Judas Priest je anglická heavymetalová skupina založená v roku 1969 Birminghame.
Prvý album Judas Priest s názvom Rocka Rolla vyšiel v roku 1974 a od doby vydania albumu Stained Class v roku 1978 sa skupina Judas Priest stále drží na metalovej špičke. V nasledujúcich rokoch Judas Priest nahrali mnoho ďalších albumov ako British Steel, Screaming for Vengeance či Turbo. Z niekoľko desiatok singlov vyniká napríklad Breaking the Law. Skupina zohrala významnú úlohu tiež v tom, že vytvorila typickú metalovú módu, Rob Halford prvýkrát predviedol kožené oblečenie, cvočky, pyramídy atď. Inšpiráciu hľadal v gay kluboch, čo bola reakcia na zvýšenie popularity punkovej módy a vzhľad glam rockových hudobníkov ako je napríklad skupina Kiss alebo Alice Cooper.
História skupiny Počiatky (1969-1974) K. K. Downing, Ian Hill a John Ellis sa poznali už od detstva a vyrastali v štvrti Yew Tree estate v meste West Bromwich. Navštevovali Churchfields School v All Saints vo West Bromwich. Downing a Hill sa stali blízkymi priateľmi a zdieľali podobné hudobné záujmy (Black Sabbath, Led Zeppelin, Deep Purple, Jimi Hendrix, The Who, Cream, Yardbirds) a naučili sa hrať na nástroje. Kapela bola založená v októbri 1970 v Birminghame po miestnom rozpadnutom súboru s názvom "Judas Priest" (odvodené od Dylanovy skladby "The Ballad of Frankie Lee a Judas Priest"
Pôvodný Judas Priest boli založeni v roku 1969 Alem Atkinsom (spev), Bruno Stapenhillem (basa, narodený ako Brian Stapenhill v roku 1948, Stone Cross, W. Bromwich), Johnom Partridge (bicie, narodený c. 1948, W. Bromwich), a Johnom Perrym (gitara). Stappenhill prišiel s názvom "Judas Priest" a nacvičovali v jeho dome vo Stone Cross. Perry zomrel pri automobilovej nehode krátko po vzniku kapely a bol následne nahradený Erniem Chatawayem (narodený ako Ernest Chataway v roku 1952 vo Winson Green, Birmingham, Warwickshire, zomrel 13. mája 2014).
Svoj prvý koncert skupina odohrala 25. novembra 1969 v George Hoteli vo Walsalle vo Staffordshire a potom na december 1969 a január 1970 odišla na tour do Škótska. Táto skupina sa rozpadla v apríli 1970 po ich poslednom koncerte 20. apríla v The Youth Centre v Cannocku vo Staffordshire. Atkins sa stretol s ďalšou zostavou Judas Priest v kostole s názvom St. James v Wednesbury blízkosti W. Bromwich. Toto miesto bolo miestnymi nazývané Holy Joe a tu sa Atkins stretol s gitaristom Kennym Downingom, basistom Ianom 'Skull' Hillom a bubeníkom Johnom Ellisom (narodený 19. septembra 1951 v Yew Tree Estate, West Bromwich). Mali kapelu Freight (apríl-október 1970) a hľadali speváka. Súhlasili s tým, že sa Atkins pripojí. Ten navrhol názov svojej starej skupiny "Judas Priest". Skúšali v dome Atkinsovej tety vo Stone Cross. Nová zostava Atkins, Downing, Hill a Ellis hral svoj prvý koncert na 16. marca 1971 v St. John Hall, Essington vo Staffordshire.
S Downingom ako zastupujúcim vodcom sa skupina vzdialila od svojich pôvodných bluesových vplyvov a začala hrať hard rock. Tento kvartet hral v Birminghame a jeho okolie s rôznymi bubeníkmi až do roku 1974, niekedy hrali ako predkapela pre napr. Budgie, Thin Lizzy a Trapeze. Nakoniec finančné ťažkosti a problémy s vedením (spoločnosť Tony Iommi ho IMA) doviedli k odchodu Alana Atkinsa a bubeníka Alana Moora v máji 1973.
V tej dobe Ian Hill chodil so ženou z neďalekého mesta Walsall, a tá navrhla svojho brata Roba Halforda ako možného speváka. Halford sa ku skupine pripojil a s ním prišiel aj bubeník z jeho predchádzajúcej kapely Hiroshima - John Hinche. Táto zostava išla turné po Veľkej Británii, veľakrát aj ako predkapela pre Budgie, a dokonca aj ako hlavná hviezda niekoľkých koncertov v Nórsku a Nemecku.
