Bazil I. Macedónsky (* okolo 812 / 830/835, Trákia alebo Macedónia† 29. august 886, Konštantínopol) bol byzantský cisár v rokoch 867 až 886 a zakladateľ tzv. Macedónskej dynastie.

Bazil pochádzal z neurodzeného prostredia, no vďaka svojim schopnostiam sa dokázal stať najprv spolucisárom Michala III. a po prevrate dokonca zakladateľom novej dynastie. Jeho nástupcovia a ich kronikári následne vytvorili o Bazilovi značne pozitívne naratívy, ktorými sa snažili prekryť jeho krvavý nástup na trón.

Vzostup Bazila

Časť svojho detstva strávil v Bulharsku, kde jeho rodina žila od roku 813 v zajatí bulharského chána Kruma. Podarilo sa mu ujsť a dostal sa do služby ako páža u Theofilitza, príbuzného Bardu, mocného strýka cisára Michala III. V službe pre Theofilitza navštívil mesto Patras, kde si získal náklonnosť Danielidy, miestnej bohatej ženy, ktorá ho prijala do svojej domácnosti a finančne podporovala. Podarilo sa mu vzbudiť aj pozornosť cisára, keď zvíťazil v kruhovom zápase a stal sa cisárovým osobným strážcom (parakoimomenios).

Aby si udržal Michalovu priazeň, dal sa rozviesť so svojou ženou a oženil sa s Eudokiou Ingerinou, cisárovou milenkou. Všeobecne panuje mienka, že Lev VI., Basileiov nástupca, bol v skutočnosti synom Michala III. Nedá sa to síce tvrdiť s úplnou istotou, zdá sa však, že Bazil mal ten istý pocit.

V apríli 866 Bazil s cisárovým súhlasom vlastnoručne zavraždil Barda, ktorý do tej doby vládol ríši v mene cisára. O niekoľko týždňov neskôr mu udelili titul kaisar (caesar – spolucisár). Až do tohto okamihu je skôr nepravdepodobné Bazilovo uvažovanie o tom, že by ríši sám vládol, rovnako ako to, že by sa zúčastňoval na Michalových roztopašnostiach. Napriek tomu jeho postavenie na Michalovom dvore sa zhoršovalo, preto Michala v septembri 867 zavraždil a nastúpil na trón.

Vláda vľavo|náhľad|Korunovácia Bazila I. Macedónskeho za spolucisára, iluminácia, 12./13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid náhľad|Bazil I. a jeho syn Lev VI., iluminácia, 12./13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensiss, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid Jeho nástupom na trón začala nová etapa v byzantských dejinách – vláda macedónskej dynastie. Táto etapa bola obdobím územného rozmachu, počas ktorého sa byzantská ríša stala najmocnejším štátom v Európe.

Aby svojej rodine zaistil vládu, ustanovil Bazil svojich synov Konštantína (v roku 869) a Leva (870) za spolucisárov.

Spolu so svojim synom Levom VI. uskutočnil reformu práva, ktoré sa vrátilo k starším prameňom z čias vlády Cisára Justiniána, ktoré boli pretriedené a zhromaždené v zbierke zvanej Basilika. Okrem toho inicioval Bazil zostavenie dvoch menších diel, ktoré sú známe ako Procheiros nomos a Epanagoge.

Bazilova finančná politika bola zdržanlivá. Cirkevná politika sa zo začiatku vyznačovala dobrými vzťahmi s Rímom, neskôr však došlo k ich zhoršeniu. Jeho prvým krokom na tróne bolo vyhnanie patriarchu Fótia, ktorý bojoval za nezávislosť byzantskej cirkvi a znovu dosadenie jeho súpera Ignatia, ktorého nároky podporoval pápež Hadrián II.

Bazil však nemal v úmysle Rímu ustupovať. Rozhodnutie bulharského chána Borisa I., podriadiť novú bulharskú cirkev jurisdikcii konštantínopolského patriarchátu chápal pápež ako urážku. V roku 877 bol Fótios znovu dosadený za patriarchu, čo predstavovalo určitý zlom vo vzťahu k Rímu a rozhodujúci krok ku konfliktu, ktorý v roku 1054 viedol až k schizme a nakoniec k rozdeleniu cirkvi.

Bazilove vojny náhľad|Výjav z Basileiovho života, iluminácia, 12./13. storočie, rukopis Skylitzes Matritensis, dnes Biblioteca Nacional de España, Madrid

Do obdobia vlády Bazila I. spadá aj namáhavá vojna proti paulikiánom, ktorú zdedil po svojom predchodcovi. Smrť ich vojenského vodcu Chrysocheira a dobytie mesta Tefrike v roku 872 viedlo k definitívnemu zničeniu moci paulikiánskeho hnutia, ktoré vďaka svojmu účelovému spojenectvu s bagdadským kalifom predstavovalo pre byzantskú ríšu vážnu hrozbu. Okrem toho Bazil viedol obvyklé pohraničné vojny s Arabmi. Cyprus bol dobytý späť, po siedmich rokoch bol však znovu stratený. Syrakúzy na Sicílii síce padli do rúk Arabom, v spolupráci s franským kráľom Ľudovítom II. bolo však znovu dobyté Bari a veľká časť Kalábrie. Byzantskej nadvláde sa poddalo aj Benevento. Úspechmi v Itálii začalo nové obdobie byzantskej dominancie na Apeninskom polostrove. Predovšetkým sa ale Byzantínci stali opäť pánmi Stredomoria.

Pokračoval aj byzantský postup na Balkáne, predovšetkým v oblasti Jadranu. Arabov, ktorí v rokoch 867/868 obliehali mesto Dubrovník, odrážalo mocné byzantské loďstvo. Pri tejto príležitosti sa na západnom Balkáne vytvorilo spojenie niekoľkých miest a ostrovov novej themy Dalmatia. Srbsko prijalo kresťanstvo a uznalo byzantskú zvrchovanosť.

Nástupníctvo a smrť

náhľad|Zlatý solidus s výjavmi Bazila, jeho syna Konštantína a Bazilovej druhej ženy, Eudokie IngerinyV roku 879 zomrel Bazilov milovaný najstarší syn Konštantín, ktorý sa mal stať jeho nástupcom, čo malo negatívny vplyv na cisárovu povahu. Vzťah k ostatným synom, predovšetkým k neskoršiemu cisárovi Levovi, hraničil takmer až s nenávisťou. Dokonca ho kvôli nepodloženým správam o sprisahaní, uvrhol do väzenia, kde Lev takmer prišiel o zrak.

Bazil vládol devätnásť rokov. Jeho smrť v auguste 886 spôsobila horúčka, ktorá bola vyvolaná vážnou nehodou počas lovu, pri ktorom sa mu zaplietol pás do parožia jeleňa, a kôň ho zhodil. Zachránil ho sluha, ktorý ho z pásu vyslobodil nožom. Pretože však Bazil sluhu podozrieval, že ho chcel zavraždiť, dal ho popraviť – krátko predtým než sám zomrel.

Poznámky

Referencie

Bibliografia

Iné projekty

Kategória:Narodenia v 9. storočí Kategória:Úmrtia v 9. storočí Kategória:Byzantskí cisári Kategória:Byzantskí generáli Kategória:Macedónska dynastia