George Roger Waters (* 6. september 1943, Great Bookham, Spojené kráľovstvo) je britský hudobník, basgitarista a skladateľ. V roku 1965 bol jedným zo spoluzakladateľov skupiny Pink Floyd. Zo začiatku bol iba basgitarista, no po odchode skladateľa Syda Barreta v roku 1968 sa stal aj ich textárom, jedným zo spevákov a lídrom v tvorbe konceptov projektov kapely Pink Floyd.
Svoj najväčší medzinárodný úspech získala kapela Pink Floyd svojimi konceptuálnymi albumami The Dark Side of the Moon (1973), Wish You Were Here (1975), Animals (1977) a The Wall (1979). Na začiatku 80. rokov sa stali jednou z kritikou najuznávanejších a komerčne najúspešnejších skupín populárnej hudby. Do roku 2013 na celom svete predali viac ako 250 miliónov albumov. Po vnútorných sporoch v roku 1985, Waters kapelu opustil. Po jeho odchode nasledovali súdne spory o používanie názvu a hudobného materiálu skupiny. V roku 1987 boli tieto spory mimosúdnou cestou vyrovnané.
Medzi sólové projekty Rogera Watersa patria štúdiové albumy The Pros and Cons of Hitch Hiking (1984), Radio K.A.O.S. (1987), Amused to Death (1992) a Is This the Life We Really Want? (2017). V roku 2005 vydal album Ça Ira, operné dielo, komponované podľa libreta, autorov Étienne a Nadine Roda-Gilsovcov. Motívom libreta je Veľká francúzska revolúcia.
V roku 1990 Waters organizoval jeden z najväčších koncertov rockovej histórie, The Wall – Live in Berlin, ktorý navštívilo 450 tísícové publikum. V roku 1996 bol Roger Waters ako jeden z členov kapely Pink Floyd uvedený do Rock and Roll Hall of Fame v roku 2005 do UK Music Hall of Fame. Neskôr v tom istom roku, jediný raz po jeho odchode zo skupiny, vystúpili spolu štyria členovia, Roger Waters, Nick Mason, Richard Wright a David Gilmour na globálnej charitatívnej akcii Live 8. Bol to ich prvý spoločný koncert po roku 1981.
Od roku 1999 absolvoval Waters rozsiahle sólové turné. V rokoch 2006-2008 hral kompletný program albumu The Dark Side of the Moon, v rokoch 2010 až 2013 obnovil koncertné turné s programom k albumu The Wall. Roger Waters je v súčasnosti v prvej desiatke Najlepšie zarábajúcich koncertných hudobníkov sveta.
Detstvo a mladosť Roger Waters sa narodil 6. septembra 1943 v Great Bookham, Surrey blízko mesta Dorking asi 32 kilometrov južne od Londýna. Mal staršieho brata, Johna, jeho matka sa volala Mary (rodená Whyte, *1913-†2009), otec Eric Fletcher Waters (*1914–†1944). Jeho otec, syn uhoľného baníka a aktivistu Labour Party, bol učiteľom, oddaným kresťanom a členom Komunistickej strany Veľkej Británie. V začiatkoch Druhej svetovej vojny bol Watersov otec odporcom výkonu vojenskej služby a počas Hitlerovej operácie the Blitz (Bleskovej vojný proti Britským ostrovom) slúžil ako vodič sanitky.
Watersov otec neskôr zmenil svoj postoj, stal sa pacifistom, vstúpil do Britskej armády a dňa 11. septembra 1943 bol zaradený do služby ako podporučík 8. práporu kráľovských strelcov. O päť mesiacov neskôr, 18. februára 1944 bol zabitý v meste Aprilia počas Operácie Shingle (vylodenie pri Anziu). Roger Waters mal vtedy päť mesiacov. Jeho meno sa nachádza v zozname padlých na vojenskom cintoríne Cassino v meste Aprilia. Waters dňa 18. februára 2014 odhalil svojmu otcovi a ďalším vojnovým obetiam v Aprilii pomník a stal sa tiež čestným občanom Anzia. Po smrti svojho manžela sa Mary Watersová, ktorá bola tiež učiteľka, presťahovala so svojimi dvoma synmi do Cambridge, kde pokračovala s ich výchovou. Prvé spomienky Rogera Watersa z jeho detstva pochádzajú z osláv víťazstva vojny nad Japonskom, ktoré sa konali na konci druhej svetovej vojny.
