Medveď hnedý (iné názvy pozri nižšie; ) je druh cicavca z podčeľade medveďorodéTRNKA, A. Zoológia chordátov pre pedagogické fakulty. Trnava: Trnavská univerzita, 2001, S. 7(= medvede; lat. Ursinae) čeľade medveďovité (lat. Ursidae).
Je to všežravec a jediný zástupca medveďovitých, ktorý sa vyskytuje aj na území Slovenska. Z celosvetového hľadiska má druh holarktický areál rozšírenia, v ktorom obýva predovšetkým zalesnené oblasti. Je to jeden z najväčších suchozemských mäsožravcov (skôr však príležitostných), ktorému konkuruje iba jeho najbližší príbuzný, medveď biely, ktorého miery sú naprieč populáciami oveľa konštantnejšie a ktorý je v priemere o niečo väčší. Medveď hnedý je pohlavne dimorfný. Dospelý samec býva až o 30 % väčší ako samica.
Všeobecne meria 100 – , z toho chvost 5 – , v kohútiku 90 – a váži 100 – . Do najväčších rozmerov rastú predovšetkým americké a severoázijské poddruhy medveďa hnedého, obzvlášť medveď kodiak, medveď grizly alebo medveď kamčatský (Ursus arctos beringianus). Podľa niektorých zdrojov môžu dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť až jednu tonu (ale zvyčajne len v zajatí, kde sa dá očakávať obezita).
Živí sa prevažne rastlinnou potravou. Ak sú však okolnosti priaznivé, vďaka svojim rozmerom dokáže skoliť aj také mohutné zviera, ako je zubor, los alebo pižmoň. V niektorých oblastiach Aljašky sa medveď hnedý živí prevažne lososmi. Na vrchole jesenného hodovania dokáže denne skonzumovať až potravy. Zimu prečkáva v brlohu a hibernuje.
Po väčšinu roka je to samotárske zviera, ktoré sa účelne združuje iba v období rozmnožovania a pri výchove mláďat (samica s mláďatami). K páreniu dochádza na jar či v lete, od mája do júla, prípadne aj neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Gravidita samice trvá šesť až deväť mesiacov a rodí jedno až tri medvieďatá, o ktoré sa stará 2,5 až 4 roky. Samec sa na starostlivosti o mláďatá nepodieľa. Medveď hnedý sa dožíva 25 až 30 rokov, zriedkavo aj viac. Vzhľadom na svoju veľkosť nemá okrem človeka veľa nepriateľov, ale veľkou konkurenciou sa stávajú iné dospelé medvede.
Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje druh za najmenej ohrozený, hoci je naprieč celým areálom mnoho populácií stále vzácnych, a to najmä kvôli ľudským aktivitám (úbytku prostredia či lovu). Celková populácia je však stabilná. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahoval 200 000, z ktorých väčšina žije v Rusku (približne 100 000 jedincov), v Severnej Amerike asi 58 000 a v Európe približne 15 400 až 17 000 jedincov. Najväčšia populácia medveďov v Európe sa nachádza v európskej časti Ruska a potom v Rumunsku. Výskyt na Slovensku bol v roku 2012 doložený na 32,7 % územia. Kriticky ohrozený je napríklad medveď stredoázijský (Ursus arctos isabellinus). Už vyhubený je medveď severoafrický (Ursus arctos crowtheri), jediný taxón medveďorodých, ktorý v holocéne žil v Afrike.
