Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.
náhľad|230px|Pevnosť v Petrovaradíne, neďaleko Nového Sadu náhľad|230px|Úrad primátora Nového Sadu v štyroch úradných jazykoch Vojvodiny (srbčina, maďarčina, slovenčina a panónska rusínčina)
Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.
Oficiálny názov v úradných jazykoch srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska. rumunský: Provincia Autonomă Voivodina chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina rusínsky: Автономна Покраїна Войводина
Dejiny Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii. Po prvej svetovej vojne táto oblasť sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.
Administratívne členenie
náhľad|230px|Obvody Vojvodiny Vojvodina je rozdelená na sedem obvodov (po srbsky: okrug): Západobáčsky obvod (Báčka) Severobáčsky obvod (Báčka) Juhobáčsky obvod (Báčka) Severobanátsky obvod (Banát) Stredobanátsky obvod (Banát) Juhobanátsky obvod (Banát) Sriemsky obvod (Sriem a časť Mačvy) V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.
Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.
Geografia Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov – Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011). Nachádza sa v strednej Európe, v severnej časti Srbska, na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.
Národnostné zloženie (2011) náhľad|230px|Národnosti vo Vojvodine Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina, rumunčina a rusínčina.
Srbi 1 289 635 (66,76%) Maďari 251 136 (13,00%) Slováci 50 321 (2,60%) Chorváti 47 033 (2,43%) Rómovia 42 391 (2,19%) Rumuni 25 410 (1,32%) Čiernohorci 22 141 (1,15%) Rusíni 13 928 (0,72%) Juhoslovania 12 176 (0,63%) Iní 177 638 (9,20%) Spolu 1 931 809 (100%)
Slováci vo Vojvodine náhľad|230px|Sídla Slovákov, Rusínov a Čechov vo Vojvodine náhľad|230px|Oficiálne použitie slovenčiny vo Vojvodine
Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,85 %).
Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov). Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).
Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.
Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane folklóru a zvykoslovia).
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka Vlády Vojvodinského autonómneho kraja Múzeum Vojvodiny Múzeum vojvodinských Slovákov Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov