keď ho učiteľka konfrontovala, odpovedal, že „je to len príbeh“. Prácu nahlásili jeho poradcovi a prebrali s rodičmi, no ďalšie kroky sa nekonali.
Keďže obaja boli neplnoletí, zbrane si nemohli kúpiť legálne. V novembri 1998 Klebold požiadal svoju budúcu spoločníčku na prom, vtedy 18-ročnú Robyn Andersonovú, aby kúpila dve brokovnice a karabínu Hi-Point. Klebold si následne skrátil hlaveň svojej brokovnice na približne 58 cm, Harrisova bola skrátená na približne 66 cm. Klebold si zaobstaral aj poloautomatickú pištoľ TEC-DC9. Dvaja muži, Mark Manes a Philip Duran, boli neskôr odsúdení za dodanie zbraní útočníkom.
Bomby, ktoré dvojica vyrobila, boli rôzneho typu – improvizované z bombičiek CO2, pozinkovaných rúr a propánových fliaš. Väčšie bomby s časovačom boli umiestnené aj mimo školy. Dve najväčšie bomby v školskej jedálni vyrobené z propánových fliaš mali za cieľ spôsobiť masívne škody, no vybuchla len jedna a iba čiastočne.
Masaker
thumb|Harris (vľavo) a Klebold (vpravo) na bezpečnostnej kamere v deň streľby
Útok sa odohral v utorok 20. apríla 1999, necelých päť týždňov pred plánovanou maturitou. Obaja doobeda umiestnili do jedálne tašky s propánovými bombami s časovačom nastaveným na obedňajšiu prestávku okolo 11:15. Následne sa vrátili domov k Harrisovi, prezliekli sa do taktického výstroja a nahrali záverečný odkaz. Okolo 11:10 ich pred školou videl spolužiak Brooks Brown; krátko nato sa od budovy vzdialil, a keď o niekoľko minút počul prvé výstrely, telefonicky to nahlásil polícii.
Keďže bomby v jedálni nevybuchli, Harris a Klebold vošli do budovy a začali strieľať po spolužiakoch a učiteľoch. O 11:29 vošli do školskej knižnice, kde zahynulo desať ľudí. Z 56 rukojemníkov v knižnici sa 34 podarilo bez zranenia ujsť, keď útočníci knižnicu dočasne opustili; podľa vyšetrovateľov mali dosť munície na to, aby zabili všetkých. Harris zodpovedá za deväť z celkovo 14 potvrdených obetí, Klebold za zvyšných päť. Okrem toho bolo zranených 23 ďalších ľudí.
Samovražda O 12:02, takmer hodinu po začiatku streľby, sa Harris a Klebold vrátili do knižnice – pravdepodobne sledovať výbuch svojich automobilových bômb naplánovaný na poludnie, ktoré však nevybuchli. Ešte raz vystrelili z okien smerom k polícii. O niekoľko minút neskôr sa priblížili k stolu, pri ktorom ležal ťažko zranený Patrick Ireland a nehybná Lisa Kreutzová. Do 12:08 obaja spáchali samovraždu strelnou zbraňou – Harris sa zastrelil brokovnicou, Klebold pištoľou TEC-9. Tesne predtým Klebold zapálil na blízkom stole zápalnú fľašu. Podľa forenzných záznamov Harris zomrel skôr než Klebold. Telá boli nájdené okolo 15:30 a neskôr uvoľnené po kontrole na výbušniny; v Klebold aute policajti našli ešte jednu nastraženú bombu, ktorú pyrotechnici zneškodnili.
Bezprostredné následky