Waters spol so Sydom Barrettom navštevovali školu Morley Memorial Junior School v Cambridge, neskôr Cambridgeshire High School for Boys (teraz Hills Road Sixth Form College), zatiaľ čo budúci gitarista skupiny Pink Floyd, David Gilmour, býval neďaleko na Mill Road a navštevoval školu Perse School. Na Cambridge High School for Boys bol Rogerovým spolužiakom aj Storm Thorgerson, ktorý sa, vďaka svojim grafickým návrhom veľkej časti projektov, neskôr stal jedným z významných spolupracovníkov skupiny Pink Floyd. Ako 15 ročný bol Waters v predsedníctve združenia za nukleárne odzbrojenie (YCND) v Cambridge. Spolu so svojou vtedajšou priateľkou Judy sa pravidelne zúčastňoval protestných pochodov z Aldermastonu do Londýna. Bol vášnivým športovcom a veľmi uznávaným členom stredoškolských kriketových a rugbyových tímov. Okrem toho súťažne plával v River Cam v Grantchester Meadows. Waters školu nemal rád, hovorieval: „Neznášal som každú sekundu, okrem hier. Režim v škole bol veľmi represívny... rovnaké deti, ktoré sú náchylné na šikanovanie inými deťmi, sú tiež náchylné na šikanovanie zo strany učitelia.“ Zatiaľ čo Waters poznal Barretta a Gilmoura už od detstva v Cambridgei, s budúcimi zakladateľmi skupiny Pink Floyd, Nickom Masonom a Rickom Wrightom, sa stretol v Londýne počas štúdia architektúry na polytechnickej univerzite v Regent Street (neskôr University of Westminster). Waters sa tam prihlásil v roku 1962, potom, ako sa niekoľkými skúškami potvrdilo, že sa pre neho dané štúdium hodí. Spočiatku uvažoval o profesionálnej kariére v strojárstve.
Nedôvera k autoritám, hlavne k vláde, školskému systému a armáde sa neustále objavuje vo Watersových dielach. Najjasnejšie to opisuje v „When the Tigers Broke Free“, kde sú vyjadrené autorove pocity prázdnoty nad vlastenectvom pri otcovom náhrobnom kríži v Anzii:
1965–1985: Pink Floyd
Formovanie a obdobie pod vedením Barretta thumb|upright=.75|left|Waters počas v roku 1970 vystúpenia kapely Pink Floyd na University of Leeds. V septembri 1963 strácali Waters a Mason záujem o štúdium. V tomto období sa presťahovali do prízemného bytu pri Stanhope Gardens, ktorý vlastnil Mike Leonard, ktorý na čiastočný úväzok pracoval ako lektor na Polytechnike na Regent Street.: (secondary source); : (primary source). Leonard vo svojom domácom ateliéri experimentoval s umeleckým prepojením medzi svetelnými efektami a hudbou. Waters, Mason spolu s Wrightom prvýkrát hrali koncom roka 1963 v skupine, ktorú založil spevák Keith Noble spolu s basgitaristom Clive Metcalfeom.: (secondary source); : (primary source). Skupina sa volala Sigma 6, no niekedy sa nazývala aj The Meggadeaths. Waters v nej hral na rytmickej gitare a Mason hral na bicie, Wright hrával na akýchkoľvek klávesách, ktoré vedel zohnať. S kapelou ako príležitostná vokalistka občas účinkovala aj Nobleho sestra, Sheilagh. V prvých rokoch skupina vystupovala počas súkromných akcií a skúšala v čajovni v suteréne školy Regent Street Polytechnic. Skupina hrala hudbu v štýle Rhytm & Blues.
Keď Metcalfe a Noble v septembri 1963 odišli, aby si založili svoju vlastnú skupinu, zvyšní členovia kapely oslovili na spoluprácu Syda Barretta a gitaristu Boba Kloseho.: (primary source); : (secondary source). Waters začal hrať na basovú gitaru a od januára 1964 sa skupina stala známou ako The Abdabs, či The Screaming Abdabs. Koncom roku 1965 si kapela zmenila názov na The Pink Floyd Sound, neskôr na The Pink Floyd Blues Band, začiatko roku 1966 sa názov skrátil na Pink Floyd.: (primary source); : (secondary source).
