thumb|Stretnutie ľavákov na medzinárodnom dni (13. august 2002)
Ľavák je osoba, ktorá má ľavú ruku obratnejšiu než pravú, teda opačne, než je obvyklé u väčšiny populácie. Ľaváctvo (sinistralita) sa niekedy nazýva ľavorukosť, ale obrátená lateralita býva pozorovaná aj pri funkcii dolných končatín (napr. dominantná noha sa používa na kopanie), zraku alebo sluchu. Dominancia (lateralita) môže byť nielen funkčná, ale môže sa prejaviť aj na tvare orgánov.
Ľavák používa častejšie ľavú ruku pri manipulácii s predmetmi a rôznych činnostiach – ľavou rukou sa naučí písať ľahšie než pravou. V minulosti bolo ľaváctvo závažným sociálnym hendikepom a prevažovala aj tendencia násilne preučovať ľavákov na pravákov. Vzhľadom na to, že preučovanie nie je celkom úspešné a spôsobuje neadekvátne riziko škôd na duševnom zdraví, sú ľaváci v modernej spoločnosti plne akceptovaní a sú im mnohé výrobky prispôsobené. Opakom ľaváctva (sinistralita, ľavorukosť) je praváctvo (dextralita, pravorukosť).
Lateralita, t. j. dominancia alebo preferencia jedného z párových orgánov, súvisí s rozdielnou funkciou pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Skríženou lateralitou sa nazýva, ak sa nezhoduje lateralita rôznych orgánov (napr. dominantné pravé oko u ľaváka). Skrížená lateralita spôsobuje u detí výchovné poruchy.
Ambidextria, ambilateralita – niektorí jedinci majú obidve ruky rovnako obratné (ide o tzv. nevyhranenú lateralitu – žiadna hemisféra nevykazuje prevahu). Pretože tieto schopnosti sú v populácii rozložené kontinuálne, nie je možné túto skupinu presne vymedziť.
V ostatnom čase sa rozlišuje geneticky prirodzený ľavák (ľaváctvo je v rodine dedičné) a patologický ľavák (príčinou je dysfunkcia časti mozgu).
Opačná dominancia nohy má veľký význam pri pohybových športoch, ľaváctvo môže byť výhodou napríklad pri bejzbale. Opačná dominancia môže byť naopak problémom pri streľbe resp. lukostreľbe, kde záleží na súlade dominancie oka a ruky. Veľmi silná dominancia oka (či už pravá alebo ľavá) je vadou a môže spôsobovať škuľavosť.
Výskyt u ľudí a zvierat thumb|right|Vľavo ľavácke, vpravo pravácke nožnice Rôzne štúdie uvádzajú, že ľavákov je v populácii približne 10 %. Niektoré štúdie uvádzajú, že 7 % dospelej populácie má funkčnú prevahu ľavej ruky, 30 % funkčnú prevahu ľavého oka.
Vo Veľkej Británii je ľavákmi približne 13 % mužov a 11 % žien. Medzi ľuďmi narodenými pred rokom 1910 je podiel ľavákov len 3 %. V USA okolo roku 1990 bolo medzi dvadsaťročnými zistených 12 % ľavákov, medzi päťdesiatročnými 5 % a medzi osemdesiatročnými ľuďmi 1 % ľavákov.
Štúdia z roku 1991 tento veľký rozdiel vysvetľovala tým, že ľaváci majú o 9 rokov kratšiu strednú dĺžku života, pretože sú znevýhodnení v „pravorukom” svete a častejšie sa im stávajú rôzne nehody. Táto teória bola však rýchlo spochybnená. Teraz odborníci rozdiel zastúpenia ľavákov vysvetľujú tak, že dávnejšie boli ľudia pod silným tlakom nútení preučiť sa na praváctvo, pričom mladá generácia nie je takto ovplyvňovaná.
Ďalším dôvodom je, že medzi ženami je menej ľavákov a práve ony sa dožívajú vyššieho veku. Iným vysvetlením je, že určitý podiel ľavákov sa počas života spontánne mení na ambilaterálnych alebo na pravákov. Žiadne z týchto vysvetlení nie je nesporné a vyčerpávajúce a niektoré sú aj špekulatívne. Nie je možné ani vylúčiť, že podiel ľavákov medzi narodenými deťmi bude naďalej stúpať, čo nevysvetľuje žiadna teória.
Chris McManus z University College London vo svojej knihe Pravá ruka, ľavá ruka dokazuje, že podiel ľavákov v populácii rastie. McManus uvádza nasledujúce faktory, ktoré by mohli spôsobovať rast podielu ľavákov: ľaváci boli v 18. a 19. storočí veľmi diskriminovaní a často v určitej miere vylúčení zo spoločnosti. Pre vylúčenie zo spoločnosti vytvorili ľaváci menej často partnerský zväzok a splodili menej detí. Keď začala byť v 20. storočí diskriminácia obmedzovaná, väčší podiel narodených ľavákov zostal ľavákmi. Zvýšil sa priemerný vek matiek pri pôrode, pričom vek matky koreluje s pravdepodobnosťou narodenia ľaváka.
