Letisko M. R. Štefánika (; IATA: BTS, ICAO: LZIB), nazývané tiež Letisko Bratislava (), je hlavným medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa približne deväť kilometrov severovýchodne od centra Bratislavy a rozprestiera sa na území troch obcí (Bratislava-Ružinov, Bratislava-Vrakuňa a Ivanka pri Dunaji).

Pôvodne bolo známe ako Letisko Bratislava-Ivanka, ale krátko po získaní nezávislosti Slovenska v roku 1993 bolo premenované na počesť generála Milana Rastislava Štefánika (18801919), ktorého lietadlo havarovalo v blízkosti Bratislavy v roku 1919. Letisko vlastní a prevádzkuje spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS), ktorá je od septembra 2014 prostredníctvom ministerstva dopravy v úplnom vlastníctve Slovenskej republiky.

Bratislavské letisko je hlavnou základňou Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z komerčných dopravcov tu majú svoje bázy Ryanair, AirExplore, Smartwings Slovakia, Wizz Air (od novembra 2025) a počas letnej sezóny Air Horizont. Počas krátkeho obdobia v roku 2011 bolo letisko aj sekundárnou základňou pre České aerolinie a v rokoch 2004 až 2005 sekundárnou bázou Austrian Airlines. Okrem toho sídlia v priestoroch letiska aj dve údržbárske spoločnosti, Austrian Technik Bratislava a East Air Company. Air Livery na letisku prevádzkuje jednu lakovňu pre lietadlá. V rebríčku obsluhy lietadiel sa letisko nachádza v kategórii 4E a v kategórii 7 alebo 8 v rebríčku záchranárskej infraštruktúry.

Letisko sa nachádza severovýchodne od centra hlavného mesta SR, pričom pokrýva spádovú oblasť štyroch krajín a je vzdialené jednu hodinu jazdy autom od Letiska Viedeň-Schwechat, ktoré leží 49 kilometrov západne od centra Bratislavy. Bratislavské letisko slúži tiež ako nízkonákladová alternatíva pre cestujúcich z a do Viedne a priľahlých regiónov.

Poloha Letisko sa nachádza 9 km severovýchodne od centra mesta, na rozlohe 4,77 km². Nachádza sa len hodinu jazdy od Viedne (Rakúsko), Brna (Česko) a Győru (Maďarsko), pokrývajúc tak spádovú oblasť až štyroch krajín. Najbližším hlavným medzinárodným letiskom je Letisko Viedeň-Schwechat, približne 50 km na západ.

História thumb|left|Aero A.14 Brandenburg s imatrikulačnou značkou L-BARA počas letu

Prvý let na trase Praha – Bratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A.14 vtedajších Československých štátnych aerolínií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý . Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k Jadranskému moru, do Viedne, Kluže a Bukurešti. Po skončení druhej svetovej vojny bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.

Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Bola vybudovaná vzletová a pristávacia dráha v smere 04/22 s dĺžkou a v smere 13/31 s dĺžkou . Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola otvorená v roku 1951. V nedeľu 31. marca 1957 predpoludním pristálo na bratislavskom letisku sovietske prúdové dopravné lietadlo Tupolev Tu-104 (CCCP-L5423) Aeroflotu, ktoré vzbudilo záujem u verejnosti. Tisíce ľudí si prišlo pozrieť tento stroj, pričom mali možnosti si prehliadnuť aj interiér lietadla. V tom čase išlo o jediný prevádzkovaný typ prúdového dopravného lietadla v pravidelnej preprave osôb na svete. V roku 1970 bol otvorený dnešný Terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – Praha – Amsterdam – New York, na ktorej lietali Československé aerolínie s lietadlami typu Iliušin Il-62. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04/22 na dĺžku a dráha 13/31 na dĺžku . Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku 1997bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13/31 s komplexným zameraním na káblové rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti letovej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. ICAO. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o , t. j. na celkovú dĺžku VPD . V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola otvorená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy.

thumb|Boeing 737-200 Air Slovakia, Fokker 100 Slovenských aerolínií a Boeing 737-500 SkyEurope Airlines na bratislavskom letisku, 2006

