náhľad|Vchod do budovy TV Markíza so starým logom náhľad|Štúdio Televíznych novín v novembri 2006 náhľad|Štúdio Telerána v roku 2006
Markíza je súkromná komerčná televízia, ktorá na Slovensku vysiela od 31. augusta 1996. Okrem vysielania samotnej Markízy prevádzkuje aj televízne stanice TV Doma (od roku 2009), TV Dajto (od roku 2012), Markíza International (od roku 2016), Markíza KRIMI (od roku 2022), Markíza Klasik (od roku 2024) a streamovaciu službu Voyo.sk (od roku 2011). Televízia sídli v Záhorskej Bystrici. V zmysle zákona o vysielaní a retransmisii je vysielateľ Markíza - Slovakia poskytovateľom televíznej programovej služby TV Markíza a ďalších, ktoré samy seba nazývajú skupina Markíza.
História, šírenie a sledovanosť História „Markíza je dieťaťom HZDS", tvrdila Emília Boldišová, ktorá bola v roku 1994 šéfkou tzv. licenčnej rady, ktorá Pavlovi Ruskovi odmietla dať vysielaciu licenciu, pretože zatajil spolumajiteľku zo zahraničia Sylviu Volzovú. Radu v decembri 1994 parlament odvolal a od novo vymenovanej rady Ruskova Markíza – Slovakia, Blatné, spol. s. r. o. licenciu získala 7. augusta 1995. Podľa Boldišovej vďaka za tento zvrat patrí vtedajšiemu predsedovi Národnej rady SR Ivanovi Gašparovičovi, jeho asistentovi Ľubošovi Juríkovi a Oľge Keltošovej. Rusko dodnes odmieta, že by Markíza dostala licenciu vďaka HZDS, hoci Vladimír Mečiar bol v roku 1991 na jeho svadbe.
Majitelia Rusko v roku 2018 tvrdil, že už od roku 1995 existovala zmluva, na základe ktorej tzv. malá Markíza (Markíza-Slovakia, Blatné), ktorá držala vysielaciu licenciu, zverila vysielanie tzv. veľkej Markíze (Slovenskej televíznej spoločnosti – STS). Odmenou pre majiteľov malej Markízy malo byť 10% zo zisku – teda 5% pre Ruska a 5% pre Volzovú. Podľa neho „Volzová nikdy majetkový podiel v TV Markíza nemala“. Ruskovým podporovateľom pre získanie licencie bol bývalý riaditeľ divadla Korzo '90 Ľubo Gregor. Podľa Gregora Rusko jemu a Zite Furkovej sľúbil v Markíze získať 15 až 20-percentný podiel. Furková na to mala aj zmluvu podpísanú Ruskom.
Už rok po získaní licencie v auguste 1996 bol na valnom zhromaždení Rusko odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti Markíza-Slovakia. Rusko bol neskôr obvinený z prípravy vraždy Volzovej, ktorú podľa obžaloby mal objednať u M. Černáka na jeseň 1997. Pri svojej obhajobe v roku 2023 Rusko povedal, že o valnom zhromaždení 1996 nebol informovaný a jeho odvolanie nebolo platné a že by vraždou nedosiahol žiadny majetkový prospech.
V roku 1998 spoločnosť Gamatex získala pohľadávku Siloša Pohanku voči Pavlovi Ruskovi. Marián Kočner (Gamatex) uplatnením tejto pohľadávky právne získal rozhodujúci vplyv v Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), ktorá spolu s americkou spoločnosťou CME (Central European Media Enterprises) prevádzkovala televíziu. Pôvodne CME Media Enterprises B.V., patrilo 49 % a 51% patrilo spoločnosti Markíza Slovakia. 18. augusta 1998 do areálu televízie v Záhorskej Bystrici prišiel Kočner s ochrankou obsadiť Markízu, čo bol viditeľný začiatok kauzy Gamatex. Spor o vlastníctvo obchodných podielov pokračoval až do začiatku roku 2000, dokedy si Rusko udržal funkciu generálneho riaditeľa.
V lete 2000 sa spor Markízy s Gamatexom (Kočnerom) urovnal dvoma zmluvami. Prvú uzavreli na prevod s firmou A.D.A.M. (matka Gamatexu), M. Kočner dostal 40 miliónov korún, a Š. Ágh 40 miliónov korún. Druhou zmluvou prevzala Kováčikova Forza dlh Gamatexu 1 milión eur. Čím sa spor podľa Kováčika uzavrel a o zmenkách na 500 miliónov korún nevedel. Ruskovi vtedy pomohli podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo, ktorým Rusko odpredal väčšinu svojho 50-percentného podielu v televízii (od Ruska kúpila podiel spoločnosť A.R.J v septembri 2000). J. Kováčik (firma Media Invest) následne, v novembri 2001, odkúpil aj podiel S. Volzovej a stal sa väčšinovým vlastníkom a konateľom televízie. Spolu s Ruskom mal vyše 40-percentný podiel, vyše 25 percent patrilo Fiľovi a zvyšok (menej ako 35%) CME.