Približne jedna tretina identických dvojčiat sú ľaváci. Ak je jedno z dvojčiat ľavák, s pravdepodobnosťou 76 % je ľavákom aj druhé dvojča.
Lateralita ďalších funkcií Približne 70 – 80 % ľudí má viac-menej dominantné pravé oko, ostatní ľudia buď nemajú dominantné žiadne oko alebo ľavé. Dominancia oka môže byť slabá alebo silná. Príliš silná dominancia jedného oka je považovaná za poruchu – tzv. amblyopia (diagnostický kód podľa MKCH-10 H53.0, podľa MKCH-9 368.0), ktorá postihuje približne 2 – 5 % populácie.
Z výskumov vyplýva, že dominancia ľavej ruky (ľaváctvo) nekoreluje úplne s dominanciou ľavej nohy alebo ľavého oka, hoci spolu úzko súvisia.
Výskyt u zvierat Niektoré jedince primátov tiež dávajú prednosť jednej ruke pred druhou, ale v celkovej populácii primátov nebola nikdy prevaha praváctva zistená.
Biológia laterality Mnoho teórií sa pokúšalo vysvetliť, prečo v ľudskej populácii prevážila pravostranná lateralita niektorých funkcií, ale ku žiadnym všeobecne uznávaným záverom nedošli.
Evolučná teória Bojovník so štítom thumb|right|Ostrie noža:1 – symetrické2 – pravácke3 – ľavácke Teória sa pokúša vysvetliť praváctvo tým, že praváci držia ochranný štít v ľavej ruke, aby mohli pravou rukou bojovať, a pretože srdce je na ľavej strane, sú tak v boji lepšie chránení než ľaváci.
Námietky voči teórii: Srdce nie je príliš posunuté vľavo. Selektívny tlak, ktorý môže spôsobiť tento rozdiel, je zanedbateľný. Od doby bronzovej nežilo toľko generácií, aby za taký čas mohla vzniknúť výrazná diferenciácia. Analýzy dávnych jaskynných malieb ukazujú, že v ľudskej populácii prevažovali praváci už dávno pred dobou bronzovou. Zástancovia teórie predpokladali, že medzi mužmi je viac pravákov než medzi ženami. Výskumy zistili opačný výsledok. Námietky tiež poukazujú na nepochopenie dedičnosti. Teória tvrdí, že menej mužov-ľavákov prežije, ale nič nehovorí o následnom podiele mužských a ženských ľavákov, ani nevysvetľuje, prečo by mali byť práve pravákmi resp. ľavákmi.
Prevaha v pästnom súboji Teória podobná vyššie uvedenej vychádza z toho, že menšinoví ľaváci mali výhodu v súboji bez zbraní vďaka momentu prekvapenia, podobne ako je to pri boxe. Charlotte Fauriet a Michel Raymond z Univerzity v Montpellieru II vo Francúzsku v roku 2004 publikovali v zborníku Kráľovskej spoločnosti štúdiu, v ktorej sledovali deväť primitívnych spoločenstiev na piatich oddelených svetadieloch resp. ostrovoch. V každej z týchto populácií bol sledovaný podiel ľavákov a počet vrážd.
Vychádzalo sa z predpokladu, že v spoločenstve s vyšším podielom ľavákov bude väčšie množstvo vrážd. Čím viacej násilia, tým viacej by ľaváci mali mať šancu použiť ľavý úder a mať v boji prevahu.
Výsledky štúdie poskytli silnú oporu hypotéze, že prinajmenšom v primitívnych spoločenstvách s vyšším výskytom násilia mali ľaváci výhodu, a preto bol ich podiel vyšší.
Deľba činností medzi mozgovými hemisférami Táto teória je najlepšie prijímaným vysvetlením ľaváctva. Predpokladá, že keď reč a ručné práce vyžadovali lepší výkon mozgovej činnosti, sústredenie jednej činnosti do jednej hemisféry bolo účinnejšie než rozdelenie činnosti do oboch hemisfér.
Námietky voči teórii: Teória nevysvetľuje, prečo práve ľavá strana mozgu by mala vždy riadiť reč. Prečo to nie je u 50 % ľavá strana a u 50 % pravá? Hoci 95 % pravákov skutočne používa ľavú (?) hemisféru pre reč, ľaváci sú variabilnejší. Niektorí používajú na riešenie lingvistických úloh pravú hemisféru, niektorí ľavú a niektorí obidve. Teória môže vysvetliť niektoré druhy ľaváctva, ale má príliš mnoho medzier na to, aby mohla vysvetliť každé ľaváctvo.
Niektoré štúdie sa zamerali na skúmanie základných rozdielov medzi mozgom ľavákov a pravákov. Typický mozog praváka je vysoko špecializovaný, pričom takáto špecializácia sa u ľavákov vyskytuje menej často. Ľaváci sa rýchlejšie než praváci rehabilitujú po mozgovej porážke.
