náhľad|Pohľad na panorámu Tatier z Kojšovskej hole
Tatry () sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti a tvoria najvyššiu časť Karpát. Nachádzajú sa v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom. Pohorie sa rozprestiera na ploche , z toho na Slovensku . Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov a veží s výškou nad Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park – biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8Houdek, Ivan, Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava, 1976
Etymológia Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo objasnený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na území Slovenska ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri, čo znamená bralá Melich, Ján: Szláv jövevényszavaink (Zo slovanských jazykov prevzaté slová), Nyelvtud. közlemények, 1902Czambel Samo: Slovenská reč I. 1906Chaloupecký, Václav: Staré Slovensko, 1923
Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, kedy české knieža Boleslav II. na svojej smrteľnej posteli spomína na dobu, keď České kniežatstvo siahalo až po Tritri montes. Samotný názov Tatry sa prvýkrát spomína v roku 1086 v donačnej listine nemeckého cisára Henricha IV., ktorý ohraničil Pražské biskupstvo aj horami Tritri.Tatry – František Kele a Milan Lučanský, Knižní klub, Praha 2001
Prvú veľmi stručnú zachovanú správu o pohorí Turtur, zachytil vo svojom historickom rukopise anonymný pisár uhorského kráľa Bela III.. Kronika, ktorú nazval Gesta Hungarorum a vznikla až po Belovej smrti, snaží sa oslavným spôsobom podávať dejiny maďarských výbojov siahajúcich až po naše hory. Obsahuje mnoho vybájených a skreslených správ, ale na druhej strane aj konkrétne informácie o živote slovanského obyvateľstva, konkrétne v údolí Vag (Váh) a v stolici Zepis (Spiš).
Pod súčasným názvom, v transkripcii Tatri, sa Vysoké Tatry po prvý raz spomínajú v latinskej kronike o Čechoch – Chronica Boemorum, napísanej v rokoch 1119 až 1125. Napísal ju český kronikár Kosmas (ok. 1045 – 1125), kanonik a dekan pražskej kapituly. Kronika cituje text tzv. zakladacej listiny pražského biskupstva s opisom severných hraníc Slovenska, prípadne Uhorska a pritom spomína aj Tatry a Považie (provincia Vag).
Keď Slovensko obsadili maďarské jazdecké družiny, stal sa prvým oficiálnym majiteľom Tatier uhorský panovník. Ten ich neskôr rozdal svojim obľúbencom. Najstaršou známou donáciou z roku 1209 získal spišský prepošt Adolf aj so svojou sestrou, manželkou komesa Rutkera (Rudigera), bývalou dvornou dámou kráľovnej Gertrúdy, darom od Ondreja II. rozsiahly majetok na území Spiša aj s oboma Studenými dolinami, Skalnatou dolinou a priľahlými vrchmi, vrátane Lomnického štítu. Pôvodná listina sa nezachovala. Jej overený opis je uložený v Maďarskom ústrednom archíve v Budapešti vo fonde Berzevici pod signatúrou D1 – 68752. Opisuje hranice lomického panstva, ktoré smerujú k „ad priores niveos montes“ (čiže na hrebene Tatier). Veľká Lomnica bola sídlom najstaršieho panstva, historicky doložená 1257, súčasne aj s Huncovcami. Potomkami Rutkera a jeho ženy boli spišskí šľachtici Berzeviciovci.
Geografia Veľhory sú obklopené zo severu Podtatranskou brázdou, západne susedia Chočské vrchy, južným smerom leží rozsiahla Podtatranská kotlina a východným smerom nadväzuje hornatá Spišská Magura.
Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov, ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázsoch a rozoklaných chrbtov. Boli identifikované tri doby ľadové a dve medziľadové. Stopy najstaršieho známeho zaľadnenia sa našli v podobe veľmi zvetranej morénovej akumulácie pod ústím Studenej doliny v priestore nad Horným Smokovcom. Morény predposledného zaľadnenia sa vyskytujú častejšie. Ľadovec v Bielovodskej doline sa končil asi vo výške , bol dlhý a hrubý. V Javorovej doline bol dlhý. V čase najväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi a po ich rozpustení zostali vo Vysokých Tatrách, ale aj v iných častiach Tatier, sedimenty a jazerá. Najväčšie sú na severnej, poľskej strane Tatier.Houdek, Ivan, Bohuš, Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava, 1976 Územie Tatier patrí k úmoriu Čierneho mora (rieky Váh a Orava) a Baltského mora (Dunajec a Poprad). Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku a ťahá sa od Hutianskeho sedla () na západe po sedlo Pod Príslopom na východe (). Jeho najzápadnejším vrcholom je Sivý vrch (), najvýchodnejším Muráň (). Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.
Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry, oddelené Ľaliovým sedlom (). Podcelok Východné Tatry sa člení na dve Vysoké a Belianske Tatry, oddelené Kopským sedlom (). Hrebeň Vysokých Tatier meria a začína sa na západe Ľaliovým sedlom. Prvým končiarom na západe je Svinica, posledným na východe Jahňací štít. Vápencový hrebeň Belianskych Tatier meria takmer a Široké sedlo ho rozdeľuje na dve časti. Západná časť má silný členitý reliéf, východná časť má povrch členitý menej.
RozdelenieMazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava Západné Tatry Osobitá Sivý vrch Liptovské Tatry Roháče Červené vrchy Liptovské kopy
right|thumb|Belianske Tatry
Východné Tatry Vysoké Tatry Belianske Tatry
náhľad|Vysoké Tatry – plastická mapa 1:50 000 náhľad|Pohľad z Kriváňa náhľad|Dolina Kežmarskej Bielej vody náhľad|Ostrý Roháč z Plačlivého
Štíty a vrcholy
Najvyššie štíty Západných Tatier V Západných Tatrách je 29 štítov s nadmorskou výškou viac ako , viac ako majú vrcholy:
Najvyššie štíty, veže, hrby Vysokých Tatier (nad )
Najvyššie štíty Belianskych Tatier Havran () Ždiarska vidla () Hlúpy () Zadné Jatky () Košiare ()
Doliny náhľad|Bielovodská dolina náhľad|Ťažká dolina a Ťažké pleso náhľad|Javorová dolina Tatranské doliny sú protipólom tatranských hrebeňov. Najväčší vplyv na ich formovanie mali vysokohorské ľadovce. Bielovodská dolina, najdlhšia dolina celých Tatier, je jedinou dolinou pohoria alpského rázu. Doliny v Západných Tatrách sú menej strmé ako vo Východných.
V Západných Tatrách je 150, vo Vysokých 135, v Belianskych 24 a v poľských Tatrách 90 dolín, kotlín a žľabov.Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
Významné doliny vo Východných Tatrách
Významné doliny v Západných Tatrách
Významné doliny na poľskej strane Tatier:
Jaskyne Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330. Sú prevažne krasové s kvapľovou výzdobou a jazierkami, no väčšina z nich je pre verejnosť uzavretá. Väčších jaskýň je v poľských Tatrách 33, v Belianskych 2, vo Vysokých 4 a v Západných Tatrách 37. Nie všetky sú verejnosti prístupné. Nové jaskyne boli objavené v oblasti Javorinskej Širokej.
Medzi najznámejšie patria Belianska jaskyňa – najnavštevovanejšia, dĺžka , prístupných , (vchod v Tatranskej Kotline) Jaskinia Wielka Śnieżna – najdlhšia (dĺžka ) i najhlbšia (hĺbka ) Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami – (dĺžka ) Jaskinia Miętusia (dĺžka ) Śnieżna Studnia (hĺbka )
Osady Vysokých Tatier náhľad|Osada Starý Smokovec náhľad|Osada Tatranské Zruby Na území Tatier sa nachádza mesto: Vysoké Tatry, ktoré je súčasťou okresu Poprad. Je zložené z troch katastrálnych území, ktoré sa ďalej skladajú z 15 osád:
Starý Smokovec Horný Smokovec () Dolný Smokovec () Nový Smokovec () Starý Smokovec (z. 1793, ) Tatranská Polianka (z. 1885, ) Tatranské Zruby () Nová Polianka () Vyšné Hágy (z. 1881, ) Tatranská Lomnica Tatranská Kotlina (z. 1881, ) Tatranská Lomnica (z. 1893, ) Tatranská Lesná (z. 1927, ) Tatranské Matliare (z. 1884, ) Kežmarské Žľaby () (z. v pol. 19. stor., ) Štrbské Pleso Štrbské Pleso (časť je súčasťou Štrby) Podbanské (časť je súčasťou Pribyliny)
Osady Nový Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranské Matliare majú štatút kúpeľov, v ostatných osadách sa nachádzajú liečebné ústavy.
