Tatra T3 (projekt a prototyp označovaný pôvodne TIII) je typ česko-slovenskej električky. Jedná sa o inováciu predošlých modelov T1 a T2 vyrobených podľa americkej koncepcie PCC. Bol vyrábaný od začiatku 60. rokov do druhej polovice 90. rokov 20. storočia podnikom ČKD Praha v závode Tatra Smíchov. Vzhľadom na masovosť dlhoročnej výroby bez nutnosti modernizácie, ide s približne 14 000 kusmi, o druhý najpočetnejšie vyrábaný električkový vozeň na svete.
Konštrukcia vľavo|náhľad|Súprava vozňov dodaných v roku 1976. Vyššiu výrobnú sériu zodpovedá trojdielne čelné okno, vyššia vetracia časť bočných okien, skriňa filtra pred zberačom a nepoužitie krycích líšt. Električka typu T3 vychádza zo svojho predchodcu, električky Tatra T2, a je ďalším členom typového radu električiek zodpovedajúcich americkej koncepcii PCC. Dokumentácia k výrobe T2 bola zakúpená od spoločnosti Westinghouse ešte pred druhou svetovou vojnou, doručená však bola az v roku 1946. To znamená, že ide o jednosmerný jednočlánkový motorový električkový vozeň s dvoma dvojnápravovými podvozkami a podlahou v jednej úrovni, určený pre prevádzku sólo alebo v súprave zhodných spriahnutých vozňov, bez vlečného vozňa.
Všetky dvojkolesia sú poháňané jednosmernými elektromotormi so sériovým budením; vždy dva motory rovnakého podvozka sú elektricky spojené do série a obe skupiny sú trvalo spojené paralelne. V podvozku sú umiestnené pozdĺžne a poháňajú dvojkolesia cez kĺbový hriadeľ a kužeľovou prevodovku konštruovanú s ohľadom na nízky spôsobovaný hluk. Hluk jazdy znižujú aj gumené vložky v kolesách.
Na svoju dobu patrila k najmodernejším vozňom, boli použité nové materiály (napr. plasty). Hlavným konštruktérom električky T3 je Antonín Honzík, konštrukciu elektrickej výzbroje TR37 viedol Vladimír Zouhar a autorom vonkajšieho vzhľadu vozňa je František Kardaus, ktorý navrhol aj dizajn modelu T2.
T3 bola vyvinutá predovšetkým kvôli veľkej hmotnosti typu Tatra T2, ktorý nebol pre menšie prevádzkovateľa s nekvalitným koľajovým zvrškom ideálny. Oproti T2 bola úplne prepracovaná stavba skrine s cieľom zníženia hmotnosti, k tomu prispievalo aj použitie škrupinových laminátových čiel.
Počnúc druhým vozňom boli zjednotené šírky dverí. Pokiaľ ide o interiér, v prvých výrobných sériách boli použité koženkové červené sedačky v priečnom usporiadaní 1+1. Od roku 1964 boli inštalované laminátové od návrhára Miroslava Navrátila (vychádzajúce z návrhu pôvodne určeného pre podnik Vertex Litomyšl); spestrením bolo striedanie šedého a červeného prevedenia. Pre vetranie slúžila posuvná horná časť bočných okien. Osvetlenie interiéru je žiarivkové na trolejové napätie (zaujímavým prvkom bolo povinné ručné prepínanie polarity v každej konečnej stanici, pretože bežné žiarivky na striedavé napätie boli použité sa jednosmerným napájaním).
Elektrická výzbroj bola vylepšená odporová sa zrýchľovačom typu TR37. Ako zberač prúdu bol montovaný pantograf (u niektorých vozňov s elektrickým sťahovákom, prevažne však s ručným sťahovaním).
Podvozky zostali bez zmeny. Je možné montovať podvozky ako pre normálny rozchod koľaje 1435 mm, tak aj pre rozchody 1524 mm a 1000 mm. Taktiež je možná prevádzka aj na iných, neštandardných rozchodoch podľa požiadaviek dopravných podnikov.
