Billie Joe Armstrong (* 17. február 1972, Oakland, Kalifornia, USA) je americký hudobník, spevák, gitarista a skladateľ, známy najmä ako spevák, gitarista a spoluzakladateľ punkrockovej skupiny Green Day, ktorú v roku 1987 spoluzaložil s Mikeom Dirntom. Vyrastal v meste Rodeo v Kalifornii. Okrem pôsobenia v Green Day sa podieľal na ďalších hudobných projektoch vrátane skupín Pinhead Gunpowder, The Network, Foxboro Hot Tubs a The Longshot a venoval sa aj sólovej a hereckej tvorbe. Detstvo a začiatky
Billie Joe Armstrong sa narodil 17. februára 1972 v Oaklande v Kalifornii ako najmladšie zo šiestich detí Andrewa „Andyho“ Armstronga a Ollie Jacksonovej. Vyrastal v neďalekom meste Rodeo. Jeho otec pracoval ako vodič nákladného vozidla pre spoločnosť Safeway a zároveň pôsobil ako jazzový bubeník. Jeho matka pracovala ako čašníčka. Armstrong mal päť súrodencov – bratov Davida a Alana a sestry Marci, Hollie a Annu.
K hudbe sa začal venovať už v detstve. Ako päťročný nahral pieseň „Look for Love“, ktorú vydala miestna značka Fiat Records. Vystupoval tiež so svojím otcom, ktorý ho brával na vystúpenia v nemocniciach pre vojnových veteránov a v komunitných centrách v oblasti Sanfranciského zálivu.
V roku 1982, keď mal Armstrong desať rokov, jeho otec zomrel na rakovinu pažeráka. Strata otca mala výrazný vplyv na jeho ďalší život a hudobnú tvorbu; neskôr napísal skladbu „Wake Me Up When September Ends“, ktorú spojil so spomienkou na svojho otca.
Armstrong navštevoval Hillcrest Elementary School v Rodeo, kde sa počas školských rokov zoznámil s Mikeom Dirntom. Obaja sa zblížili vďaka spoločnému záujmu o hudbu. Armstrong sa neskôr začal zaujímať o punk rock a medzi jeho hudobné vplyvy patrili okrem iných Ramones, The Replacements, Hüsker Dü a Van Halen. Prvý koncert, ktorý navštívil, bol koncert Van Halen v roku 1984.
Počas strednej školy začali Armstrong a Dirnt spolu hrať v skupine, ktorá sa pôvodne volala Sweet Children. V roku 1987, keď mali obaja pätnásť rokov, skupinu založili spolu s bubeníkom Johnom Kiffmeyerom. Tento projekt sa neskôr stal základom skupiny Green Day. Sweet Children a vznik Green Day
Armstrong a Mike Dirnt začali spolu hrať počas školských rokov. V roku 1987 založili skupinu, ktorá sa najskôr volala Sweet Children. V roku 1988 sa k nim ako bubeník pridal John Kiffmeyer, známy pod prezývkou Al Sobrante. Skupina začala vystupovať na miestnej punkovej scéne v oblasti Sanfranciského zálivu a pravidelne hrala aj v klube 924 Gilman Street v Berkeley.
V roku 1988 skupinu na jednom z jej vystúpení videl Larry Livermore, zakladateľ vydavateľstva Lookout! Records. Následne so Sweet Children uzavrel nahrávaciu zmluvu.
Skupina následne nahrala EP 1,000 Hours v štúdiu Art of Ears v San Franciscu. Nahrávka vznikla ešte v období, keď skupina používala názov Sweet Children, no krátko pred jej vydaním sa členovia rozhodli názov zmeniť na Green Day. EP vyšlo v apríli 1989 prostredníctvom Lookout! Records a Armstrong na ňom nahral hlavný spev a gitaru.
Sweet Children odohrali posledný koncert pod pôvodným názvom 1. apríla 1989 v klube 924 Gilman Street. Prvé vystúpenie pod názvom Green Day nasledovalo 28. mája 1989, keď skupina vystúpila na koncerte Operation Ivy v rovnakom klube.
Po zmene názvu pokračoval Armstrong spolu s Dirntom a Kiffmeyerom v činnosti skupiny Green Day. V roku 1990 skupina vydala svoj debutový štúdiový album 39/Smooth. Neskôr v tom istom roku Kiffmeyera na poste bubeníka nahradil Tré Cool, ktorý sa stal dlhoročným členom skupiny. Kerplunk!
Po vydaní 39/Smooth pokračoval Armstrong spolu s Mikeom Dirntom a Tré Coolom v koncertovaní a príprave nového materiálu. Tré Cool sa stal bubeníkom Green Day po odchode Johna Kiffmeyera, čím vznikla zostava, ktorá nahrala ďalší štúdiový album skupiny. Armstrong si nové skladby pripravoval aj pomocou štvorstopového rekordéra a časť materiálu vznikala počas koncertovania.