Definitívne vplyv v Markíze Rusko stratil v roku 2005, keď svoj zostávajúci podiel predal CME. Američania odvtedy ovládali v Markíza – Slovakia 80 percent.
Markíza – Slovakia bola do 26. októbra 2006 51-percentným vlastníkom STS a po tomto dátume sa stala jej 100 % vlastníkom. Po získaní 100 % podielu Markízou – Slovakia v STS sa obe spoločnosti od januára 2007 zlúčili. Dovtedy boli vlastníkmi STS Markíza – Slovakia, spoločnosti A.R.J, a.s. so 46 %, Media Invest, spol. s r.o. s 20 % a CME Media Enterprises B.V. s 34 % podielom. náhľad|Tržby a zisk TV Markíza v rokoch 2009 až 2018. Zdroj: Finstat: Markíza - Slovakia, https://finstat.sk/31444873 Zvyšných 20% v Markíze získali Američania v júli 2007, keď Kováčikovi a Fiľovi vyplatili spolu 1,9 miliardy korún (približne 60 miliónov €). Spoločnosť už vtedy bola vlastníkom licencie na televízne vysielanie platnej až do septembra 2019. Väčšinovým akcionárom CME bola firma WarnerMedia. CME pôsobilo vo viacerých krajinách a okrem iných vlastní aj českú TV Nova, ktorú ovládla prostredníctvom Vladimíra Železného v roku 1996. Podľa výpovede Radky Doehring v Kauze zmenky TV Markíza Rusko dostal za svoj podiel od CME 575 miliónov korún (približne 19 miliónov €).
Čínska energetická a investičná skupina CEFC a slovensko-česká finančná skupina Penta Investments v decembri 2017 predložili ponuku vo výške 1,7 miliardy € na kúpu podielu v spoločnosti CME. Už v marci 2018 CEFC oznámila nezáujem o zvyšovanie svojho podielu a v apríli 2018 po problémoch CEFC s financovaním a vyšetrovaním jej šéfa v Číne sa vstup Penty do CME neuskutočnil.
28. októbra 2019 sa skupina PPF Petra Kellnera a CME dohodli na prevzatí. Informovali o tom obe zúčastnené strany. Podľa CME PPF zaplatí za prevzatie CME okolo 2,1 miliardy amerických dolárov. CME okrem Markízy a jej kanálov prevádzkuje televízne stanice aj v ďalších piatich krajinách, napríklad do jej portfólia patrí aj česká Nova. Dohodu najprv odsúhlasilo valné zhromaždenie CME a skoro po roku (6. septembra 2020) aj Európska komisia (transakcia bola Komisii oznámená 1. septembra 2020).
Politické vplyvy po voľbách 2023 Po parlamentných voľbách v roku 2023 vznikla vládna koalícia Smer – Hlas – SNS a predseda Smeru Robert Fico štvrtýkrát zasadol do kresla predsedu vlády SR a líder Hlasu Peter Pellegrini sa najprv stal predsedom Národnej rady, potom bol 7. aprílom 2024 zvolený za prezidenta. Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR sa konala 25. októbra 2023 a následne prezidentka vymenovala vládu Roberta Fica. Už v novembri 2023 sa predseda vlády vo svojom videu okrem obhajovania svojho vládneho programu venoval kritike médií. Oznámil, že z pozície premiéra rozhodol o preverení povolenia pre vstup a prácu na Úrad vlády štyrom médiám, ktoré priamo nazval nepriateľskými. „Včera som avizoval kroky proti nepriateľským médiám TV Markíza, Denník N, SME a portál Aktuality.“ Povedal.
Začiatkom roka 2024 (v januári) opustil vedenie spravodajstva Markízy dlhoročný šéf Henrich Krejča a na jeho miesto prišiel Michal Kratochvíl (bývalý šéfredaktor TV Nova). V marci 2024 bolo založené odborového združenia novinárov Markízy. Jeho prvými lídrami sa stali moderátori Na telo Michal Kovačič a Viktor Vincze či Adel Ghannam. Celá koalícia (aj Smer a SNS) v roku 2024 bojkotovala televízne debaty už aj otvorene a oficiálne. Markíza napríklad plánovanú debatu s E. Tomášom, ktorej sa nezúčastnil odvysielala, ale v štúdiu nechala prázdnu stoličku. Nominant SNS minister životného prostredia povedal, že trojčlenná vládna koalícia sa dohodla, že nebude odpovedať na otázky reportérov Markízy a ani chodiť do jej diskusií. Predtým Markízu otvorene ignoroval len Smer-SD.