Do roku 1978 boli do Sovietskeho zväzu dodávané vozne T3SU vo dvojdverovom prevedení (bez stredných dverí).Mara, s. 26, 56–57. Celkovo bolo v tejto verzii vyrobených viac ako 5 tisíc električiek, čo je zhruba polovica vozňov T3 dodaných do ZSSR.
Prototypy vľavo|náhľad|Pražský vozeň č. 6102, dochovaný druhý vyrobený prototyp. Prvým výrobným sériám zodpovedá polené čelné okno, nižšia vetracia časť bočných okien a krycie lišty. Prvý prototyp (evidenčné číslo 6101) bol vyrobený v roku 1960. Na jeseň toho istého roka začali v Prahe skúšobné jazdy. V bežnej prevádzke jazdil vozeň od 21. júna 1961. Na jar 1962 bol po vážnej dopravnej nehode odstavený, oprava bola vykonaná až po začatí sériovej výroby električiek T3 na jeseň 1963. Potom bol znovu zaradený do prevádzky. Z osobnej dopravy bol vyradený v roku 1984, ďalších sedem mesiacov bol vedený ako služobný s ev.č. 5513 (iba administratívne prečíslovanie, fyzicky nebolo nikdy vykonané). V máji 1985 bol vozeň zlikvidovaný.
Prototyp sa od sériového prevedenia odlišoval predovšetkým prevedením dverí, ktoré sa podobalo vozom T2, tj. Predné a zadné dvere mali šírku 1300 mm, stredný boli užšie (1050 mm). U sériových vozňov sa prešlo k jednotným rozmerom dverí.
Tzv. predsunutý vozeň (niekedy označovaný ako druhý prototyp) s evidenčným číslom 6102 bol vyrobený v roku 1962, toho istého roku bol v Prahe zaradený do prevádzky. Vyradený bol v roku 1996, pričom bol určený na likvidáciu. Vďaka niekoľkým nadšencom bola električka zachránená a na prelome 20. a 21. storočia bola zrenovovaná do pôvodného stavu. V súčasnosti je využívaná pre komerčné a objednané jazdy.
Rekonštrukcia a modernizácia Tatra T3M – tyristorová výzbroj TV1 Tatra T3G – výzbroj TV8 s GTO tyristormi - aj ako novostavba Tatra T3R – výzbroj TV8 s GTO tyristormi, nový dizajn, typ aj vyrábaný ako novostavba Tatra T3M.3 (aj Tatra T3T), Tatra T3M.4 – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi Škoda 01 T (aj Tatra T3M.0) – výzbroj škoda s IGBT tranzistormi Škoda 02 T (aj Tatra T3M.04) – výzbroj škoda s IGBT tranzistormi Tatra T3R.E – striedavá výzbroj TV Europulse Tatra T3R.P (aj Tatra T3P) – výzbroj TV Progress Tatra K3R-NT – výzbroj TV Progress, kĺbová električka je vytvorená spojením dvoch vozňov T3, medzi ktoré je vložený nový stredný nízkopodlažný článok Tatra T3S – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi, nový dizajn Tatra T3Mod – striedavá výzbroj EVPÚ Nová Dubnica Tatra T3AS – striedavá výzbroj EVPÚ Nová Dubnica, nový dizajn
Novostavby Tatra T3M.2-DVC – tyristorová výzbroj TV1 Tatra T6A5.3 – výzbroj TV14 s IGBT tranzistormi, vozová skriňa T6A5, iba jeden kus (Praha) Tatra T3R.EV – asynchrónny výzbroj TV Europulse, možnosť nového dizajnu Vario LF – asynchrónny výzbroj TV Europulse, stredná časť vozňa je nízkopodlažná, nový dizajn Tatra T3R.PV – výzbroj TV Progress, možnosť nového dizajnu Tatra T3R.PLF – výzbroj TV Progress, stredná časť vozňa je nízkopodlažná Tatra T3R.SLF – u prototypu výzbroj Ganz-Skoda, sériové vozne výzbroj Škoda, stredná časť vozňa je nízkopodlažná
Pre Ukrajinu a Rusko bol vytvorený typ Tatra KT3UA (výzbroj TV Progress, nový dizajn): kĺbová električka, ktorá je vytvorená spojením dvoch vozňov T3, medzi ktoré je vložený nový stredný nízkopodlažný článok.