Rocka Rolla (1974-1975) Predtým, ako kapela vstúpila do štúdia, aby nahrala svoj prvý album, navrhla ich nahrávacia spoločnosť pridať ďalšieho hudobníka do zostavy. Downing bol neochotný zakomponovať klávesy alebo plechové nastroje do kapely, a tak v apríli 1974 vybral ďalšieho gitaristu - Glenna Tiptona zo staffordskej skupiny Flying Hat Band ako nového člena. Obaja gitaristi spoločne pracovali na úprave už existujúceho materiálu a Tipton získal podiel ako skladateľ. V auguste 1974 vydala kapela svoj debutový singel "Rocka Rolla" a o mesiac neskôr rovnomenný album.
Technické problémy pri nahrávaní sa prejavili na zlej kvalite zvuku záznamu. Producent Rodger Bain, ktorý sa podieľal aj na prvých troch albumoch skupiny Black Sabbath, rovnako tak i na prvom albume Budgie, dominoval pri nahrávaní albumu a s jeho rozhodnutiami kapela nesúhlasila. Bain tiež rozhodol z albumu vyškrtnúť obľúbené skladby medzi fanúšikmi zo živých vystúpení kapely ako napríklad "Tyrant", "Genocide" a "The Ripper". Ďalej nechal zostrihať pieseň "Caviar and Meths" z pôvodnej 10-minútové skladby na 2 minútovú inštrumentálnú.
Tour pre album "Rocka Rolla" bolo pre Judas Priest prvé medzinárodné turnés vystúpeniami v Nemecku, Holandsku, Nórsku a Dánsku, vrátane jedného koncertu v hoteli Klubbenv Tønsbergu, asi hodinu od Osla v Nórsku, ktorým sa im miestný tlač odmenil trochu negatívnou recenziouAlbum bol prepadákom, takže sa skupina ocitla v hlbokej finančnej tiesni. Pokúsila si zabezpečiť dohodu s Gull Records získať mesačný plat 50 libier, avšak spoločnosť Gull Records na tom bola podobne, tak teda odmietla Album Rocka Rolla bolo z väčšej časti kapelou zavrhnuté a žiadna z jeho piesní nebola po roku 1976 hraná naživo.http://www.setlist.fm/stats/judas-priest-6bd6bafa.html
Sad Wings of Destiny (1975-1977) Skupina sa pri nahrávaní ich ďalšieho albumu podieľala viac, nahrávala počas novembra a decembra 1975 a sama vybrala aj producenta. Výsledok Sad Wings of Destiny (1976) obsahoval mnoho staršieho materiálu, vrátane vyššie zmienených obľúbených skladieb a okamžite posunul kapelu z psychedelického zvuku do priameho, drsnejšieho metalu s úvodnou skladbou, progresívnym eposom "Victim of Changes". Táto pieseň bola kombináciou skladieb "Whiskey Woman", klasiky z čias Ala Atkinsa a "Red Light Lady" - pieseň, ktorú Halford napísal s jeho predchádzajúcou skupinou Hiroshima. Tento album a silné vystúpenie v roku 1975 na festivalu Reading pomohlo zvýšiť širší záujem o kapelu a rozšíriť fanúšikovskú základňu.
Zmena labelu (1977-1979) Ich ďalší album Sin After Sin z roku 1977 bolo prvým, ktoré Judas Priest nahrali pod veľkou nahrávacou spoločnosťou - CBS a prvý z jedenástich po sebe idúcich albumoch, ktoré dostalo certifikáciu Gold alebo ešte vyšší (hodnotenie RIAA). Odchodom od predchádzajúcej spoločnosti - Gull stratila kapela práva na svoje prvé dva albumy. Sin After Sin produkoval bývalý basgitarista Deep Purple Roger Glover a kapela sa rozhodla najať štúdiového bubeníka Simona Phillipsa.
Odmietol, aby sa stal stálym členom Judas Priest, a tak namiesto toho s kapelou začal hrať Les (James Leslie) Binks. Skupina bola ohromená jeho výkonom a požiadala ho, aby zostal. Spoločne nahrali v roku 1978 albumy Stained Class a Killing Machine (v USA vydaný ako Hell Bent for Leather). Binks, uvedený aj ako spoluautor veľmi silnej balady "Beyond the Realms of Death", bol skvelý a technicky zručný bubeník a jeho schopnosti pridali do kapely pestrejší zvuk. Binks hral tiež na albume Unleashed in the East, ktorý bol nahratý naživo v Japonsku počas turné Killing Machine. Kým prvé tri albumy Judas Priest mala značné stopy vplyvu Black Sabbath, Led Zeppelin, Deep Purple, ako aj balady, tak album Stained Class neobsahoval balady žiadne, okrem veľmi temné "Beyond the Realms Death" a platňa Killing Machine bola prvá, u ktorej bol poznať komerčnejšie zvuk s jednoduchšími piesňami, ktoré obsahovali niečo málo vplyvu blues. V tú dobu členovia kapely prijali ich dnes preslávenú Leather Image (Koža, kov). Halford už len dopiloval svoju šou k úplnej dokonalosti, keď sa na pódium, pri skladbe Hell Bent for Leather, vrúti s Harley-Davidsonom... dnes už nevyhnutnou súčasťou vystúpenia Judas Priest.
