Neoklasická ekonómia (iné názvy: neoklasická škola, neoklasická (ekonomická) teória, neoklasika, neoklasicizmus) je termín, ktorý ma pomerne veľa rôznych definícií, najčastejšie nasledujúce dve: a) v užšom zmysle: súhrnné označenie marginalistickej ekonómie od 70. rokov 19. stor. do obdobia nástupu keynesovstva, t.j. súhrnné označenie najmä týchto smerov: lausannská škola anglo-americká škola americkí predkeynesovskí neoklasici cambridgeská škola švédska škola (stará) rakúska škola (táto sa často zaraďuje mimo neoklasickej ekonómie) b) v širšom zmysle: súhrnné označenie pre bod a plus mainstreamovú ekonómiu od cca. 40. rokov 20. storočia dodnes (pričom ale mainstreamová keynesovská ekonómia sa z definície veľmi často vynecháva a niekedy sa naopak pridáva moderná rakúska škola), čiže označenie najmä pre smery uvedené v bode a plus najmä tieto smery: chicagska škola v širšom zmysle: monetarizmus nová klasická ekonómia - t.j. škola racionálnych očakávaní a škola reálneho hospodárskeho cyklu škola verejnej voľby nová inštitucionálna ekonómia ekonomická analýza práva škola strany ponuky ordoliberalizmus neoklasická teória rastu teória endogénneho rastu
Tá časť bodu b, ktorá spadá do obdobia od roku cca. 1968, sa niekedy označuje aj ako neokonzervatívna ekonómia (takto napríklad u P. Sirůčka); do tohto termínu však rozhodne patrí aj moderná rakúska škola (kým zaradenie modernej rakúskej školy pod termín neoklasická ekonómia nie je ustálené) a nepatria doň keynesovské smery. Podobný, ale málo jasne definovaný, je termín neoliberálna ekonómia.
Vznik Predchodcovia neoklasickej ekonómie z obdobia pred 70. rokmi 19. storočia sa nazývajú protomarginalisti.
Vznik neoklasickej ekonómie býva často stotožňovaný s tzv. marginalistickou revolúciou v roku 1871.
Charakteristika Neoklasická ekonómia podľa bodu a (a do veľkej miery aj podľa bodu b) zahŕňa ekonomické teórie založené na: marginalizme (najmä na používaní marginálneho subjektívneho úžitku) predpoklade, že racionálne konajúci jednotlivci sa snažia maximalizovať svoj úžitok (prípadne zisk), a že tento predpoklad je ekvivalentný k predpokladu, že platí zákon ponuky a dopytu statickej analýze alokácie obmedzeného množstva zdrojov