V TANAP-e leží aj Tatranská Štrba, Štôla a Tatranská Javorina (okres Poprad) a časť Pribyliny – Podbanské z okresu Liptovský Mikuláš.
Doprava Do Vysokých Tatier sa dá dostať: železnicou: v Poprade a Štrbe sa úzkorozchodná TEŽ pripája na trať Žilina – Košice, v Tatranskej Lomnici na trať Studený potok – Tatranská Lomnica cestou: po Ceste Slobody s napojením z Liptovského Hrádku, Štrby, Popradu alebo Tatranskej Kotliny lietadlom: cez medzinárodné letisko Poprad-Tatry
Prírodné podmienky
Geológia náhľad|Zjednodušený blokdiagram znázorňujúci geologickú stavbu Tatier. Tatry patria do vonkajšej časti Tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí. Sú budované horninami troch významných geologických megajednotiek: Tatrikum ako podklad tvoria kryštalinické horniny a ich sedimentárny obal, cez ktoré sú presunuté subtatranské príkrovy, spodný krížňanský (fatrikum) a vrchný chočský (hronikum). Príkrovy sú tvorené hlavne druhohornými karbonátmi – vápencami a dolomitmi. Tatry sa geologicky delia na dve zóny, južnú prevažne kryštalinickú roháčsko-vysokotatranskú a severnú subtatranskú zónu, budovanú druhohornými príkrovmi.
Najstaršie kryštalinické celky tatrika vystupujú hlavne v západnej časti pohoria. Predstavujú ich dve litotektonické jednotky, vrchná viac metamorfovaná (baranecký komplex) je tvorená migmatitmi a granitmi, spodná (jalovecký komplex) menej metamorfovaná viditeľná iba v tektonickom okne (Liptovské Tatry) je tvorená svormi a rulami, premenenými flyšovými horninami. Obe metamorfované jednotky sa stýkajú pozdĺž strižnej zóny, ktorej vek sa odhaduje na devón až karbón, čo zodpovedá neskorohercýnskym pohybomJanák, M., Plašienka, D., Petrík, I., 2001: Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians. GeoLines 13, s. 141 – 148. Na kryštalinikum nasadá kontinentálna obalová tomanovská jednotka. Prítomné sú aj čiastkové príkrovy Červených vrchov, Giewontu a Širokej. V Západných Tatrách vystupuje jednotka Osobitej, ktorá má na rozhraní jury a kriedy vyvinuté bázické vulkanity – limburgity.Nemčok, J. (Editor) 1993: Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.
Príkrovy fatrika a hronika boli na tatrikum nasunuté vo vrchnej kriede. Príkrovy tvorené hlavne vápencami a dolomitmi sú zachované najmä na severnej a východnej strane Tatier. Krížňanský príkrov (fatrikum) tu tvorí niekoľko čiastokých príkrovov – bujačiansky, bobrovecký a čiastkový príkrov Suchego Wierchu. Z vyššieho chočského príkrovu (hronikum) je v Tatrách prítomná len bielovážska sekvencia. V paleogéne došlo k pohybom pozdĺž zlomových porúch, ktoré spôsobili poklesy Liptovskej a Podhalskej kotliny. V neogéne, najmä v spodnom a strednom miocéne došlo pri záverečných fázach alpínskeho vrásnenia k pohybom hornín, ktoré mali za následok vznik asymetrickej hraste v oblasti východotatransko-ružbašského a západotatransko-kôprovského zlomu. Tatry sa v tomto období vyzdvihli o 1 000 až oproti svojmu okoliu, pričom východná časť sa zdvihla viac ako západná. Kinematika týchto pohybov je dodnes predmetom odborných diskusii. Tatry sú obklopené mladými súvrstviami podtatranskej skupiny.