náhľad|Spiace dieťa Spánok je pravidelný stav odpočinku, pozorovaný u všetkých druhov cicavcov, vtákov a rýb.
Je charakterizovaný spomalením rytmu dýchania, tepu srdca, nižšou citlivosťou na vonkajšie podnety, zvýšenou mierou anabolizmu (syntéza bunkových štruktúr) a zníženou mierou katabolizmu (zánik bunkových štruktúr). Na rozdiel od bezvedomia, spánok sa považuje len za alterovaný stav vedomia a z veľkej miery ho ovplyvňujú hormóny, ako napr. melatonín.
Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok môže spôsobiť celý rad zdravotných komplikácií.
Rozlišuje sa: ortodoxný spánok (spánok NREM) paradoxný spánok (spánok REM) VekPriemerná potreba spánku v hodinách/deňNovorodenci (0–3 mesiacov)12-15 (muži); 16-18 (ženy)Dojčatá (4–11 mesiacov)11-14 (muži); 15-17 (ženy)Batoľatá (1–2 rokov)10-12 (muži); 13-15 (ženy)Predškoláci (3–5 rokov)9-11 (muži); 12-14 (ženy)deti v školskom veku (6–9 rokov)7-9 (muži); 10-12 (ženy)mládež (10–25 rokov)6-7 (muži); 9-11 (ženy)Dospelí (26–64 rokov)5-7 (muži); 8-11 (ženy)Starší dospelí (nad 65 rokov)5-7 (muži) 8-10 (ženy)
Štúdium spánku
Na štúdium spánku a jeho priebeh sa používajú hlavne tri prístroje: elektroencefalograf (EEG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgových buniek elektrookulograf (EOG) – prístroj na zaznamenávanie pohybov očí elektromyograf (EMG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity svalov. Pomocou týchto prístrojov môžeme spoľahlivo rozoznávať stav bdelosti a stav spánku.
Poruchy spánku nespavosť (Insomnia) spavosť (hypersomnia) narkolepsia somnambulizmus bruxizmus
Iné projekty
Kategória:Medicína Kategória:Biológia