Nemecká demokratická republika (NDR, v nemecky hovoriacich krajinách a inde bežne DDR, skratka pre Deutsche Demokratische Republik, angl. skratkou GDR), tiež (nepresne) nazývaná „Východné Nemecko“, bol stredoeurópsky štát, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990 v období počas Studenej vojny, keď bola východná časť Nemecka súčasťou východného bloku. Všeobecne bol na západe popisovaný ako komunistický štát, ale sám seba nazýval ako socialistický ,,robotnícky a roľnícky štát"Patrick Major, Jonathan Osmond, The Workers' and Peasants' State: Communism and Society in East Germany Under Ulbricht 1945–71, Manchester University Press, 2002, . Skladal sa z územia, ktoré bolo po druhej svetovej vojne obsadené a spravované sovietskymi silami, teda sovietskej okupačnej zóny Nemecka a fakticky aj východného sektoru Berlína podľa Postupimskej dohody, na východe ohraničená líniou Odra-Nisa. Sovietska zóna obklopovala Západný Berlín, ale nezahrňovala ho; v dôsledku toho zostal Západný Berlín mimo jurisdikciu NDR a tvoril v ňom nezávislú enklávu.
Nemecká demokratická republika bola založená v sovietskej zóne, zatiaľ čo Spolková republika („Západné Nemecko“) bola zložená z troch západných zón (pôvodne. tzv. Trizónie). Východné Nemecko bolo satelitným štátom Sovietskeho zväzu.Karl Dietrich Erdmann, Jürgen Kocka, Wolfgang J. Mommsen, Agnes Blänsdorf. Towards a Global Community of Historians: the International Historical Congresses and the International Committee of Historical Sciences 1898–2000. Berghahn Books, 2005, pp. 314. ("However the collapse of the Soviet empire, associated with the disintegration of the Soviet satellite regimes in East-Central Europe, including the German Democratic Republic, brought about a dramatic change of agenda.") Sovietske okupačné úrady začali prevádzať správnu zodpovednosť na nemeckých komunistických vodcov v roku 1948 a NDR začala fungovať ako štát 7. októbra 1949. Sovietske sily však v krajine zostali po celú dobu studenej vojny. Až do roku 1989 bola NDR riadená Socialistickou jednotnou stranou (SED), aj keď ďalšie strany boli formálne súčasťou jej aliančnej organizácie, Národného frontu. SED zaviedla na školách povinnú výuku marxizmu-leninizmu a ruštiny.
Ekonomika bola centrálne plánovaná a stále viac vo vlastníctve štátuPeter E. Quint. The Imperfect Union: Constitutional Structures of German Unification. Princeton University Press, 2012, pp. 125–126.. Ceny bývania, základného tovaru a služieb boli stanovené skôr plánovačmi ústrednej vlády, než aby rástli a klesali prostredníctvom ponuky a dopytu; a boli silne dotované. Cez tento fakt a napriek tomu, že NDR musela Sovietskemu zväzu platiť značné vojnové reparácie, stala sa vďaka svojej silnej priemyselnej tradícii (išlo o vyspelé územie niekdajšieho Pruska a Saska) najúspešnejšou ekonomikou vo východnom bloku.
Významným problémom bola emigrácia na Západ – pretože mnoho emigrantov boli vzdelaní mladí ľudia, štát bol naďalej ekonomicky oslabovaný. Vláda opevnila západné hranice a v roku 1961 postavila Berlínsky múr. Mnoho ľudí, ktorí sa pokúsili utiecť, bolo zabitých pohraničnou strážou alebo nástražnými pascami ako napr. nášľapné míny. Mnoho ďalších strávilo veľké množstvo času uväznením za pokus o útek.
V roku 1989 viedli početné sociálne, ekonomické a politické sily v NDR a v zahraničí k pádu berlínskeho múru a k vytvoreniu vlády odhodlanej k liberalizácii. Nasledujúci rok sa konali slobodné voľbyGeoffrey Pridham, Tatu Vanhanen. Democratization in Eastern Europe Routledge, 1994. pp. 135 a medzinárodné rokovania viedli k podpisu zmluvy o konečnom vyrovnaní o postavení a hraniciach Nemecka. NDR bola rozpustená a Nemecko bolo 3. októbra 1990 znovuzjednotené a opäť sa stalo suverénnym štátom. Niekoľko vodcov NDR, vrátane posledného vodcu Egona Krenza, boli po zlúčení stíhaní za zločiny spáchané počas studenej vojny.
