Búrka () je divadelná hra ruského dramatika Alexandra Nikolajeviča Ostrovského. Má podtitul Dráma v piatich dejstvách a pokračuje v Ostrovského línii hier kritických voči kupcovskému stavu v Rusku. Autor sa tentokrát neubral smerom veselohry, ale „vzájomné vzťahy tyranstva a pokory doviedol do tých najtragickejších dôsledkov.“Dobroľubov, N. A.: „Lúč svetla v ríši temna.“, Sovremennik, 1860.
Hra Ostrovskij začal písať hru v júli roku 1859 a dokončil ju 9. októbra toho roku. Ešte v ten istý mesiac ju prečítal umeleckému kolektívu Malého divadla v Moskve a odovzdal na schválenie cenzorskému úradu.
Prijatie a inscenačná tradícia
Premiéru mala Búrka na javisku Malého divadla 16. novembra 1859.
Konzervatívna kritika prijala Búrku otvorene nepriateľsky. Kritika z demokratického tábora však uvítala zrod Búrky s nadšením a vyzdvihla rázny a hlboký protest, vyjadrený v hre, proti feudálno-poddanským poriadkom. Mnohé ruské literárne osobnosti sa vyjadrovali o hre veľmi pozitívne. Ivan Sergejevič Turgenev o hre povedal: „Najudivujúcejšie, najveľkolepejšie dielo ruského obrovského talentu, ktorý sa vás úplne zmocní.“Fet, A. A.: „Moi vospominanija.“, s. 313, 1890. Ivan Alexandrovič Gončarov vo svojom posudku o Búrke napísal: „Podobné dielo v oblasti drámy v našej literatúre neexistuje. Niet pochybností, že zaberá a akiste bude dlho zaberať prvé miesto pre svoje vysoké, klasické estetické hodnoty."
Adaptácie
Hra inšpirovala vznik viacerých diel.
Operné adaptácie
Búrka, opera ruského skladateľa V. I. Kašperova na libreto Ostrovského z roku 1867 Káťa Kabanová, opera českého skladateľa L. Janáčka na vlastné libreto z roku 1921 Búrka, opera ruského skladateľa B. Asafjeva z roku 1940 Búrka, opera ruského skladateľa I. Dzeržinského z roku 1940 Búrka, opera ruského skladateľa V. N. Trambického z roku 1941 Búrka, opera talianskeho skladateľa L. Roccu z roku 1952 Búrka, opera ruského skladateľa V. Puškova z roku 1962
Hudba inšpirovaná hrou
Čajkovskij napísal predohru s názvom Búrka v roku 1864, prvý raz uvedenú roku 1896.
Film
Vladimír Petrov natočil v roku 1934 ruský film Groza (Búrka) Groza na IMDB
Osoby Savel Dikoj; miestny kupec, významná osoba v meste Boris Dikoj; jeho synovec, dobre vychovaný mládenec Marfa Kabanovova prezývaná aj Kabanovka; bohatá kupcovka, vdova Tichon Kabanov; jej syn Katerina; jeho manželka Varvara; jeho sestra Kuligin; mešťan, hodinár-samouk, pokúšajúci sa vynájsť perpetuum mobile Váňa Kudriaš; mládenec, Dikého kancelista Šapkin; mešťan Fiokluša; potulná pútnička Glaša; slúžka Kabanovovej Urodzená pani s dvoma lokajmi; pomätená starena, asi sedemdesiatročná obyvatelia mesta - muži i ženy
Dej
Dej hry sa odohráva v lete v meste Kalinovo na brehu rieky Volgy. Z rozhovoru medzi Kuliginom, Kudriašom a Šapkinom sa dozvedáme o miestnych kupcoch, najmä o Savelovi Dikojovi. Dikoj je nepríjemný a konfliktný muž, ktorý sa s obľubou vyhýba plateniu a neváha sa pohádať s kýmkoľvek kvôli čomukoľvek. Jeho synovec, Boris, je dobre vychovaný mladý muž, ktorý býva u svojho strýka, len preto že to bola posledná vôľa jeho umierajúcej starej matky. Dikoj sa mu ale aj tak vyhráža, že mu dedičstvo po starkej nevyplatí. Boris je nešťastný, že musí byť práve v Kalinove, taktiež sa priznáva, že je zamilovaný. No na svoju milú nemôže ani pozrieť.
Do deja vstupuje rodina Kabanovových: Kabanovka, jej deti Varvara a Tichon s manželkou Katerinou. Kabanovova všetkých s obľubou terorizuje. Tichon je vykresľovaný ako muž, ktorý i keď miluje svoju manželku, vždy sa nechá zlomiť vlastnou matkou. Absentuje u neho vlastný názor i vôľa konať sám za seba. S obľubou chodí svoju neutešenú situáciu zapíjať do krčmy.
Referencie
Pozri aj Alexander Nikolajevič Ostrovskij
Iné projekty
Externé odkazy Aleksandr Nicolaevich Ostrovsky: The Storm; text hry na stránkach projektu Gutenberg Александр Николаевич Островский: Гроза; text hry na stránkach Lib.ru
Kategória:Divadelné hry