Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.
Charakteristika Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.
Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.
Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje do 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.
V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.
Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispieva k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčasťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.
Dejiny
Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu - však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave, spolu s neďalekou vežou Glockenturm (zvonica), zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí 2978 guldenov a 41 grajciarov (dnes približne 87 000 EUR), o čom svedčí aj pamätná tabuľa na fasáde zvonice umiestnená v roku 1911. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.
Osobnosti mesta Mária Anna Bavorská (* 1551 – † 1608), štajerská vojvodkyňa Johannes Kepler (* 1571 – † 1630), nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik Ferdinand II. (* 1578 – † 1637), cisár Margaréta Habsburská (* 1584 – † 1611), španielska a portugalská kráľovná ako manželka Filipa III. Leopold V. Habsburský (* 1586 - † 1632), arcivojvoda a tirolský gróf Ferdinand III. (* 1608 – † 1657), cisár Mária Anna Habsburská (* 1610 – † 1665), arcivojvodkyňa, sobášom bavorská vojvodkyňa a regentka Johann Bernhard Fischer von Erlach (* 1656 – † 1723), barokový architekt Johann Nestroy (* 1801 – † 1862), divadelník, herec, operný spevák, dramatik a satirik František Močnik (* 1814 – † 1892), slovinský matematik a pedagóg Ludwig Boltzmann (* 1844 – † 1906), fyzik Richard Heuberger (* 1850 – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik František Ferdinand d’Este (* 1863 – † 1914), arcivojvoda a rakúsko-uhorský následník Otto František Jozef Habsburský (* 1865 - † 1906), arcivojvoda Fritz Pregl (* 1869 – † 1930), chemik Alfred Wegener (* 1880 – † 1930), nemecký geológ, meteorológ, astronóm a geofyzik Joseph Schumpeter (* 1883 – † 1950), americký ekonóm Erwin Schrödinger (* 1887 – † 1961), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny Ivo Andrić (* 1892 – † 1975), srbský spisovateľ, Nobelovej ceny Johann Fischl (* 1900 – † 1996), filozof Friedrich Waidacher (* 1934), muzeológ Heinz Fischer (* 1938), politik a 11. prezident Rakúska Arnold Schwarzenegger (* 1947), rakúsko-americký herec, filmový producent, aktivista, biznismen, investor, spisovateľ, filantrop, politik a bývalý profesionálny kulturista Oliver Marach (* 1980), tenista
Partnerské mestá 20px Coventry, Spojené kráľovstvo, 1948 20px Darmstadt, Nemecko, 1968 20px Dubrovník, Chorvátsko, 1994 20px Groningen, Holandsko, 1965 20px Ľubľana, Slovinsko, 2001 20px Maribor, Slovinsko, 1987 20px Montclair, USA, 1950 20px Pécs, Maďarsko, 1989 20px Petrohrad, Rusko, 2001 20px Pula, Chorvátsko, 1972 20px Terst, Taliansko, 1973 20px Trondheim, Nórsko, 1968
Galéria
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka
Kategória:Okresné mestá v Rakúsku Kategória:Štatutárne mestá v Rakúsku Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Rakúsku Kategória:Európske hlavné mestá kultúry