Názvy Súčasný hlavný slovenský názov tohto druhu je medveď hnedý; doložený je od 30. rokov 20. storočia.KROPIL, R. et al. Biológia poľovnej zveri - srsnatá zver. Zvolen: Technická univerzita, 2012, S. 219medveď. in: Slovník slovenského jazyka (Peciar)FERIANC, O. Zoologia pre VII. a VII. triedu slov. gymnázií... Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 192DANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá grafická Unie, 1936, S. 170 (na okraji strany)PAUK, F. Jaskynný medveď. in: Devín č. 9/1934. S. 139 Staršie slovenské názvy, ktoré sa ojedinele vyskytujú dodnes, sú: medveď obyčajnýSCHÖN, K. Riziká ohrozenia žiakov a zamestnancov školy nebezpečnými živočíchmi - časť 2. in: Civilná ochrana 3. 2019. S. 40 Školské zvesti, zošiť 16, 1948, S. 79 (do 30./40. rokov 20. storočia sa namiesto tohto názvu používal názov medveď obecný - pozri nižšie), medveď lesnýKVASNIČÁK, R. Metodická príručka pre učiteľov základných škôl a osemročných gymnázií so zameraním na skúmanie vybraných typov ekosystémov v prírodnom prostredí (2. časť: Lúčny a lesný ekosystém). 2016. S. 66 Správa o hodnotení strategického dokumentu - Územný plán obce Ľubica. 2020. S. 36 RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica. 1875. S. 27, medveď hôrnyPROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA OBCE MOŠOVCE NA ROKY 2014-2020. 2014. S. 11 BELEŠOVÁ, O. Vývoj prírody Slovenska vo výstavných zbierkach Slovenského múzea v Bratislave. Martin: Osveta, 1960, S. 56, medveď brtníkKAMINSKÁ, Ľ. et al. Hôrka-Ondrej : osídlenie spišských travertínov v staršej dobe kamennej. Košice: Archeologický ústav SAV Nitra, 2005, S. 99KŇAZE, I. Do hôr za medveďom. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2019, S. 8 (Citát: ...kedysi sme ho volali aj medveď brtník)HROMÁDKA, J. et al. Slovenská vlastiveda. Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, 1943, S. 165MACHT, A. Nemecko-slovenský slovník Olomouc: R. Promberger, 1921-1942, S. 267, brtníkDANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá grafická Unie, 1936, S. 170, 205, medveďUHRÍN, M. Za prírodou Albánska 1. - Krajina orlov. in: Environmagazín. č. 2 1997. S. 27RICHTER, V., RUMAN, L. Základy poľovníctva. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1959, S. 62RICHTER, V., TAKÁČ, M. Zákon o poľovníctve. Bratislava: Sväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku, 1948, S. 8 (Poznámka: slovenské znenie zákona o myslivosti z roku 1947)medveď. in: Historický slovník slovenského jazyka (zastarané jazykové varianty sú: medvedmedwed. in: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, mädveď, nedv(i)eď).
Ostatné staršie slovenské názvy sú: medveď obecnýBROUL, F., HERODES, K. Prírodopis pre slovenské školy meštianske - II. stupeň. Olomouc: R. Promberger, 1931, S. 18, obecný medveďPETRIKOVICH, J. Nález kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus Rosenmiilleri) v jaskyni Lôm v Gaderi a kosti z obecného medveďa (Ursus arctos L.) na Bálovom grúni v Belianskej doline v Turci. Sbor. Múz. slov. Spoloč. (Martin), 12. 1800, medveď barnavýJELÍNEK, K., KRATOCHVÍL, R. Kniha reálií pre 6.-8. školský ročník slovenských ľudových škôl. Prešov: Štehr, 1929, S. 261, barnavý medveďMATZENAUER, F. O. Krátky prírodopis. 2. vyd. B. Štiavnica 1874. S. 16, medveď brnavýDANĚK, G., PIKULA, J. Zoologia pre vyššie triedy stredných škôl. Praha: Československá grafická Unie, 1936, S. 170PETRIKOVICH, J. Nález kostí jaskynného medveďa...in: Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti 1/1897 S. 234, medveď brložníkSOKOL, A. O medveďovi a jeho rozšírení u nás. Les č. 5 1955 S. 211, mackoFILIP, D. et al. Rok v prírode - úvod do prírodných vied pre druhú triedu stredných škôl. Praha: Československá grafická unie, 1937, S. 47.
Staršie (resp. v poľovníctve sčasti dodnes) sa namiesto toho, čo dnes označujeme ako medveď hnedý, niekedy rozlišovali dva druhy medveďov: medveď zdochlivý [rozumej: zdochlinožravý] (iný názov: medveď obyčajný v užšom zmysle; lat. Ursus cadaverinus alebo Ursus arctos v užšom zmysle) a medveď mravenčiar (iné názvy: mravčiarVeľký slovensko-ruský slovník II. Bratislava: Veda. 1982. S. 253, ľudovo mravečníkmravečník. in: Slovník slovenských nárečí; lat. Ursus formicarius alebo Ursus longirostris).JUSTH, E. Niekoľko slov k otázke medveďov. in: Lovec č. 24/1937, S. 10Poľovníctvo a rybárstvo. č. 6 2008. S. 48
