náhľad|Kláštor Melk, Wachau thumb|Aeneas uteká z horiacej Tróje, Federico Barocci, 1598: pohyb zachytený v dramatickom výjave z klasického zdroja, vylieta z roviny obrazu vďaka využitiu diagonálnej perspekívy náhľad|Slávnostný portrét francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. (Hyacinthe Rigau, 1701) náhľad|Vraždenie betlehemských neviniatok (Guido Reni, 16111612) náhľad|Usmievajúci sa šľachtic (Frans Hals, 1624): príklad barokovej módy v Holandsku – kruhový biely golier, prestrihnuté rukávy, šerpa, krajkové ukončenie spodnej košele, manžety kuželovitého tvaru, vyhnuté nahor a široký klobúk náhľad|Anna Dánska (John de Critz, 1605) náhľad|Dievča s čokoládou (Jean-Étienne Liotard, 1744) náhľad|Socha Ignáca z Loyoly na priečelí farského kostola v Poznani, Poľsko náhľad|Farský kostol sv. Jodoka, Schruns, Rakúsko náhľad|Barokové priečelie budovy (Helblinghaus, Innsbruck, Rakúsko) náhľad|Stĺp so sochou Svätej Trojice v Nových Zámkoch náhľad|Komoda (André Charles Boulle) náhľad|Komoda a stojany na lampy (autor Thomas Chippendale) náhľad|Barokový organ v kláštore Roggenburg, Bavorsko, Nemecko náhľad|Sv. Peter, kláštor Schöntal, Nemecko náhľad|Titulná strana Góngorovej básne Las Soledades (Samoty)
Barok (alebo nespisovne baroko) je označenie historického obdobia a umeleckého slohu, ktorý mu dominoval. Tento sloh má pôvod okolo roku 1600 v Ríme. A v Európe prevládal v 17. a vo veľkej časti 18. storočia. Jeho prvé náznaky a diela vytvorené v tomto slohu možno nájsť i pred rokom 1600, rovnako ako jeho vplyv ojedinele pretrvával i na začiatku 19. storočia, pričom sa miešal najmä s obdobím rokoka, ktoré bolo jeho vyvrcholením a má len málo odlišných znakov. Barok možno považovať za medzistupeň medzi renesanciou a moderným vekom; mohol by sa javiť ako ďalšia fáza vývinu umenia. Najreprezentatívnejším teoretickým traktátom boli Životy súčasných maliarov, sochárov a architektov (Vite de' pittori, scultori e architetti moderni; vydané v roku 1672 v Ríme) od Giana Pietra Belloriho.
Názov Názov tohto obdobia má nejasný pôvod. Podľa niektorých vznikol z portugalského slova „barocco“ (perla nepravidelného tvaru),Barok. Klasicizmus. Empír. Bratislava, SVKL 1955, s. 5 iní ho odvodzujú od mena talianskeho maliara Federica Barocciho,Minárik, Jozef: Baroková literatúra. Bratislava, SPN 1984, s. 11 alebo z latinského označenia štvrtého druhu druhej figúry sylogizmu v scholastickej logike (baroco). Pomenovanie barok spočiatku označoval „zlý vkus“, pretože vyumelkovaný a prehnaný nový umelecký smer vyvolával v ľuďoch dojem nevkusu.
Ako označenie pre prevládajúci štýl umenia sa slovo barok začalo používať až v druhej polovici 18. storočia a chápalo sa ako protiklad klasických hodnôt. Ešte v 19. storočí sa slovom barok označovali najmä niektoré prvky talianskej architektúry zo 17. storočia. Prelom nastal v roku 1888, kedy vyšla kniha Heinricha Wölfflina Renaissance und Barock. Slovo barok sa stalo vedeckým termínom, hoci ešte aj v tomto období sa vo všeobecnosti uznával barok iba v Nemecku, aj to len vo vedeckých kruhoch; všade inde bol považovaný za pokračovanie renesancie na nižšej úrovni.
Historické pozadie baroka
Barok vychádza z krízy feudalizmu a rozporov v náboženskom i spoločenskom povedomí. Charakteristickými pre barok boli pochmúrna nálada a chaos v Európe 16. až 18. storočia. Ľudia prišli o životné istoty, zhoršovali sa im životné podmienky, trápili ich vojny (francúzske náboženské vojny 15621593), vojny v Holandsku (15661648), konflikty a náboženské perzekúcie v Anglicku (16031688) a protihabsburské povstania v Uhorsku, tridsaťročná vojna, vojny s Turkami (16631699), choroby (morová epidémia v Taliansku (16291631), Londýne (16651666), Viedni (1679), Marseille (17201722) a v roku 1771 v Moskve), a tak hľadali istotu aspoň v mystickom, božskom a nadpozemskom svete.