Nemecká demokratická republika geograficky hraničila na východe s Poľskom, na juhovýchode s Československom a na západe a juhozápade so Spolkovou republikou Nemecko. Zo severu ho obmývalo Baltské more. Interne NDR taktiež hraničilo so sovietskym sektorom obsadeného Berlína, ktorý bol známy ako východný Berlín a bol de facto jeho hlavným mestom. Taktiež hraničila s troma sektormi okupovanými Spojenými štáty, Spojeným kráľovstvom a Francúzskom známymi ako Západný Berlín. Tri sektory okupované západnými národmi boli od NDR oddelené berlínskym múrom od jeho dokončenia v roce 1961 až do jeho pádu v roku 1989.
História Pôvod upright|vľavo|náhľad|Mapa venovaná posunu hraníc (a tiež znázornením štátov získavajúcich nové územia), mocnostiam ovládajúce okupačné zóny, ich rozlohe, a rozdelenie samotného Berlína. Sársko malo zvláštny autonómny status, tešilo sa vyššiemu stupňu nezávislosti než zvyšok francúzskej okupačnej zóny. thumb|Prvý zákonník NDR z 8. októbra roku 1949 o zložení Predbežnej ľudovej komory Nemeckej demokratickej republiky dňa 7. októbra 1949. náhľad|Vodcovia NDR: Prezident Wilhelm Pieck a ministerský predseda Otto Grotewohl, 1949. thumb|Sovietske tanky v uliciach Lipska počas Východonemeckého povstania, jún 1953. náhľad|Berlínsky múr. náhľad|Bývalá nemecká hranica medzi Hesenskom (vľavo) a Durínskom (vpravo). Fotografia vyhotovená roku 2008. thumb|Demonštrácia na Alexanderplatz vo Východnom Berlíne (4. november 1989). V júni 1945, po skončení druhej svetovej vojne, prevzali štyri víťazné mocnosti zvrchovanú moc v Nemecku a započala činnosť Spojenecká kontrolná rada. Ten istý mesiac bola vytvorená Sovietska vojenská správa v Nemecku (Sowjetische Militäradministration in Deutschland - SMAD) ako mocenský orgán v sovietskej okupačnej zóne, o mesiac neskôr boli zriadené správy SMAD v jednotlivých krajinách. V júli a auguste 1945 sa uskutočnila postupimská konferencia, kde najvyšší predstavitelia spojeneckých veľmocí podpísali dohodu obsahujúcu ustanovenie o denacifikácii a demilitarizácii Nemecka a o rozdelení jeho územia do štyroch okupačných zón. Na prelome júna a júla vznikli v sovietskej okupačnej zóne Komunistická strana, Sociálne demokratická strana, Kresťansko-demokratická unia a Liberálne demokratická strana.
Vznik v roku 1949 V júli na základe rozkazu SMAD boli vytvorené nemecké ústredné správy. Slúžili ako pomocné orgány SMAD v jednotlivých rezortoch správy a hospodárstva. Súčasne boli považované za zárodok budúcej nemeckej ústrednej vlády. Najväčší vplyv v nich získali komunisti. V septembri bola v sovietskej okupačnej zóne uskutočnené pozemková reforma, ktorá znamenala prevod 2,5 milióna hektarov pôdy z vlastníctva 7-tisíc velkostatkárov do pôdneho fondu. Z neho sa potom prideľovalo bezzemkom a malým roľníkom.
V apríli 1946 došlo k zlúčeniu Komunistickej strany (KPD) a Sociálnodemokratickej strany (SPD) v sovietskej okupačnej zóne. Ich spojením vznikla Jednotná socialistická strana Nemecka (SED). V sovietskej okupačnej zóne sa v septembri konali všeobecné voľby, najviac hlasov získala všade SED. V októbri 1946 sa uskutočnili voľby do krajských a zemských snemov. Aj keď si SED udržala svoje postavenie najsilnejšej strany, oproti všeobecným voľbám hlasy skôr strácala, zatiaľ čo kresťanskí a liberálni demokrati naopak zaznamenali prírastok hlasov. V tej istej dobe sa konali voľby tiež aj vo Veľkom Berlíne. Jednotná socialistická strana (SED) dosiahla výrazné víťazstvo. Novozvolené zemské snemy zriadili zemské vlády. Medzi ich ministrami mala úplne najsilnejšie zastúpenie SED.
V Mníchove sa konala konferencia ministerských predsedov jednotlivých krajín z celého Nemecka. Po určitom váhaní sa jej zúčastnili aj premiéri krajín sovietskej okupačnej zóny. Rokovania však neviedli k žiadnym konkrétnejším výsledkom. V septembri 1947 sa v Berlíne konal II. Zjazd SED, ktorý ako hlavnú úlohu strany označil boj za jednotu Nemecka.