Na začiatku roku 1966 bol Barrett frontmanom, gitaristom a skladateľom hudby kapely Pink Floyd. Napísal, či bol spoluautorom všetkého hudobného materiálu, s výnimkou jednej skladby, ktorý vyšiel na debutovom albume skupiny Pin Floyd s názvom The Piper at the Gates of Dawn. Autorom tejto jedinej skladby, „Take Up Thy Stethoscope and Walk“. bol Roger Waters. Bola to prvá pieseň, ktorú Waters ako sólový autor nahral na album. V polovici roku 1966 sa skupina prezentovala v undergroundových kluboch ako UFO a Marquee Club štýlom tzv. spontánneho undergroundu. Bolo to v období keď ich hudobný štýl prechádzal od hrania psychedelickej hudby R&B coververzií po ich vlastnú tvorbu, takmer výlučne tvorenú Sydom Barretom. Barrett mal gitarový efekt Bison Echorec a vo svojej hre na gitaru experimentoval so spätnou väzbou, produkoval zvuky, ktoré boli sprevádzané zvláštnou hrou premenlivých akordov klávesistu, samouka, Richarda Wrighta. Syd postupne prepadal ľahkým drogám a v spojení s obdivom ku východným vieram sa táto kombinácia prepájala do jeho predstavivosti a komponovaných diel. Koncom roku 1967, Barrettovo zhoršujúce sa duševné zdravie a stále viac nekontrolovateľné správanie, spôsobili, že bol „neschopný, alebo neochotný“ pokračovať vo jeho pozícii speváka, skladateľa a vedúceho gitaristu skupiny Pink Floyd. Začiatkom marca 1968 sa Barrett, Mason, Waters a Wright stretli s manažérmi skupiny, Petrom Jennerom a Andrewom Kingom aby ako členovia ich vlastnej hudobnej spoločnosti Blackhill Enterprises prediskutovali budúce existovanie skupiny. Barrett súhlasil s odchodom z Pink Floyd a skupina „súhlasila s výhradným právom Blackhill Enterprises“ na materiál, ktorý vznikol počas aktivít kapely v minulosti. Nový manažér skupiny Steve O'Rourke oficiálne oznámil odchod Barretta a nástup Davida Gilmoura v apríli 1968. Gilmour bol známy ako gitarista a spevák skupiny The Jokers Wild. Barret ešte nahral dva sólové albumy (na ktorých spolupracovali aj členovia skupiny) no nedosiahol s nimi nikdy taký úspech a popularitu ako so skladbami skupiny The Pink Floyd.
Obdobie pod vedením Watersa thumb|Koncertné vystúpenie s repertoárom albumu The Dark Side of the Moon v Earls Court Exhibition Centre. Bolo to krátko po vydaní albumu v roku 1973: (zľava) David Gilmour, Nick Mason, Dick Parry, Roger Waters Po Barrettovom dochode skupina Pink Floyd nahrala albumy A Saucerful of Secrets, Ummagumma, Atom Heart Mother, k „barretovskej ére“ sa ešte vrátili výberovkou Relics, a niekoľkými soundtrackami ku filmom (More, Obscured by Clouds, Zabriskie Point…). Prázdne miesto, ktoré zostalo v marci 1968 po Barrettovom odchode nahradil Roger Waters. Na dlhú dobu určoval umelecké smerovanie kapely Pink Floyd. Bol dominantným skladateľom a hlavným textárom skupiny. Spolu s Davidom Gilmourom boli hlavnýmni vokalistami kapely, spev Richarda Wrighta bol v piesňach kapely zastúpený iba sporadicky. Od druhej polovice 70. rokov až do jeho odchodu v roku 1985, sa Roger Waters stal dominantnou tvorivou osobnosťou skupiny. Napísal väčšinu textov, mal kontrolu nad výberom hudobných nápadov, ako aj kreatívne viedol konceptuálne obsahy piatich albumov kapely počínajúc od The Dark Side of the Moon (z roku 1973) po posledný projekt pred jeho odchodom, album The Final Cut (z roku 1983). Všeobecne uznávaný ako jeden z najúspešnejších albumov rockovej histórie, The Dark Side of the Moon, má všetky texty napísané Rogerom Watersom. Album The Dark Side of the Moon bol od svojho vydania v marci roku 1973 až do júla 1988 celých 736 týždňov v rebríčku Billboard 200 a na celom svete sa z neho predalo viach ako 40 miliónov nosičov. Od roku 2005 pokračoval jeho predaj v počte viac ako 8 000 kusov/ týždeň. Podľa biografa kapely Pink Floyd, Glena Poveyho, je Dark Side of the Moon druhým najpredávanejším albumom na svete a 21. najpredávanejším albumom v Spojených štátoch. V roku 1970 Roger Waters spolu so škótskym hudobníkom a skladateľom, Ronom Geesinom (ktorý sa podieľal na komponovaní skladby „Atom Heart Mother Suite“ z albumu Atom Heart Mother), spolupracovali na albume Music from The Body, soundtracku k dokumentárnemu filmu The Body režiséra Roya Battersbyho. Album Meddle bol priamym predchodcom albumu Dark Side of the Moon. Na celej jednej strane platne bola jedna skladba nazvaná Echoes. Z tohoto albumu je známa skladba „One of These Days“ s hlasom Nicka Masona, ktorá sa na koncertoch skupiny Pink Floyd hrá dodnes.