Taxonómia a evolúcia Druh opísal švédsky prírodovedec Carl Linné vo svojom diele z roku 1758 Systema naturae, pod dodnes platným vedeckým názvom Ursus arctos. Tento názov je zložený z latinského a gréckeho slova pre medveďa. náhľad|Lebka vyhynutého predka Ursus etruscus Medveď hnedý je jedným z ôsmich recentných druhov z čeľade medveďovité (Ursidae), zo šiestich recentných druhov široko poňatej podčeľade medveďorodé/medvede (Ursinae) a jedným zo štyroch žijúcich zástupcov rodu Ursus, do ktorého sa zaraďuje aj medveď biely, medveď baribal a medveď ušatý. Rod Ursus vznikol pred asi 5 miliónmi rokov a jeho jednotlivé druhy sa v priebehu času značne vzájomne krížili. Zrejme najstarším známym zástupcom tohto rodu je vyhynutý Ursus minimus, relatívne malý medveď vážiaci okolo , ktorý žil v období pliocénu až pleistocénu. Za predka medveďa hnedého je považovaný druh Ursus etruscus pôvodom z Eurázie, ktorý žil v ranom pleistocéne a ktorý sa podobal dnešným medveďom, až na trochu primitívnejší chrup. Najstaršie známe fosílne nálezy samotného medveďa hnedého sú staré asi 500 000 rokov a pochádzajú z Ázie, z jaskynného systému Čou-kchou-tien v Číne. Asi pred 250 000 rokmi sa tento druh dostal do Európy, kde na niekoľkých miestach zdieľal stanovište spoločne s medveďom jaskynným (Ursus spelaeus), s ktorým sa tiež rozmnožoval, a ktorý bol o trochu väčší ako dnešný medveď hnedý a mohol dosahovať hmotnosť 250 až . Výskumy molekulárnej biológie a genetiky ukazujú, že súčasný medveď hnedý má stále podiel svojho genómu v množstve 0,9 až 2,4 % zodpovedajúci genómu medveďa jaskynného. Krátko po preniknutí medveďa hnedého do Európy sa objavil aj v Afrike, kde dnes už vyhynul. Počas poslednej (vislianskej) ľadovej doby, asi pred 50 000 až 14 000 rokmi, migroval medveď hnedý do Severnej Ameriky cez vtedy pevninskú Beringovu úžinu a stal sa predchodcom dnešného grizlyho alebo kodiaka. Kým bol vytlačený späť človekom, dostal sa aj do oblastí dnešného Ontária, Kentucky, Labradoru alebo severného Mexika. Je tak možné, že za vyhynutím severoamerického druhu Arctodus simus, ktorý žil v období medzi 3 miliónmi až 10 000 rokov, stál invázny medveď hnedý, pretože mohol predstavovať silného potravinového konkurenta. vľavo|náhľad|Medveď biely je považovaný za najbližšieho žijúceho príbuzného Za najbližšieho príbuzného medveďa hnedého je považovaný medveď biely (pozri aj kladogramy nižšie), ktorý sa vyvinul pomerne nedávno, pravdepodobne v strednom pleistocéne (pred 600 000 až 70 000 rokmi). S týmto druhom zdieľa medveď hnedý hneď niekoľko spoločných znakov, ako napríklad podobnú chemicko-biologickú štruktúru mozgu, alebo je hostiteľom rovnakých črevných parazitov. Výskumy tiež ukázali, že niektoré populácie medveďov hnedých sú z hľadiska genetiky podobnejšie s populáciami ľadových medveďov než s populáciami iných medveďov hnedých. Z kladistického hľadiska je teda medveď hnedý akoby parafyletickým druhom, ktorého jednou z jeho vnútorných línií je medveď biely. V tradičnom ponímaní sú však oba druhy považované za samostatné taxóny. Blízku príbuznosť s ľadovým medveďom podporuje aj skutočnosť, že sa oba druhy medveďov krížia a plodia životaschopných potomkov. To sa zistilo už v druhej polovici 19. storočia v zajatí, keď boli oba druhy medveďov chované spoločne v jednom výbehu a porodili mláďatá, ale jeden z prvých dôkazov v divočine sa objavil v roku 2006 na Banksovom ostrove, kde bol zastrelený medveď s hnedastou ale neobvykle svetlou srsťou, podobnú medveďovi bielemu. Neskoršia analýza DNA ukázala, že zabité zviera bolo prekvapivo krížencom ľadového medveďa a medveďa grizlyho. Odvtedy bolo v rovnakej oblasti nájdených ďalších najmenej sedem hybridov, pričom všetky pochádzali z jedinej samice medveďa bieleho, ale sú známe aj z iných lokalít, kde dochádza k tesnému kontaktu medzi týmito dvoma druhmi.
Fylogenéza súčasných druhov medveďov znázornená v kladogramoch na základe kompletných sekvencií mitochondriálnej DNA podľa Yu et al. 2007 (prvý) a genetické štúdie podľa Kumar et al. 2017 (druhý):
Poddruhy Vzhľadom na rozsiahly areál výskytu medveďov hnedých existujú značné rozdiely vo veľkosti a hmotnosti, tvare lebky, sfarbení srsti a ďalších morfologických znakoch naprieč populáciami. Z tohto dôvodu bolo opísaných niekoľko poddruhov, ktorých počet sa priebežne mení vinou rozdielov v odborných názoroch. V priebehu histórie výskumu boli tak opísané desiatky (spočiatku takmer 90) poddruhov. V moderných klasifikáciách sa obvykle rozlišujú nasledujúce poddruhy (celkovo 22):
Palearktická oblasť (Eurázia a severná Afrika)
Ursus arctos arctos – medveď (hnedý) európsky/medveď (hnedý) eurázijský: nominátny a najrozšírenejší poddruh v Európe, západnom Rusku a na Kaukaze