V marci 1948 sovietsky zástupca opustil Spojeneckú kontrolnú radu, čím sa studená vojna definitívne preniesla aj na nemecké územie. V júni bola v západných okupačných zónách uskutočnená menová reforma. Na to ZSSR reagoval menovou reformou aj vo svojej zóne a v noci z 23. na 24. júna uskutočnil blokádu Západného Berlína. Za dva dni tak začal fungovať letecký most zásobujúci izolovanú časť mesta. V septembri bolo sídlo berlínskej mestskej rady po komunistických demonštráciách prenesené do Západného Berlína. O dva mesiace neskôr zhromaždenie berlínskej SED prehlásilo berlínsky magistrát za zosadený a dosadilo nový magistrát, uznaný zo strany SMAD. V decembri bol slobodne zvolený magistrát nútený presídliť sa do Západného Berlína. Nové voľby sa tak mohli konať iba tam, SMED ich vo svojom sektore zakázal.
V marci 1949 bola schválená ústava sovietskej okupačnej zóny, neskôr Nemeckej demokratickej republiky. V septembri bola vyhlásená Nemecká spolková republika, načo 7. októbra 1949, ako reakcia na tento čin, bola vyhlásená so zvolením sovietskeho vedenia Nemecká demokratická republika. Jej prvým prezidentom sa stal Wilhelm Pieck, predsedom vlády Otto Grotewohl. Súčasne bol založený Národný front demokratického Nemecka združujúci všetky strany a masové organizácie.
V októbri 1950 sa v NDR konali voľby. Boli neslobodné,http://is.muni.cz/th/143753/fss_b/bakalarska_prace-konecna_verze.txt obdobne ako v iných socialistických štátoch sa volila jednotná kandidátka, pre ktorú podľa oficiálnych výsledkov hlasovalo 12 088 745 oprávnených voličovPrescott Evening Courier, Prescot, Arizona, Monday, October 16 1950, zdroj AP, zobrazené na Google newspapers, prístup: 25.12.2013 (99,6 %), hlasov proti a neplatných hlasov bolo 51 187, čo predstavovalo 0,4 %. Z volieb vzišla nová vláda a výrazne obmenené boli aj zemské vlády. Voliči mohli hlasovať buď pre jednotnú kandidátku, alebo hlasovací lístok, už ale bez akéhokoľvek utajenia, preškrtnúť, dôsledkom čoho bolo vystavenie sa perzekúcie zo strany režimu v podobe straty zamestnania, vyhodenia zo školy a sledovania štátnou bezpečnosťou (Stasi).
Po smrti J. V. Stalina v roku 1953 a nástupe novej garnitúry vo vedení ZSSR bolo očakávané celkové uvoľnenie. Túžby ľudu sa však nenaplňovali a pod počiatočnou zámienkou protestu berlínskych robotníkov na zvyšovanie výroby sa 16. júna 1953 zdvihla vlna celoštátnych demonštrácií. Boli to tak silné protesty, že okupačná správa musela na demonštrantov poslať okupačné sily dislokované na území NDR.BBC: Berliner recalls East German uprising
Rok 1956 bol pre NDR zlomový, pretože v tomto roku bola oficiálne založená Národná ľudová armáda NDR (NVA) ako reakcia na založenie a vstup Bundeswehru do NATO. Na začiatku 60. rokov bola NDR postavená pred problém s emigráciou cez hlavné mesto Berlín, ktoré bolo rozdelené na dve časti - východný a západný. Vedenie štátu sa na nátlak z ostatných socialistických štátov rozhodlo uzavrieť hranice Berlína nepreniknuteľným múrom. Američania s postavením Berlínskeho múru počítali, ale nepredpokladali tak rýchlu akciu vedenia NDR. Skoro ráno 13. augusta 1961 obsadila Volkspolizei a NVA hranice medzi Západným a východným Berlínom. Dôvodom k takémuto opatreniu bolo zahájenie stavby Berlínskeho múru, ktorý mal zastaviť migráciu obyvateľov NDR na západ.
Hospodárske ťažkosti socialistického tábora z rokov 1960 až 1963 viedli k zavedeniu revolučnej Novej ekonomickej politiky, ktorá priniesla výrazné pozdvihnutie životnej úrovne. S demokratizáciou systému v ČSSR v roku 1968 nastala u väčšiny komunistických strán obava, aby sa tieto snahy nerozšírili aj do ich republík. Preto v júli 1968 poslalo vedenie SED a ďalších štyroch komunistických strán varovný tzv. Varšavský list československému vedeniu. Aj cez varovanie zmeny pokračovali, a preto bolo rozhodnuté o vojenskej intervencii. Vpádu do ČSSR sa zúčastnilo päť krajín Varšavskej zmluvy, taktiež aj NDR. Po dvoch mesiacoch pobytu sa vojská štyroch krajín stiahli naspäť na svoje územie, okrem vojska ZSSR.
V roku 1971 bol odvolaný doterajší generálny tajomník SED Walter Ulbricht pre svoj vysoký vek a obstarožné názory. Na jeho miesto nastúpil Erich Honecker.