Je ľaváctvo geneticky podmienené? Ak sú obaja rodičia ľaváci, s pravdepodobnosťou 26 % bude ľavákom aj ich dieťa. Nejde teda o jednoduchú dedičnosť.
Pokiaľ je ľaváctvo súčasťou rodinnej anamnézy (je teda zjavne dedičné), spravidla s ním býva spojených menej problémov, než ak ide o ľaváctvo ojedinelé v rodine. Škótsky rod Kerrov budoval na svojich hradoch ľavotočivé schodištia, aby sa ľavácky šermiar mohol lepšie brániť. Štúdia z roku 1993 však už nenašla štatisticky významne vyšší podiel ľavákov medzi ľuďmi s menom Carr alebo Kerr. Mnohí členovia britskej kráľovskej rodiny sú ľaváci, v tomto prípade ide o dedičnosť.
Za argument pre vrodenosť (resp. dedičnosť) ľaváctva sa považujú najmä neúspešné pokusy o preučovanie, ktoré majú často za následok neurotické a iné psychické problémy.
Environmentálne teórie Hormonálna teória Jedna z teórií tvrdí, že vyššia hladina testosterónu v období utvárania mozgu v prenatálnom vývoji súvisí v vyšším výskytom ľaváctva (Geschwind a Galaburda, 1987).
Pôrodný stres thumb|right|Ľavácke nožnice Teória predpokladá, že príčinou ľavorukosti je poškodenie mozgu pri narodení. Niektoré štatistiky túto teóriu podporovali. Medzi ľavákmi a ľuďmi s nevyhranenou lateralitou je väčší podiel ľudí, ktorí mali ťažký a stresujúci pôrod. Podobne bývajú pôrodným stresom vysvetľované aj ďalšie problémy, napríklad mozgová obrna alebo autizmus.
Námietky voči teórii: Počas histórie sa úroveň medicíny a technológie pôrodnej asistencie výrazne zlepšila. Napriek tomu podiel ľavákov v populácii rastie. Teória nevysvetľuje, prečo sú ľudia štandardne pravákmi a prečo len pôrodný stres z nich môže urobiť ľavákov. K vysvetleniu by bola potrebná kombinácia s niektorou z uvedených teórií.
Ultrazvuk Švédski vedci zistili, že ultrazvukové vyšetrenie môže spôsobovať zmeny mozgu plodu. Medzi ľuďmi, ktorých matky podstúpili v tehotenstve ultrazvukové vyšetrenie, je podľa výskumu podiel ľavákov vyšší o tri percentá. Tento výskum sa však stal terčom kritiky, pretože naznačuje, že ľaváci sú určitým spôsobom „mozgovo poškodení”. (Kritika ultrazvukového vyšetrenia môže byť motivovaná snahou zamedziť odporúčaniu interrupcie z dôvodu zisteného zdravotného rizika resp. pohlavia dieťaťa.)
Korelácia ľaváctva s inými vlastnosťami Ľaváctvo a duševné schopnosti Napriek tvrdému potláčaniu bolo mnoho slávnych ľudí ľavákmi. Vyskytujú sa aj domnienky, že ľaváctvo v určitej miere koreluje s genialitou, inteligenciou, tvorivosťou, umeleckými schopnosťami a s vizuálnym myslením. Tieto dohady neboli doteraz presvedčivo preskúmané.
Chris McManus z Univerzity College London vo svojej knihe Pravá ruka, ľavá ruka dokazuje, že ľavákov je medzi úspešnými ľuďmi väčší podiel než v celej populácii. Píše tiež, že mozog ľavákov je štruktúrovaný odlišným spôsobom, ktorý umožňuje rozšírenie jeho schopností a že gény, ktoré určujú ľavorukosť, ovládajú vývoj jazykových centier v mozgu. Rast podielu ľavákov v populácii je podľa McManusa príčinou zodpovedajúceho pokroku napríklad v matematike, športe či umení.
Nie je vylúčené, že ľaváci majú významne nadpriemerné zastúpenie aj na opačnom konci intelektuálnej škály. Existujú náznaky poznatkov o možnej korelácii ľaváctva s mentálnou retardáciou a s niektorými poruchami učenia.
Ľaváctvo a poruchy Mnoho ľavákov je medzi ľuďmi s poruchami učenia a podobnými poruchami (ľahká mozgová dysfunkcia, dyslexia, koktavosť, autizmus, mentálna retardácia apod.). Tieto súvislosti sú predmetom výskumov.
Holandskí vedci z univerzity v Utrechte sledovali 12 000 žien narodených v rokoch 1932 až 1941 a u ľaváčok zistili až dvojnásobné riziko rakoviny prsníka než u praváčok. Zistenie zdôvodnili tým, že na tieto ženy v ich prenatálnom vývoji silnejšie pôsobili estrogény matkinho tela.
Ľaváctvo a pohlavné znaky Existuje domnienka, že medzi mužmi sú ľaváci štatisticky náchylnejší k delikvencii, ženy-ľaváčky majú mužskejšie fyzické a psychické vlastnosti.
Ľaváctvo a erotická reaktivita thumb|right|Ľavácke nástroje