Green Day začali album Kerplunk! nahrávať v máji 1991 v štúdiu Art of Ears v San Franciscu pod produkčným dohľadom Andyho Ernsta a samotnej skupiny. Počas prvého nahrávacieho obdobia vzniklo šesť skladieb, následne sa skupina vrátila ku koncertovaniu a k nahrávaniu sa vrátila v septembri. Armstrong na albume pôsobil ako hlavný spevák a gitarista a podieľal sa na skladaní všetkých pôvodných skladieb.
Kerplunk! vyšiel v decembri 1991 prostredníctvom Lookout! Records. Album bol posledným štúdiovým albumom Green Day vydaným týmto nezávislým vydavateľstvom a zároveň prvým albumom skupiny, na ktorom hral Tré Cool. CD a kazetové vydania obsahovali aj štyri skladby z EP Sweet Children, ktoré skupina nahrala ešte pred zmenou názvu.
V období vydania albumu začala popularita Green Day presahovať miestnu punkovú scénu. Skupina absolvovala aj svoje prvé európske turné a jej rastúca koncertná aktivita prispela k tomu, že si ju začali všímať aj väčšie nahrávacie spoločnosti. Kerplunk! sa tak stal dôležitým vydaním v období pred prechodom Green Day k veľkému vydavateľstvu a nahrávaniu albumu Dookie. Prechod k Reprise Records a Dookie
Úspech albumu Kerplunk! zvýšil záujem veľkých nahrávacích spoločností o Green Day. Skupina sa napokon rozhodla opustiť nezávislé vydavateľstvo Lookout! Records a podpísala zmluvu s Reprise Records. Dôležitú úlohu pri rozhodovaní zohral producent Rob Cavallo, s ktorým sa členovia skupiny stretli ešte pred podpisom zmluvy.
Pred nahrávaním nového albumu Armstrong pripravoval skladby pomocou štvorstopového rekordéra. Medzi demonahrávkami, ktoré skupina následne predstavila Cavallovi, boli aj skladby „She“, „Sassafras Roots“, „Pulling Teeth“ a „F.O.D.“. Cavallo následne produkoval album spolu so samotnou skupinou.
Nahrávanie albumu Dookie prebiehalo v roku 1993 v štúdiu Fantasy Studios v Berkeley. Armstrong na nahrávke pôsobil ako hlavný spevák a gitarista a bol hlavným autorom textov a hudby väčšiny skladieb. Medzi skladby, pri ktorých je uvádzaný ako textár a skladateľ, patria napríklad „Longview“, „Basket Case“, „When I Come Around“ a „Coming Clean“.
Dookie vyšiel 1. februára 1994 ako prvý album Green Day vydaný prostredníctvom veľkého vydavateľstva. Album znamenal výrazný posun v rozsahu pôsobenia skupiny a priniesol jej širšie publikum. Armstrong sa stal jednou z ústredných osobností skupiny nielen ako spevák a gitarista, ale aj ako jej hlavný skladateľ.
Album Dookie získal cenu Grammy za najlepší alternatívny hudobný výkon. Úspech albumu zároveň otvoril Green Day cestu k rozsiahlejšiemu koncertovaniu a medzinárodnej popularite. Insomniac
Po úspechu albumu Dookie pokračovali Green Day v rozsiahlej koncertnej činnosti. Armstrong zároveň začal pracovať na novom materiáli, pričom skupina sa do štúdia vrátila už koncom roka 1994. Album Insomniac nahrávali od decembra 1994 do mája 1995 v Hyde Street Studios v San Franciscu. Producentom bol Rob Cavallo, ktorý na albume spolupracoval so skupinou.
Armstrong na albume pôsobil ako hlavný spevák a gitarista. Na väčšine skladieb je uvedený ako autor textu a spolu so Mikeom Dirntom a Tré Coolom ako spoluautor hudby. Medzi skladby, ktorých texty napísal Armstrong, patria „Armatage Shanks“, „Stuck with Me“, „Geek Stink Breath“, „86“, „Brain Stew“, „Jaded“ a „Walking Contradiction“.
Insomniac vyšiel 10. októbra 1995 prostredníctvom Reprise Records. Album nadviazal na punkrockové smerovanie Dookie, pričom jeho nahrávanie a produkcia kládli dôraz na energický prejav skupiny. Medzi jeho single patrili „Geek Stink Breath“, „Stuck with Me“, „Brain Stew“ a „Walking Contradiction“.
Album dosiahol druhé miesto v rebríčku Billboard 200. Hoci nedosiahol rovnaký komerčný rozsah ako Dookie, v Spojených štátoch získal dvojnásobnú platinovú certifikáciu. Armstrong neskôr uviedol, že obdobie po úspechu Dookie bolo preňho náročné a že sa v tom čase snažil pokračovať predovšetkým v písaní a nahrávaní hudby. Nimrod
Po období koncertovania a tvorby nového materiálu začali Green Day v marci 1997 nahrávať svoj piaty štúdiový album Nimrod. Nahrávanie prebiehalo do júla v Conway Recording Studios v Los Angeles a na produkcii sa opäť podieľali Rob Cavallo a členovia skupiny. Armstrong na albume nahral hlavný spev a gitaru a po hudobnej stránke rozšíril svoj dovtedajší nástrojový repertoár aj o harmoniku.