Bratislavské letisko zažilo dramatický prepad počtu cestujúcich v 90-tych rokoch kvôli otvoreniu hraníc a následnej silnej konkurencii neďalekého letiska vo Viedni. Po roku 2000 sa situácia začala zlepšovať, keď do Bratislavy začali lietať západoeurópski nízkonákladoví dopravcovia Ryanair a easyJet, ale hlavne vďaka vzniku a rapídnej expanzii novovzniknutého slovenského dopravcu SkyEurope Airlines, ktorý bol vôbec prvou nízkonákladovou aerolinkou založenou v post-komunistickej Európe. Počty pasažierov stúpali každým rokom o desiatky percent: v roku 2005 využilo služby letiska 1 326 493 cestujúcich, zatiaľčo v roku 2006 to už bolo 1 937 642 a v roku 2008 dosiahlo letisko svoj nadlho najlepší výsledok - 2 218 545. V nasledujúcich rokoch však aj na Slovensku naplno udrela globálna finančná kríza, čo sa dotklo aj leteckej dopravy: postupne skrachovali všetky vtedy lietajúce slovenské aerolinky (Slovenské aerolínie, SkyEurope, Seagle Air, Air Slovakia, Danube Wings, Samair) a počty prepravených pasažierov tak každým rokom klesali. Obrátiť to mala až nová spolupráca letiska s rakúskou leteckou spoločnosťou Niki, ktorú pompézne ohlásili na konci roka 2014. Lietať sa malo od apríla 2015 do Bruselu, Palmy de Mallorca, ale i do neďalekej Viedne. Spoločnosť však linky neskôr presunula na október 2015, ale nakoniec ich kvôli zlej finančnej situácii skupiny Air Berlin vôbec nespustila. Medzitým však najväčšia letecká spoločnosť na letisku v Bratislave, Ryanair, otvorila 29. marca 2015 svoju 71. bázu. Spočiatku na letisku mala bázovať dve svoje lietadlá. Ryanair však svoje sľuby nenaplnil a bázu v Bratislave otvoril s jedným prenajatým Boeingom 737-400 slovenskej spoločnosti AirExplore, ktorý ku koncu leta 2015 nahradil svojim Boeingom 737-800. Počty cestujúcich pasažierov tiež od roku 2015 začali postupne stúpať, za čo letisko vďačilo pokrízovému ekonomickému rastu v Európe a následnému príchodu nových zahraničných dopravcov na letisko, konkrétne Norwegian Air Shuttle, flydubai, Pobeda, Wizz Air, Air Cairo, Georgian Airways, Ellinair a Cyprus Airways. Okrem toho tiež Ryanair a Smartwings naďalej navyšovali počty destinácií a v posledných rokoch letisku pomohli aj silné dovolenkové sezóny s enormnými počtami charterových letov. Niektoré aerolinky sa medzičasom z letiska stiahli (Norwegian Air Shuttle, Georgian Airways, ČSA), ale letisko aj tak každým rokom rastie a v roku 2018 dosiahlo svoj úplne najlepší výsledok - 2 292 712 pasažierov prepravených v jednom roku.

Vybavenie Terminály Letisko má v súčasnosti tri terminály:

Terminál A Terminál B Terminál všeobecného letectvaOtvorený v roku 2010, druhá časť v roku 2012Otvorený v roku 1994, zrekonštruovaný v roku 2012Otvorený v roku 2006, v roku 2016 prerobený na VIP Odlety do krajín Schengenu – východy 1 – 9, prechod k východom 10 – 13 v Termináli B (mimo Schengenu), všetky prílety Odlety do krajín mimo Schengenu – východy 10 – 13 (1. poschodie); colná kontrola cestujúcich prilietajúcich z krajín mimo Schengenu (prízemie) Súkromné, obchodné, VIP a sanitné lety a vybavovanie členov posádok 250px 250px 250px

Súčasná kapacita letiska je 5 miliónov cestujúcich ročne.