Náboženská reformácia sa v umení prejavila celkovo negatívne, pretože protestantské cirkvi zatracovali náboženské maľby a sochy. Úplne opačný postoj k umeniu zastávala katolícka cirkev, ktorá prostredníctvom Tridentského koncilu (1545 – 1563) veľmi silno ovplyvnila barokové umenie.Helen Gardner, Fred S. Kleiner, and Christin J. Mamiya, Gardner's Art Through the Ages (Belmont, CA: Thomson/Wadsworth, 2005), p. 516. Ako nevhodné sa javili len diela kacírske, neslušné alebo s bezvýznamnými námetmi, naproti tomu sa vyžadovali obrazy a sochy Panny Márie, mučeníkov a svätcov v stave náboženského vytrženia alebo rozjímania.Kitson, Michael: Barok a rokoko. Bratislava, Pallas 1972, s. 13 Celkovo možno povedať, že sa barokové umenie oveľa širšie a ľahšie rozvinulo v katolíckych ako protestantských krajinách, rovnako ako sa mu viac darilo v krajinách s feudálnou politikou, než v krajinách priemyselných a demokratickejších.
Charakteristika baroka Pre obdobie baroka je príznačná expanzia umenia po stránke zemepisnej (prostredníctvom katolíckych misionárov sa barok dostal aj za more, čiže do Latinskej Ameriky a na Ďaleký východ), rozšíril sa tiež okruh objednávateľov (okrem šľachty a cirkvi si umelecké diela objednávali tiež bohatí mešťania a obchodníci) a umelecké kategórie (napr. v 18. storočí vznikol celkom nový druh umenia – porcelán).
V tomto období nastal tiež veľký rozmach národných umeleckých škôl vo Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Anglicku i v strednej Európe, ktoré pomohli viac rozvoju baroka ako renesancie. Najvýznamnejšou národnou akadémiou bola rímska Akadémia sv. Lukáša (založená v roku 1593) a francúzska Académie royal de peinture et de sculpture (založená v roku 1648, no aktívne činná až od roku 1660). Akadémie boli ďalším účinným prostriedkom na upevňovanie váhy autorít v umení, no dbali aj na to, aby umelci mali primerané postavenie v spoločnosti. V 18. storočí tiež usporadúvali výstavy.
Hlavné myšlienky baroka Barok bol predovšetkým obdobím protikladov. Vzniklo množstvo antitéz, ktoré ovplyvňovali myslenie, umenie i chápanie sveta; reprezentovali životný pocit rozpoltenia a roztržky v duši barokového človeka a vychádza z vonkajších udalostí. Medzi najvýznamnejšie antitézy patrili hmota a duch, svetskosť a askéza, senzualizmus a spiritualizmus, realizmus a idealizmus, klasická forma a kresťanský etos, empirizmus a mysticizmus, či zmyslovosť a duchovný život.Minárik, Jozef: Baroková literatúra. Bratislava, SPN 1984, s. 13
Veľmi dôležitým pojmom tohto obdobia bola krása. Tá bola považovaná za ideál, ktorý bol dokonalejší ako príroda sama. Umenie teda malo zdokonaliť prírodu, aby nezobrazovala škaredosť skutočného života. Za vzor bola v tomto smere považovaná antika a jej znázorňovanie prírody.
Rozdelenie baroka Barok panoval v Európe pomerne dlhé časové obdobie. Časovo ohraničujú barok dve udalosti – Tridsaťročná vojna (1618 – 1648) a Veľká francúzska revolúcia (1789). Jeho vývoj môžeme rozdeliť na tri základné obdobia::The Columbia Encyclopedia, 6th ed. 2011Encyclopædia Britannica: Western paintingShearer West (ed.) The Bulfinch Guide to Art History: A Comprehensive Survey and Dictionary of Western Art and Architecture. Bullfinch 1996. ISBN 0-8212-2137-X raný barok (približne obdobie tridsaťročnej vojny (1618 – 1648)) vrcholný barok (druhá polovica 17. storočia) neskorý barok (18. storočie)
Posledné dozvuky barokového obdobia, označované aj ako neskorý barok, sú známe skôr pod názvom rokoko, a toto obdobie trvalo od 40. rokov do 70. rokov 18. storočia. Rokoko bolo blízkym príbuzným baroka asi tak, ako manierizmus renesancie, čiže to bola čiastočná adaptácia predošlého štýlu a čiastočne reakcia proti nemu. Toto pomerne krátke obdobie postupne plynulo prešlo do nového, prevládajúceho umeleckého smeru – klasicizmu.