Pri tvorbe Nimrodu sa Armstrong a ostatní členovia Green Day rozhodli pracovať s pestrejším aranžmánom skladieb. Na nahrávke sa okrem základnej zostavy podieľali aj huslistka Petra Haden a hráči na dychové nástroje. Album obsahuje skladby s prvkami akustickej hudby, surf rocku a ska popri tradičnejšom punkrockovom materiáli. Armstrong v rozhovore pre The Washington Post uviedol, že rozšírenie hudobného smerovania nebolo vopred naplánované, ale vznikalo postupne počas práce na albume.
Jednou z najvýraznejších skladieb albumu bola „Good Riddance (Time of Your Life)“, ktorú Armstrong napísal už počas obdobia práce na Dookie. Pôvodne ju nahral ako demo a počas prípravy Insomniac ju skupina zvažovala, napokon však bola zaradená až na Nimrod. Pre nahrávku vznikla nová aranžmánová verzia s akustickou gitarou a sláčikovým kvartetom.
Nimrod vyšiel 14. októbra 1997 prostredníctvom Reprise Records. Album sa umiestnil v prvej desiatke rebríčka Billboard 200 a jeho vydanie sprevádzali single „Hitchin' a Ride“, „Redundant“, „Nice Guys Finish Last“ a „Good Riddance (Time of Your Life)“. Posledná menovaná skladba sa neskôr stala jednou z najznámejších skladieb Green Day. Shenanigans a obdobie pred American Idiot
Po vydaní albumu Warning sa Green Day venovali koncertovaniu a práci na materiáli, ktorý vznikal počas predchádzajúcich rokov. Časť týchto skladieb nebola zaradená na štúdiové albumy a skupina ich neskôr zhromaždila na kompilačnom albume Shenanigans. Armstrong na ňom pôsobil ako hlavný spevák a gitarista a podieľal sa na skladaní väčšiny skladieb.
Shenanigans vyšiel v júli 2002 prostredníctvom Reprise Records. Album obsahoval najmä skladby, ktoré predtým vyšli ako B-strany singlov alebo vznikli počas nahrávania starších albumov. Medzi skladby, ktorých autorom alebo spoluautorom bol Armstrong, patria napríklad „Suffocate“, „Desensitized“, „Ha Ha You're Dead“ a „You Lied“.
Ešte pred vydaním Shenanigans začali Green Day pracovať na novom štúdiovom albume. Skupina v roku 2002 nahrávala materiál pod pracovným názvom Cigarettes and Valentines. Po dokončení približne dvadsiatich skladieb však boli nahrávacie pásky s demonahrávkami odcudzené. Armstrong a ostatní členovia skupiny sa následne rozhodli nepokúšať o presné obnovenie pôvodného albumu a začali pripravovať nový materiál.
Armstrong sa následne podieľal na príprave nových skladieb, ktoré postupne nadobudli rozsiahlejšiu formu než predchádzajúci materiál Green Day. Z tejto tvorby napokon vznikol album American Idiot, ktorý znamenal ďalšiu výraznú zmenu v hudobnom a skladateľskom smerovaní skupiny. American Idiot
Vznik a koncepcia albumu
Po ukončení práce na projekte Cigarettes and Valentines začali Armstrong, Mike Dirnt a Tré Cool pripravovať úplne nový materiál. Pri skúšaní v Oaklande začali jednotliví členovia vytvárať krátke hudobné fragmenty, ktoré následne spájali do dlhších kompozícií. Z tohto experimentovania vznikli skladby „Homecoming“ a „Jesus of Suburbia“, ktoré pozostávajú z viacerých samostatných častí.
Armstrong po napísaní titulnej skladby „American Idiot“ začal premýšľať o postave, ktorá by sa mohla objavovať naprieč celým albumom. Z tejto myšlienky vznikla postava Jesus of Suburbia, ktorá sa stala ústredným prvkom príbehu. Armstrong neskôr uviedol, že pri tvorbe skladby „Jesus of Suburbia“ sa inšpiroval aj viacčasťovými skladbami skupiny The Who.
Postupne sa pôvodne samostatné skladby začali spájať do širšieho konceptu. Green Day pri tvorbe čerpali aj z rockových opier a koncepčných albumov, medzi ktoré Armstrong a ostatní členovia zaraďovali napríklad Tommy a Quadrophenia od The Who, The Wall od Pink Floyd a tvorbu Davida Bowieho. Album začali označovať ako punkrockovú operu.
Nahrávanie a skladateľská práca