Krivánska Fatra alebo Krivánska Malá Fatra je geomorfologický podcelok Malej Fatry, ktorá sa rozprestiera na sever od rieky Váh. Veľká časť Krivánskej Fatry () je od 1. apríla 1988 národným parkom.
Charakteristika V Krivánskej Fatre sa nachádzajú najvyššie vrcholy Malej Fatry – Veľký Kriváň () a Malý Kriváň (), podľa ktorých táto časť dostala svoje pomenovanie. Najznámejším a snáď najkrajším vrcholom je Veľký Rozsutec ().
Veľkú časť Krivánskej Fatry tvorí Národný park Malá Fatra (). Má bohatú a zachovalú západokarpatskú prírodu. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňuje existenciu bohatstva flóry a fauny a pestrosť foriem reliéfu. Krivánska Fatra patrí medzi najvýznamnejšie slovenské turistické oblasti.
Vymedzenie Severný okraj územia lemuje Varínske podolie (podcelok Žilinskej kotliny) a Kysucké bradlá, patriace Kysuckej vrchovine. Východným smerom nadväzuje Oravská vrchovina a juhovýchodným smerom oddeľujú údolia Oravy a Váhu veľkofatranskú Šípsku Fatru. Južné svahy pohoria strmo klesajú do Turčianskej kotliny s podcelkami Šútovské podhorie a Turčianske nivy. Lúčanskú Fatru ako južnejšiu časť Malej Fatry oddeľuje na juhozápade Strečniansky prielom rieky Váh.
Geológia Geologické jadro pohoria tvoria žuly. Hlavný hrebeň a severnú časť pokrývajú horniny obalovej série chočského a krížňanského príkrovu (vápence, dolomity, kremence, slienité vápence, bridlice, pieskovce,…).
Vo vápenitých horninách vznikli tiesňavy, skalné útvary, krasové javy a bralnaté hrebene. Tento reliéf kontrastuje s menej členitým povrchom ľahšie zvetrávajúcich hornín. Najbohatšie členitý reliéf vznikol na dolomitoch (Veľký a Malý Rozsutec,…).
Povrchovú vodu z viacerých potokov, vyvieračiek a prameňov odvádzajú rieky Váh a Orava patriace do úmoria Čierneho mora.
Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry vľavo|náhľad|Turistické značky, sedlo Vráta Hlavný hrebeň Krivánskej Fatry sa začína v blízkosti obce Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta () na Stratenec (), potom cez sedlo Priehyb () na Malý Kriváň (), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen () a vrcholom Pekelníka () je Malý Kriváň oddelený od najvyššieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo () s hornou stanicou lanovky na Chleb (), Hromové (), Steny (), Poludňový grúň () do Stohového sedla (). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu () a cez sedlo Medziholie () na najkrajší vrchol – Veľký Rozsutec (). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce () a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec ().Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.
Zaujímavosti V Krivánskej Fatre žije viacero endemitických druhov fauny a flóry.
Panoráma
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Webkamera Hotela Havrania: výhľad na Rozsutec Mala-Fatra.cz - internetový sprievodca
Kategória:Malá Fatra Kategória:Pohoria na Slovensku Kategória:Územia európskeho významu na Slovensku Kategória:Geomorfologické podcelky na Slovensku Kategória:Národný park Malá Fatra