Po mesiacoch bojkotu relácie Na telo zo strany vládnej koalície Michal Kovačič na konci vysielania 24. apríla 2024 obvinil svojho zamestnávateľa z pokusov o cenzúru a nadmerných zásahov do objektivity spravodajstva. Povedal že Markíza čelí tlaku „nielen od politikov, ale aj od vlastného vedenia“, a varoval pred „orbánizáciou“ médií. „To bolo absolútne zneužitie vysielacieho priestoru a hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ako zamestnávateľ nemôžeme akceptovať,“ uviedol generálny riaditeľ TV Markíza Peter Gažík. Po tomto boli relácie Na telo a Na telo plus okamžite zrušené a Kovačičovi boli nariadené prekážky a de facto bol odstavený od práce. Po niečo viac ako mesiaci od tejto udalosti bol za porušenie pracovnej disciplíny a pracovnej zmluvy a aj napriek nesúhlasu odborovej organizácie prepustený.
21. marec 2025 premiér Robert Fico po summite EÚ v Bruseli ostro zaútočil na TV Markíza a jej novinára Martina Prôčku. Markíza na Ficove obvinenia reagovala oficiálnym stanoviskom. V ňom zdôraznila, že sa usiluje o spravodlivú a nezávislú žurnalistiku a že sporná reportáž o summite EÚ bola „vo všetkých podstatných aspektoch spracovaná správne“. 14. máj 2025 oznámila Markíza veľkú reorganizáciu spravodajstva. Spustila nový online projekt TN Live zameraný na mladšie publikum. Súčasne oficiálne potvrdila personálne zmeny: Od júna budú večerné Televízne noviny moderovať už len dve stabilné dvojice (Ďurianová–Zápala a Vavrinčíková–Švajda) a Ďurianová sa stane „šéfmoderátorkou“
Po tom čo boli odstavení ako redaktori hlavnej spravodajskej relácie Televízne noviny Viktor Vincze so Zuzkou Čimovou odišli z Markízy. Zaujímavá situácia nastala v stredu, 21. mája 2025, kedy mali moderovať svoje posledné Noviny. Podľa Vinczeho: „pred vysielaním prišiel pokyn z Prahy, že sa bude vysielať s trojminútovým oneskorením, samozrejme, preto, aby nenastal Kovačič dva. Prakticky to vyzeralo tak, že Televízne noviny sme začali zo štúdia vysielať už o 18:57, no diváci ich videli až v riadnom čase.“ Vedenie Markízy sa zastalo Z. Puškárovej, ktorá obidvoch moderátorov kritizovala, a ďalším nespokojným odkazuje, že môžu odísť. Eva Čobejová už po týždni zhodnotila, že Viczeho odchod „.. nebola zase až taká dôležitá vec, hoci sa tak javila" a argumentuje nepoklesom sledovanosti, o ktorom však informuje práve opačná strana (PR manažér TV Markíza Lukáš Kočišek). Vedenie tiež tvrdí, že plánované ukončenie vysielania obedňajšej spravodajskej relácie Televízne noviny 12 dňa 23. mája 2025 s konfliktami v zákulisí nesúvisí.
Vedenie, sledovanosť, program a príjmy V júli 2023 Markíza oznámila, že od 1. septembra 2023 nastúpi do funkcie jej generálneho riaditeľa a konateľa Peter Gažík. Peter Gažík má niekoľkoročné topmanažérske skúsenosti. Pôsobil napríklad šesť rokov ako generálny riaditeľ telekomunikačného operátora O2 Slovakia. Nahradil tak Matthiasa Setteleho, ktorý bol do funkcie menovaný 25. septembra 2013. Jeho predchodcovia sú vymenovaní v časti generálni riaditelia. Naposledy 15. februára 2015 zmenila Markíza celú staničnú grafiku. Predtým takéto zmeny robila častejšie.
Sledovanosť Krátko po svojom nástupe na slovenský mediálny trh sa TV Markíza stala najsledovanejšou televíziou a túto pozíciu trhového lídra si udržala aj v roku 2017 , v roku 2022. až do roku 2025. Už rok po svojom vzniku, teda v roku 1997, mala Markíza podľa výsledkov spoločnosti Visio 47 % podiel na trhu, STV vtedy spadla zo 40-percentného podielu na 20,5%. Najvyššiu sledovanosť prežívala Markíza v roku 1998 (v rovnakom roku sa odohrala kauza"Zachráňte Markízu"), keď na slovenskom trhu dosiahla 80-percentný podiel z príjmov z predaja reklamy (79,3 % z 2,5 mld. Sk) a 60-percentnú sledovanosť.