Ján Bodenek (* 6. marec 1911, Vrútky – † 20. november 1985, Banská Bystrica) bol slovenský spisovateľ, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež.
Otec Štefan Bodenek, matka Eva rod. Vojvodová.
Životopis Narodil sa v rodine stolára vo Vrútkach a vzdelanie získaval v Martine na Obchodnej akadémii. Pracoval ako úradník v Matici slovenskej, redaktor vo vydavateľstve UNÁS v Bratislave, no po dvoch rokoch sa vrátil späť do Martina a Matice slovenskej, kde pracoval ako redaktor časopisu Slniečko. Počas 2. svetovej vojny sa aktívne zúčastnil SNP. Po skončení vojny sa stal vedúcim vydavateľstva Matice slovenskej, redaktorom edície Dobré slovo a v rokoch 1953 – 1958 riaditeľom vydavateľstva Osveta. V roku 1963 sa presťahoval do Banskej Bystrice a stal sa redaktorom Stredoslovenského vydavateľstva, odkiaľ musel v čase normalizácie odísť. V roku 1971 odišiel do dôchodku. Pochovaný je v Martine.
Ocenenia 1976 – Cena Fraňa Kráľa
Tvorba Svoje prvé diela uverejňoval v časopisoch (Kultúra, Slovenské pohľady) od roku 1933. Do literatúry sa uviedol prózou Ivkova biela mať (1938), v ktorej prostredníctvom „zrážky skutočnosti a alúzie“ (O. Čepan) vyjadril tragiku dobového proletárskeho detstva. Po vydaní Ivkovej bielej matere sa Bodenek v literatúre pre deti a mládež na dlhší čas odmlčal. Okrem rozprávkové miniatúry v polovici 50.rokov a epizodickú príručku pre menšie deti Žeriavček (1960) sa ako autor pre deti znova prezentoval až r.1975, keď vydal novelu Leto na Rovniach. Sociálna atmosféra medzivojnového obdobia sa mu stala motivistickým podložím aj v románe Zapálené srdce (1939). V zbierke noviel Svetlá na bublinách (1942) rezignoval na sociálnu problematiku a pod vplyvom postupov lyrizovanej prózy sa sústredil na psychický svet svojich intelektuálskych postáv. Po románe Kríž profesora Hunku (1945), koncipovanom ako konfrontácia ľudskej autentickosti s deformovanou morálnou praxou malomestskej spoločnosti, vydal zbierku povstaleckých poviedok Z vlčích dní (1947). Zmysel pre rozkrývanie psychologických dimenzií zobrazovanej tematiky preukázal aj v zbierke noviel Na starom grunte (1957), v ktorej sa pokúsil vyjadriť ľudský aspekt násilného kolektivizačného procesu. Túto tému spracoval aj v románe s kriminálnou zápletkou Pod horami biele pláne (1962). Po satirickom románe zo športového prostredia Katastrofa (1961) v nasledujúcich knihách – poviedky Medzi nami (1967), román Vina (1968), novely Keď zanikol čas (1977) a Dom s manzardkou (1980) – sa usiloval preniknúť k spoločensko-mravným konfliktom súčasníka. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal z nemčiny (bratia Grimmovci, F. Rodrian, B. Kellermann a i.)
Tvorba pre mládež Ivkova biela mať Novelou Ivkova biela mať (1938) znásobil ten typ medzivojnovej prózy pre deti, ktorý uvádzal čitateľa do konfliktnej sociálnej reality. Rodina Ivka Hancíka je jednotkou, ktorej vzťahy podmieňuje biologizmus života. V štúdii Od pravdy javu k pravde idey Milan Jurčo za východiskový motív tohto biologizmu považuje odcudzenú prácu. V podmienkach odcudzenosti členovia Ivkovej rodiny nedokážu vzájomne komunikovať. Ich sily sa vyčerpávajú zápasom o každodenné prežitie. Vo vzťahu k svojmu najmladšiemu členovi sa správajú ľahostajne až brutálne, čo v ňom vyvoláva pocity krivdy, nespravodlivosti. V dome svojej učiteľky sa Ivko stretáva s tým, po čom v robotníckej kolónii len intuitívne túžil. Priľnutím k učiteľke vrcholí jeho kompenzačná túžba. Ďalej už nasleduje jej rozklad a súčasne sa začína proces identifikácie s matkou a rodinným prostredím. Na majeri pod vplyvom neľudskej, ubíjajúcej lopoty Ivko objavuje vo svojej ťažkou prácou zničenej matke ľudskú bytosť, milujúcu neokázalou láskou robotných ľudí.