Prvá časť nového Terminálu A, ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety a od 13. júla 2012 prílety všetkých dopravcov. Po otvorení druhej časti Terminálu A v júli 2012 vznikol kompaktný celok letiskového komplexu. V odletovej časti terminálu sa nachádza 29 check-inových pultov, pričom jeden z nich sa nachádza oddelený od ostatných a slúži pre odovzdávanie, ako aj výdaj nadrozmerných batožín. V neverejnej, odletovej časti terminálu sa nachádza 13 odletových brán (tzv. gateov), z toho osem slúži pre vnútroštátne lety a lety v rámci Schengenského priestoru a zvyšných päť, ktoré sú oddelené pasovou kontrolou, pre lety mimo Schengenský priestor.

V roku 2016 bol Terminál C prestavaný na VIP terminál, resp. Terminál všeobecného letectva (General Aviation Terminal). Do užívania bol odovzdaný začiatkom predsedníctva Slovenska EÚ v júli 2016. Plánované rozšírenie terminálu

V dôsledku prudkého nárastu počtu cestujúcich pripravuje Letisko M. R. Štefánika spolu s Ministerstvom dopravy SR rozšírenie existujúceho terminálu. V roku 2025 letisko odbavilo približne 2,4 milióna cestujúcich, čo predstavuje výrazný medziročný nárast, a pre rok 2026 sa odhaduje viac ako 4 milióny cestujúcich, čím sa počet priblíži ku kapacite terminálu stanovenej na 5 miliónov cestujúcich ročne.

Dňa 3. júla 2026 predseda vlády SR Robert Fico požiadal vedenie letiska a ministerstvo dopravy o predloženie stratégie ďalšieho rozvoja letiska na rokovanie vlády, plánované na august alebo september 2026. Predbežné plány počítajú s rozšírením terminálu do tvaru písmena L, vybudovaním nových priestorov pre cestujúcich a doplnením stojísk pre lietadlá. Odhadované náklady na projekt sa pohybujú okolo 50 miliónov eur; podľa premiéra by letisko mohlo stavbu financovať prostredníctvom komerčného úveru vzhľadom na svoju priaznivú finančnú situáciu. Presný termín realizácie ani konečná podoba projektu ku júlu 2026 zatiaľ neboli schválené.

Referencie

Dráhový systém thumb|Schéma letiska

Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých vzletových a pristávacích dráh s cementovo-betónovým povrchom

(04/22 – 2 900 × , 13/31 – 3 190 × ), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel – od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747.

Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk. Označenie dráhyRozmeryZemepisný (zem.) a magnetický (mag.) smer Únosnosť (PCN) a povrch042 900 x 60 m043,91° zem. smer

039,79° mag. smerPCN* 54/R/B/X/T

betón222 900 x 60 m223,93° zem. smer

219,81° mag. smerPCN* 54/R/B/X/T

betón133 190 x 45 m133,91° zem. smer

129,80° mag. smerPCN* 50/R/B/X/T

betón313 190 x 45 m313,93° zem. smer

309,82° mag. smerPCN* 50/R/B/X/T

betón *Únosnosť PCN predstavuje bezrozmerné číslo, udávajúce klasifikačné číslo vozovky v závislosti na únosnosti podložia vozovky. Udáva, že akékoľvek lietadlo s klasifikačným číslom ACN (aircraft clasification number) rovným alebo menším ako je uvedené číslo PCN, môže túto vozovku využívať bez ďalšieho obmedzenia. Skladá sa z piatich častí, pričom každá z nich vyjadruje iný parameter.

1.      časť - číslo udávajúce vzťah medzi PCN/ACN

2.      časť - písmená R (tuhá) alebo F (netuhá) udávajú typ povrchu vozovky

3.      časť - písmená A (vysoká únosnosť) B (stredná únosnosť), C (nízka únosnosť), D (veľmi nízka únosnosť) udávajú únosnosť podložia vozovky

4.      časť - písmená W (bez obmedzenia), X (vysoký), Y (stredný), Z (nízky) udávajú maximálny povolený pôsobiaci tlak kolesa na vozovku, písmená T (technické hodnotenie), U (hodnotenie podľa skúseností) udávajú akým spôsobom bola vytvorená prvá časť kódu PCN

Konfigurácia vzletovo-pristávacích dráh