T3 Coupé
náhľad|T3 Coupé V roku 2017 zverejnil Dopravní podnik hl. m. Prahy zámer uviesť do prevádzky výletnú električku pre spoločenské účely. Motiváciou bola okrem iného aj popularita mazacej električky. Pôvodne sa uvažovalo o vozňu bez strechy, to ale z legislatívnych dôvodov nebolo možné. Nový návrh má teda strechu a odnímateľné okná v zadnej časti vozňa, čo umožňuje letnú aj zimnú prevádzku. Dizajn ateliéru Anny Marešovej zachováva dobové prvky šesťdesiatych rokov. Obsahuje aj strešné okná, inšpirované autobusmi Škoda 706 RTO LUX, alebo barový pult v podobe pultu pre sprievodcu z električiek Tatra T1. Vozeň má v prednej časti bar s laminátovými sedačkami, v zadnej časti potom tanečný parket a biele koženkové lavice pozdĺž okien. Vstup je len jednými prednými dverami, odtiaľ názov T3 Coupé.
Električka T3 Coupé vznikla z vozňa T3R.P ev. č. 8497, s využitím prednej časti vozňa T3M ev. č. 8038.
Dopravný podnik predpokladá, že vozeň bude slúžiť predovšetkým na objednávku. Je ale možné, že bude zriadená aj pravidelná linka v piatok večer. Začiatok prác na vozňu bol stanovený na január 2018, električka bola uvedená do prevádzky v októbri toho istého roku.
Dodávky V rokoch 1960 až 1997 bolo vyrobených celkom 13 945 vozňov Tatra T3 a 131 náhradných vozňových skríň.
Ide o prehľad dodaných nových vozňov priamo z výroby. Tabuľka nijako nezohľadňuje predaja už ojazdených vozňov do ďalších prevádzok, takže počet miest, kde je alebo bol v prevádzke typ T3, je vyššia. Tabuľka nezahŕňa typov Tatra T3R a Tatra T3RF, ani vozňov postavených po roku 2000 s použitím vozňových skríň VarCB3 a VarCB3LF (typy T3R.EV, T3R.PLF, Vario LF, apod.), ktoré sú väčšinou oficiálne vykazované ako rekonštrukcia vozňov T3. V tabuľke sú uvedené súčasné názvy miest a štátov.
Súčasný štát Mesto Stránka Typ Roky dodávok Počet vozňov Evidenčné číslapri dodaní Poznámky Zdroj Sarajevo stránka T3YU 1967 – 1969 20 120–139 Mara, s. 123. Brnostránka T3 1963 – 1972 109 495–580, 1581–1603 T3SUCS 1985 – 1989 49 1604–1652 náhr. skriňa 1971 1 1497 Mara, s. 125.Liberecstránka T3 1965 – 1973 20 29–48 [Ďalej len Dvorský.] T3SU 1982 – 1983 10 49–58 Dvorský, s. 358–363. T3SUCS 1986 – 1987 23 59–81 Most – Litvínovstránka T3 1967 – 1972 9 290–298 T3SU 1982 26 pozri prehľad T3SUCS 1983 – 1987 43 pozri prehľad náhr. skriňa 1968 – 1976 28 pozri prehľad Olomoucstránka T3 1966 – 1970 30 116–145 T3SUCS 1983 – 1987 39 146–184 Ostravastránka T3 1965 – 1975 97 701–797 T3SU 1982 5 901–905 T3SUCS 1983 – 1987 122 906–1027 náhr. skriňa 1976 – 1997 23 732, 777, 798, 1028–1047 Plzeňstránka T3 1964 – 1976 48 160–207 T3SU 1982 25 