Slovo barok je vo svojej podstate používané na nepresné vymedzenie umenia 17. a 18. storočia v jeho najvšeobecnejšom zmysle, pretože napriek tomu, že to bol prevládajúci štýl, ktorý silne poznamenal všetky ostatné, v skutočnosti sa popri ňom rozvíjali aj ďalšie štýly (napr. klasicizmus). Ako príklad môže poslúžiť klasicistický prúd, ktorý vznikol súčasne s barokom a udomácnil sa najmä vo Francúzsku, alebo realizmus, ktorý bol reprezentovaný takými umelcami, ako bol Michelangelo Merisi da Caravaggio a mnohí holandskí maliari.
Človek v období baroka Barokový človek sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, Boha a satana. Musel premáhať svetské pokušenia, hriech, seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú prírodu, biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v náboženskej sfére a vo vojnách. V tomto heroickom zápase sa rodili polaritné psychické a morálne vlastnosti barokového človeka. Nebola to iba askéza, sebazapieranie, pohŕdanie pozemským šťastím, sebaopovrhovanie, sebaponižovanie, hlboká pokora a uvedomovanie si vlastnej malosti, ničotnosti a pominuteľnosti (pulvis et cinis et nihil – prach a popol a nič, vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť, omnia vanitas) , ale aj sklon k pôžitkárstvu, nádhere, veľkoleposti, teatrálnosti, sebavyzdvihovaniu, afektovanosti, pozérstvu, neskromnosti, pýche, nedotklivému pocitu osobnej, rodinnej, rodovej, stavovskej a národnej dôležitosti, dôstojnosti, povesti, sláve a cti. Aktivita a energia barokového človeka sa veľmi ľahko premieňali na hrubé vášne, násilie, brutalitu a kriminalitu.
Barokový hrdina Hrdinom baroka je svätec, mučeník, vojvodca, dobrodruh či dobyvateľ, ktorí premáhajú seba, svoje slabosti a bojujú proti prírode a svojim nepriateľom tak v každodennom živote, ako aj vo svojej viere a vo vojnách.Minárik, Jozef: Baroková literatúra. Bratislava, SPN 1984, s. 14 To viedlo spolu so zlými životnými podmienkami v reálnom živote (aj v umeleckých dielach) často k prejavom hrubého násilia, brutality a k veľmi vysokej kriminalite, čo prinášalo ľuďom len neustály útlak v mene teroru a násilia.
Nacionalizmus V tomto období po prvý raz vznikajú veľmi silné prejavy nacionalizmu, ktoré boli dôležitým míľnikom k vytváraniu národného povedomia. Tieto prejavy vychádzali najmä z prostredia intelektuálov, ktorí mali ako jedni z mála dostatočné vzdelanie na to, aby si uvedomovali a mohli kritizovať zlý stav národa a jeho jazyk. Začal sa klásť dôraz na národné jazyky, vedomie a vlastenectvo, čo sa prejavovalo aj v umení.
Barok v odievaní Baroková móda bola ovplyvňovaná politickou a náboženskou situáciou v Európe. Ovplyvňovali ju vzťahy medzi jednotlivými krajinami, proti sebe stojacimi náboženstvami, no najmä vládla snaha odlíšiť sa od predošlého obdobia renesancie a manierizmu. Raná baroková móda sa viaže približne k obdobiu tridsaťročnej vojny (1618 – 1648). Zmeny v móde sa začali ako prvé prejavovať v Holandsku u bohatých mešťanov. Tí sa postupne vracali ku konzervatívnej móde (striedmy strih, čierna farba odevu, doplneného len bielym golierom a manžetami). Goliere boli ovplyvnené španielskou módou a ich kruhový tvar bol považovaný za jedinú prijateľnú výstrednosť v obliekaní. Baroková móda sa nazývala tiež „parochňový sloh“, nakoľko sa v tomto období rozmohla móda dámskych, no taktiež pánskych parochní.Kybalová, Ludmila – Herbenová, Olga – Lamarová, Milena: Obrazová encyklopedie módy. Praha, Artia 1973, s. 189 – 190 V polovici 17. storočia prišli do módy aj rôzne druhy masiek, ktoré však už začiatkom 18. storočia zmenili svoj význam a poukazovali najmä na to, že ich majiteľka je ľahkých mravov. V tom istom období prišli do módy i rukávniky ušité z kožušiny, ktoré nosili tak ženy, ako i muži. Vrátila sa tiež móda spodnej bielizne, rovnako ako i šnurovacie živôtiky (šnurovačky).
Pánska móda