Tove Marika Janssonová (* 9. august 1914, Helsinki, Fínsko – † 27. jún 2001, Helsinki) bola fínska spisovateľka píšuca po švédsky, maliarka a ilustrátorka kníh pre deti, autorka populárnych príbehov o rodine trollov Muminovcoch.

Životopis Narodila sa v Helsinkách ako prvé dieťa detskej ilustrátorky Signe H. Janssonovej a sochára Viktora Janssona. Jej súrodenci boli taktiež umelci – jej brat Pier Olof bol fotografom a druhý brat Lars bol zas autorom komiksov. Detstvo prežila sčasti na letnom byte v Porvoo, vzdialenom asi 50 km od Helsínk. Toto mesto sa nachádzalo na ostrove vo Fínskom zálive a väčšinu svojho dospelého života prežila na ostrove Klovharu, neďaleko mesta Porvoo. Vďaka tomu sa more stalo pre ňu bohatým zdrojom inšpirácie a jej celoživotnou láskou. Tove študovala v Helsinkách (Graphic School of the Finnish Art Academy 1933 – 1937), Štokholme (Stockholm Art School 1930 – 1933) a Paríži, no hlavne veľa cestovala po Európe. Svoju kariéru začala ako maliarka. Štýl jej maľby sa časom menil (prešla od klasického impresionizmu až po abstraktnú modernu), a hoci sa preslávila najmä ako spisovateľka, maľovala celý svoj život. Od 30. rokov až do roku 1953 pracovala ako karikaturistka pre časopis Garm. Počas 2. svetovej vojny venovala veľké úsilie a mnoho času politickej protifašistickej karikatúre. Tu sa zrodila aj prvá kresba Mumina – bol to akýsi charakteristický grafický prvok jej podpisu. Žila so svojou partnerkou, grafičkou Tuulikki Pietilä.

Tvorba Napriek tomu, že žila vo Fínsku, jej materinským jazykom bola švédčina, v ktorej aj písala svojej knihy. Jej prvá kniha o Muminovcoch s názvom Potopa u Muminovcov vyšla v roku 1945 a hneď zaznamenala výrazný úspech vo svete literatúry pre deti. Tieto knihy boli spracované aj ako kreslené seriály (v spolupráci s jej bratom Larsom Janssenom), v televíznej podobe, a taktiež ako opera. Prvý náčrtok Mumina vznikol už v jej mladosti a namaľovala ho ako svoju najškaredšiu predstavu (tento náčrtok sa nachádzal na ich WC). Pomenovanie tejto postavičky má na svedomí jej strýko zo Švédska, u ktorého bývala počas štúdií v Štokholme – ten sa snažil zastaviť jej krádeže jedla tým, že ju strašil: tvrdil jej, že v kuchynskej skrinke žije Mumin.

Jej knižky o Muminovcoch vďačia za svoj vznik 2. svetovej vojne. Podľa autorkiných vyjadrení bola z vojny natoľko deprimovaná, že túžila vytvoriť niečo naivné a nevinné. Jej diela ju preslávili po celom svete a sú zaujímavé i tým, že si ich všetky aj ilustrovala.

Knihy o Muminovcoch boli preložené do 34 jazykov, vrátane thajčiny, waleštiny, japončiny, hebrejčiny a esperanta. Po Kalevale a knihách Mika Waltariho sa jej knihy stali najviac a najširšie prekladanými dielami vo fínskej literatúre.

Múzeum Muminovcov v Tampere zobrazuje väčšinu prác Tove Janssenovej o Muminovcoch. V Naantali sa tiež nachádza aj park tematicky zameraný na Muminovcov.

Príbehy trollov Muminovcov sa často prirovnávajú k Tolkienovmu Hobbitovi a k Carollovej Alenke v ríši divov, pričom Tove Janssenová obe diela taktiež ilustrovala.

Ocenenia Za svoje diela získala viacero domácich i zahraničných ocenení: 1965 a 1977 – Švédska cena za literatúru 1963 a 1971 – Fínska cena za literatúru 4 diplomy Hansa Christiana Andersena, IBBY 1966 – Cena Hansa Christiana Andersena, IBBY

Dielo Tvorba pre deti a mládež Muminovci: 1945 – Småtrollen och den stora översvämningen (nevyšla v slovenčine) 1946 – Blíži sa kométa (Kometen kommer) 1948 – Čarodejníkov klobúk (Trollkarlens hatt) 1950 – Otecko píše pamäti (Muminpappans memoarer) 1954 – Povodeň u Muminovcov (Farlig midsommar) 1957 – Čarovná zima (Trollvinter) 1962 – Neviditeľné dieťa (Det osynliga barnet) (zbierka poviedok) 1965 – Otecko a more (Pappan och hevet) 1970 – Neskoro v novembri (Sent i november) Voľné pokračovania Muminovcov: 1952 – Čo sa stalo potom? (Hur gick det sen?) 1960 – Kto uteší chlapčeka (Vem ska trösta knyttet) 1977 – Nebezpečná cesta (Deň farliga resan)

Tvorba pre dospelých 1968 – Sochárova dcéra (Bildhuggarens dotter), autobiografická próza; tu opísala svoje detstvo ako plné fantázie a veľmi dobrodružné 1971 Lyssnerskan 1972 – Letná kniha (Sommarboken) 1974 – Slnečné mesto (Solstaden) 1978 – Dockskåpet och andra berättelser 1982 – Den ärliga bedragaren 1987 – Cesta s ľahkou batožinou (Resa med lätt bagage) 1989 – Rent spel 1991 – Brev från Klara och andra berättelser

Pozri aj Suuret suomalaiset

Iné projekty

Externé odkazy Krátky životopis Moomin Voices – Originálne piesne Muminovcov The Moomin Trove – Úplný zoznam Janssenovej kníh o Muminovcoch Životopis

Kategória:Osobnosti z Helsínk Kategória:Fínski spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Fínski ilustrátori Kategória:Fínske osobnosti švédskeho pôvodu Kategória:Spisovatelia píšuci po švédsky Kategória:Fínske LGBT osobnosti