208–232 T3SUCS 1983 – 1987 55 233–287 Prahastránka T3 1960 – 1976 892 6101–6992 č. 6101 - prototyp, č. 6102 - predsunutý vozeň T3SU 1982 20 7001–7020 T3SUCS 1983 – 1989 272 7021–7292 T3M 1992 1 8071 pôvodne skúšobný vozeň ČKD ev. č. 8003, DPP odpredaný 1992 Mara, s. 84. náhr. skriňa 1966 – 1996 43 pozri prehľad Osijek stránka T3YU 1968 – 1982 26 6839–6848, 7211–7222, 8223–8226 Riga stránka T3SU 1974 – 1987 243 Mara, s. 124. Chemnitz stránka T3D 1968 – 1988 132 401–532 Schwerin stránka T3D 1973 – 1988 115 201–297, 401–418 Galac stránka T3R 1971 – 1974 50 1–50 Barnaul stránka T3SU 1967 – 1985 444 Groznyj stránka T3SU 1981 – 1986 70 Irkutsk stránka T3SU 1967 – 1968 30 Iževsk stránka T3SU 1966 – 1986 270 Jekaterinburg stránka T3SU 1964 – 1986 530 Krasnodar stránka T3SU 1980 – 1986 115 Kursk stránka T3SU 1966 – 1987 278 Moskvastránka T3SU 1963 – 1987 2069 náhr. skříň 1970 – 1971 6 Nižnij Novgorod stránka T3SU 1978 – 1986 220 Novokuzneck stránka T3SU 1967 – 1986 215 Oriol stránka T3SU 1979 – 1985 85 001–085 Piatigorsk stránka T3SU 1967 – 1987 117 Rostov nad Donom stránka T3SU 1967 – 1985 405 Samara stránka T3SU 1964 – 1986 619 Tulastránka T3SU 1965 – 1986 401 náhr. skříň 1971 1 Tver stránka T3SU 1967 – 1986 306 Ufa stránka T3SU 1966 – 1987 360 Ulianovsk stránka T3SU 1966 – 1986 401 Vladikavkaz stránka T3SU 1972 – 1987 114 Volgograd stránka T3SU 1967 – 1987 425 Volžskij stránka T3SU 1967 – 1980 75 52–126 Voronež stránka T3SU 1977 – 1986 209 Bratislavastránka T3 1964 – 1966 42 267–308 T3SU 1982 20 717–736 T3SUCS 1985 – 1989 110 7737–7846 náhr. skříň 1976 16 pozri prehľad Košicestránka T3 1963 – 1967 93 243–335 T3SU 1982 20 336–355 T3SUCS 1983 – 1989 69 356–424 náhr. skříň 1970 – 1979 11 pozri prehľad Dnipro stránka T3SU 1968 – 1987 370 Doneck stránka T3SU 1967 – 1987 251 Charkov stránka T3SU 1967 – 1987 735 Kamjanske stránka T3SU 1972 – 1986 183 Kramatorsk stránka T3SU 1967 2 22, 23 Kryvyj Rih stránka T3SU 1986 – 1987 50 001–050 Kyjevstránka T3SU 1964 – 1987 923 5052–5688, 5701–5858, 5901–5994, 6000–6032 náhr. skříň 1981 2 Mariupoľ stránka T3SU 1967 – 1975 32 1001–1005, 1008–1034 Odesa stránka T3SU 1966 – 1987 484 2945–3339, 4001–4089 Záporožie stránka T3SU 1966 – 1987 304 Taškent stránka T3SU 1983 – 1985 18 2501–2518
Čísla vozňov Most – Litvínov (T3SU): 204, 205, 210, 211, 214, 222–225, 227–234, 236, 238, 246, 247, 249, 250, 259, 261, 266 Most – Litvínov (T3SUCS): 235, 237, 240–245, 248, 251–254, 257, 260, 264, 269, 271, 274–284, 300–313 Most – Litvínov (náhr. skrine): 201–203, 206–209, 212, 213, 215–221, 226, 239, 255, 256, 258, 262, 263, 265, 267, 268, 270, 280