Leto na Rovniach Podobne ako protagonista jeho debutu aj pastierik Maťo Čren je sociálne hendikepovaný. Je to spoločenský outsider, sirota, ktorého osud podmieňuje totožný faktor ako osud Ivka Hancíka – odcudzená práca. Maťo Čren biedi, hladuje, zažíva duševné i fyzické utrpenie u gazdu Hromadu nielen preto, aby ten získal Paučinovu roľu, a tak sa stal najbohatším človekom v dedine, ale aby – podľa slov správcu sirotinca, ktorý ho ku gazdovi pridelil – prispel k víťazstvu slovenskej armády na ruskom fronte. Oba tieto ciele sú chlapcovi bytostne cudzie, absurdné, a tak ako si Ivko Hancík hľadá východisko zo svojej situácie v alternatívnom domove, protagonista Leta na Rovniach náhradné riešenie nachádza v emocionálnej kompenzácii odľudšteného prostredia. V snových víziách, ktoré patria k najsugestívnejším pasážam diela, komunikuje so sestrou Elenkou, ktorá zostala v sirotinci, a tým sa vlastne imunizuje voči citovo vyprahnutému prostrediu. V záverečnej scéne novely sa v Maťových rukách objavuje partizánsky samopal. Rekvizita schematickej literatúry nie je tu však alúziou na ideologický schematizmus. Zbraň v chlapcových rukách možno chápať ako symbol nádeje, že jeho osud môžu zmeniť len tí, ktorí vzopreli ľuďom mentalitou podobných jeho gazdovi.
Z vývinového aspektu J. Bodenek v oboch knihách zaznamenal sebauvedomovací proces plebejského dieťaťa. Z hľadiska umeleckého to presvedčivejšie urobil v próze Ivkova biela mať, čím dosiahol, že jeho hymnus na materinskú lásku patrí k výnimočným dielam našej klasickej literatúry pre deti a mládež.
Dielo Tvorba pre dospelých 1939 – Zapálené srdce 1942 – Svetlá na bublinách, zbierka noviel 1945 – Kríž profesora Hunku 1947 – Z vlčích dní, novely (povstalecká próza) 1957 – Na starom grunte, zbierka noviel 1961 – Katastrofa, humoristický román so športovou tematikou (stal sa námetom pre film Skalní v ofsajde) 1962 – Pod horami biele pláne, román o kolektivizácii dediny 1967 – Medzi nami, zbierka poviedok 1968 – Vina, román 1977 – Keď zanikol čas, zbierka poviedok 1980 – Dom s manzardkou, zbierka noviel 1986 – Keď padol obnovec
Tvorba pre deti a mládež 1938 – Ivkova biela mať, román z dedinského prostredia 1960 – Žeriavček, pre najmenších čitateľov 1968 – Prečo si vlk ovčí kožuch obliekol, leporelo 1975 – Leto na Rovniach, román (pre rozhlas (1976) a televíziu (1977) román zdramatizoval Ondrej Sliacky)
Úpravy starších diel 1956 – Neposlušné kozliatka (autor S. Ormis) 1956 – Starý Bodrík a vlk (Pavol Dobšinský) 1977 – Koza rohatá a jež
Výbery a zobrané spisy 1976 – So mnou a s vami, výber z diela 1971 – Ivkova biela mať a iné rozprávky. Zobrané spisy zv. 1 1971 – Zapálené srdce. Z vlčích dní. Zobrané spisy zv. 2 1974 – Kríž profesora Hunku. Svetlá na bublinách. Zobrané spisy zv. 3 1975 – Na starom grunte. Zobrané spisy zv. 4 1981 – Vina. Medzi nami. Keď zanikol čas. Dom s manzardkou. Zobrané spisy zv. 5
Preklady 1959 – Jakob Ludwig Karl Grimm: Červená čiapočka 1960 – Jakob Ludwig Karl Grimm: Sedliakova múdra dcéra 1960 – Eduard Petiška: Kde sa schoval nožík 1961 – Jan Čarek: Napoľane – na lúke 1961 – Jindřich Hilčr: Maľovaní priatelia 1961 – Fred Rodrian: Oblačný baranček 1961 – Walther Victor: Človek, ktorý zmenil svet 1961 – Vladimír Stuchl: Prechádzka po ČSSR 1970 – Jiří Zdeněk Novák: Zajac labužník
Literatúra Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia Sliacky, Ondrej a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. LIC, Bratislava 2005.
Externé odkazy
Kategória:Osobnosti z Vrútok Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež Kategória:Slovenskí prozaici Kategória:Slovenskí prekladatelia Kategória:Pochovaní na Národnom cintoríne v Martine