náhľad|323x323bod|Južný oceán definovaný tak, že je ohraničený 60. rovnobežkou.
Južný oceán (iné názvy pozri nižšie) je v niektorých textoch uvádzaný oceán zahŕňajúci najjužnejšie vody svetového oceánu, teda vody okolo Antarktídy. Presná poloha severnej hranice tohto oceánu je sporná (podrobnosti pozri nižšie), ale v súčasnosti sa často kladie na rovnobežku 60° južnej šírky.
V publikáciách, ktoré neuznávajú existenciu Južného oceánu, sa jeho územie uvádza rozdelené medzi Tichý oceán, Atlantický oceán a Indický oceán.
Podľa zatiaľ formálne stále platného vydania publikácie Limits of Oceans and Seas (iný názov: SP-23) z roku 1953, publikovanej organizáciou dnes označovanou ako Medzinárodná hydrografická organizácia (IHO), Južný oceán neexistuje a je súčasťou Tichého, Atlantického a Indického oceánu. IHO síce v roku 2002 navrhla uznať existenciu tohto oceánu (s hranicou na 60. rovnobežke), ale návrh dosiaľ nebol ratifikovaný (stav na začiatku roku 2026).Limits of Oceans and Seas. IHB. 1953 (dotlač 1971). S. 4 Names and Limits of Oceans and Seas. Final Draft. IHO. 2002
Koncept Južného oceánu sa vyskytoval (pod rôznymi názvami) od 17. storočia, častejšie od konca 18. storočia, potom od roku 1953 (pozri predchádzajúci odsek) čiastočne ustúpil do úzadia a od začiatku 21. storočia sa znova vyskytuje pomerne často - podrobnosti pozri nižšie v texte článku.
Významný znak, ktorý odlišuje Južný oceán od ostatných oceánov, je Západný príhon (iný názov: Antarktický cirkumpolárny prúd), prúdiaci v celom severnom pohraničí Južného oceánu, presnejšie medzi 50. a 60. rovnobežkou, resp. v širšom zmysle medzi 45. (prípadne až 38°) a 70. rovnobežkou.Figure F5. Water masses, fronts, and circulation patterns that characterize the southwest Pacific section of the Southern Ocean
Názvy Súčasný slovenský normovaný názov tohto oceánu je Južný oceán.
Iné slovenské názvy sú: Južný ľadový oceánLEPEŠKA, T. Ekohydrológia. [Zvolen]: Technická univerzita vo Zvolene, 2019, S. 23SILNICKÝ, K. Mineralogia a geologia pre III. triedu stredných škôl. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1948, S. 69, Antarktický oceánTRIZNA, Milan. Klimageografia a hydrogeografia. Bratislava: Geo-grafika, 2004, S. 127 , Južné ľadové moreBUDJAČOVÁ, E., SZILVÁSYOVÁ, K. Päťjazyčný obrazový slovník anglicko-francúzsko-nemecko-španielsko-slovenský. Bratislava: Slovart, 2003, S. 313JANEGA, P. Zemepis pre 6. ročník všeobecnovzdelávacích škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1961, S. 139ZAUNER, A. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1958, S. 86 (resp. staršie Južné Ľadové moreĽadové more. in: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 283, Južné ľadomoreProstonárodný evanjelický školník. Turč. Sv. Martin: Tlačou kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku. 1897. S. 106, 107 , Južné ĽadomoreJEŽO, M et l. Školník pre školy elementárne, slovenské. V Trnave: G. a E. Bežo, 1922, S. 138). Zriedkavé a skôr staršie sú tvary: Južné polárne moreHOLLÝ, A., JANEGA, P. Vlasť a svet - zemepis pre 6., 7. a 8. ročník ľudových škôl. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1947, S. 153STINGLWAGNER, G. K. F et al. Lexikón rybárstva. Bratislava: Aktuell, 2009, S. 243 a Antarktické moreELIÁŠ, P. Ekológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003, S. 39VERNE, J. Pätnásťročný kapitán. Bratislava: Smena, 1952, S. 5.
Základné parametre Južný oceán (ohraničený 60. rovnobežkou) má rozlohu (vrátane morí). Tým je druhým najmenším z piatich oceánov Zeme - menší je len Severný ľadový oceán.
Objem je 71 800 000 km3 vody.
Dĺžka pobrežia je .
Priemerná hĺbka tohto oceánu je 3 270 metrov.
Ako maximálnu hĺbka tohto oceánu sa od roku 2019 udáva hodnota okolo 7 434 m. Zistila ju expedícia Five Deeps začiatkom februára 2019. Multibeam sonar tímu expedície identifikoval najhlbší bod v polohe 60° 28' 46" južnej šírky, 25° 32' 32" západnej dĺžky, čiže tesne pri formálnej hranici Južného oceánu. Hĺbka v tomto bode je okolo 7 434 metrov. Vedúci expedície a hlavný pilot ponorky Victor Vescovo navrhol pomenovať tento najhlbší bod v Južnom oceáne "Factorian Deep", podľa názvu hlbokomorskej ponorky Limiting Factor, v ktorej 4. februára 2019 prvýkrát úspešne navštívil dno.
