Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu. Podrobnejšie definície sa rôznia, napr.: fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti, fungujúca ako nositeľ všetkých supragmentálnych javov daného jazyka nositeľ prozodických vlastností (prízvuk, kvantita, melódia) [pražská škola] najmenší celostný rytmický úsek zvukového útvaru jazyka, ktorý má začiatok, stred a koniec [Ľ. Novák 1978] jednotka, ktorej základnou funkciou je utvárať kontrastné spojenia foném [E. Pauliny 1979]
základná syntagmaticko-paradigmatická fonotkatilná a fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom sonority v ktorom sa manifestuje kontrastnosť a dištinktívne príznaky fonických prvkov a ktorý je nositeľom všetkých suprasegmentálnych javov v príslušnom jazyku. Každá slabika = 1 vrchol sonority (najzvučnejší vrchol = vokál)
Rozlišuje sa najmä: zatvorená slabika - je zakončená spoluhláskou, napr.: sed (v slove sused) otvorená slabika - je zakončená samohláskou alebo dvojhláskou, napr. su (v slove sused), die (v slove dieťa)
Iné projekty
Kategória:Gramatika