Uspech v mainstreame thumb|Judas Priest v roku 1981 behem World Wide Blitz Tour. thumb|left|Downing a Tipton behem koncertu v San Sebastiáne vo Španielsku počas World Conqueror Tour (1984). Po vydaní Killing Machine bol vydaný živý album z tour pod názvom Unleashed in the East - prvý z mnohých albumov Judas Priest, čo získal platinu. V tom čase sa objavila kritika skupiny, že kapela používa štúdiová aranžmá a playback k vylepšenie zvuku a následne to na trh uvádza ako živý album. Od tejto chvíle štýl hrania v kapele postupne rástol v ťažšie, hrubší zvuk a živé verzie skladieb, ako "Exciter" a "Beyond The Realms of Death" zneli oveľa drsnejšie než ich verzie zo štúdia.
Les Binks v kapele skončil na konci roka 1979, pretože nebol spokojný s tým, že sa skupina približuje smerom k jednoduchšiemu zvuku pre "rádia", takže ho nahradil Dave Holland, predtým člen skupiny Trapeze. V tejto zostave Judas Priest nahrali šesť štúdiových a jeden živý album, ktoré pozbierali rôzne stupne kritiky a komerčného úspechu.
V roku 1980 skupina vydala British Steel. Piesne boli kratšie a album mal viac "rádiový zvuk", ale udržal si známy heavymetalový duch. Skladby ako "United", "Breaking the Law" a "Living After Midnight" boli počuť z rádia často. Judas Priest sa objavili aj na BBC a usadzujú sa v Top Ten.
Ďalšie platňa vyšla roku 1981 a dostala názov Point of Entry. Album sa niesol v rovnakom duchu a následná "British Steel Tour" predstavila nové piesne ako "Solar Angels" a "Heading Out to the Highway".
Album z roku 1982 Screaming for Vengeance predstavil pieseň "You'Ve Got Another Thing Comin'", ktorá sa stala hlavným rozhlasovým hitom v USA. Ďalšie piesne ako napríklad intro "The Hellion", na ktoré nadväzuje "Electric Eye" a ďalšia skladba "Riding on the Wind" sú dodnes populárne pri živých vystúpeniach a dlhé roky nimi začínali koncerty. Skladba "(Take These) Chains" (autorom Bob Halligan, Jr) bola vydaná ako singel a album získal double platinu.
Judas Priest úspešne pokračovali polovicou 80. rokov skladbou "Freewheel Burning", vydanú v roku 1983, ktoráý bola pravidelne počuť z rockových rádií. Album Defenders of the Faith vyšlo nasledujúci rok. Niektorí kritici ho přezídvali ako "Screaming for Vengeance II", kvôli podobnosti s predchádzajúcou platňou. Obsahuje hity ako už spomínanú Freewheel Burning, Sentinel alebo Love Bites.
Album Turbo bol vydaný v apríli 1986. Skupina prijala pestrejší vzhľad na živých vystúpeniach a ich hudba sa posunula ešte ďalej do mainstreamu vďaka pridaniu gitarových syntetizátorov. Album sa stal platinový a turné bolo tiež úspešné, hoci bola platňa fanúšikmi spočiatku odsudzovaná. Živý album zhotovený počas turné dostal názov Priest...Live!, vyšiel v roku 1987 a fanúšikom ponúklo skladby z éry 80. rokov. Dokumentárne video Heavy Metal Parking Lot nakrúcal Jeff Krulik a John Heyn v roku 1986. Dokument zachytáva heavymetalových fanúšikov, ktorí čakajú na koncert Judas Priest 31. mája 1986 (so špeciálnym hosťom Dokken) pred Capital Centre (neskôr premenované na US Airways Arena) v Landover v štáte Maryland.
V máji 1988 vyšla platňa Ram It Down a okrem nových skladieb predstavilo niekoľko prepracovaných piesní, ktoré ostali z albumu Turbo. Recenzent "Ram It Down" opísal ako "štylistický vývoj", kedy sa kapela pokúsila zbaviť sa syntetizátorov a vrátiť sa k tradičnému metalu. Na konci 80. rokov tiež kapelu opustil dlhoročný bubeník Dave Holland.
V septembri 1990, kedy sa do popredia dostáva grunge a klasický metal zaznamenáva úpadok, vyšiel album Painkiller s novým bubeníkom - mladým a energickým Američanom Scottom Travisom (predtým Racer X). Syntetizátory boli, až na skladbu "A Touch of Evil", vypustené. Na tour spolu s Judas Priest vystúpili kapely ako Megadeth, Pantera, Sepultura a Testament. Séria koncertov vyvrcholila na Rock in Rio v Brazílii pred viac ako 100 000 fanúšikov. thumb|right|Rob Halford na pódiu v roku 1988.