Hranice Južného oceánu a (ne)uznávanie jeho existencie Spôsoby (ne)uznávania Južného oceánu Existujú tieto možné prístupy k Južnému oceánu: Uznáva sa existencia Južného oceánu ako (normálneho) oceánu. Uznáva sa existencia Južného "oceánu" len ako mora, ktoré je súčasťou troch oceánov (Tichého, Atlantického a Indického). Názov je v takom prípade obyčajne upravený tak, aby obsahoval slovo more, napr. Južné ľadové more (porovnaj aj názvy v kapitole Názvy).Südpolarmeer. Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.Ľadové more. in: Slovenský náučný slovník II. 1932. S. 283 (v spojení s heslom oceán) Uznáva sa existencia Južného oceánu len ako pásu či regiónu svetového oceánu, ktorý nie je samostatným oceánom, ale len zahŕňa južné časti troch skutočných oceánov (Tichého, Atlantického a Indického).Antarctic Ocean. in: Dictionary of Earth Science. McGraw-Hill. 2003. S. 18 TALLEY, L. D. Descriptive Physical Oceanography: An Introduction. 2011. S. 437 Existencia Južného oceánu sa vôbec neuznáva. V takom prípade sa územie toho, čo iné publikácie označujú ak Južný oceán, uvádza rozdelené medzi Tichý oceán, Atlantický oceán a Indický oceán, pričom (podľa dnešných definícií) sa v južnej polárnej oblasti obyčajne uvádza ako hranica medzi Tichým a Atlantickým oceánom poludník 67°16' z. d., hranica medzi Atlantickým a Indickým oceánom 20° v. d. a hranica medzi Indickým a Tichým oceánom 146°55' v. d.TOMCZAK, M., GODFREY, J. S. Regioanl Oceanography - an Introduction. 2001 (1994). S. 64, 71
Situácia do začiatku 20. storočia Koncept Južného oceánu (ako oceánu - prípadne mora - južne od Ameriky, Afriky a neskôr aj Austrálie) sa vyskytoval, pod rôznymi názvami, od 17. storočia. Častejšie sa vyskytoval od konca 18. storočia.A Compendious Geographical Dictionary, Containing, a Concise Description of the Most Remarkable Places, Ancient and Modern, in Europe, Asia, Africa, & America, ... (2nd ed.). London: W. Peacock. 1795. S. 29 Geografi sa však následne nezhodli na tom, či sa má vôbec vyčleniť samostatný Južný oceán a ak áno, kde má prebiehať jeho severná hranica.
Ako severná hranica Južného oceánu sa od konca 18. do začiatku 20. storočia v závislosti od autora uvádzala niektorá z týchto možností: Amerika a Afrika (bez ďalšieho upresnenia); loxodrómy (čiže v prípade Mercatorovho zobrazenia rovné čiary) spájajúce najjužnejšie body Ameriky, Afriky a Austrálie alebo Ameriky, Afriky, Tasmánie a Nového Zélandu; najväčšia kružnica (nie rovnobežka), ktorá sa súčasne dotýka najjužnejších bodov Ameriky, Afriky a Austrálie; rovnobežka 40°PAYNE, J. Geographical extracts, forming a general view of earth and nature... illustrated with maps. London: G.G. and J. Robinson. 1796. S. 80.Ocean and Oceanography. in: Encyclopaedia Britannica 1911 ; rovnobežka 50°The Edinburgh Gazetteer: Or, Geographical Dictionary... Vol. 1. London: Longman, Rees, Orme, Brown, and Green. 1827. S. lix. ; rovnobežka 55°; južný polárny kruh (čiže rovnobežka 66°33')BELLINGER, J. Počátkové zeměpisu...1853. S. 14 Indický okeán. in: Ottův slovník naučný. 12. díl. 1897. S. 558 Eismeere. in: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 1. Leipzig 1911. S. 496. Austrálske úrady už v prvej polovici 19. storočia stotožňovali severnú hranicu Južného oceánu v oblasti Austrálie s južným brehom kontinentu AustráliaSouth Australia Act 1834. S. 447 Australasian Legal Information Institute. 28 November 1881. S. 87 a robia tak dodnes (porovnaj nižšie).
Ako južná hranica Južného oceánu sa spravidla udávala Antarktída. Pred objavením Antarktídy (1820) však južná hranica prakticky neexistovala, keďže sa (od 17./18. storočia) predpokladalo, že v južnej polárnej oblasti Zeme nie je pevnina, ale len samé (zaľadnené) more (i keď niektoré publikácie, najmä do 17. storočia, v južnej polárnej oblasti uvádzali hypotetický veľký neznámy kontinent).Južnyj okean. in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie Niekedy sa ako južná hranica Južného oceánu uvádzal južný polárny kruh (inými autormi, ako bolo spomenuté vyššie, naopak uvádzaný ako severná hranica Južného oceánu). Konkrétne napríklad sa Južný oceán chápal ako oceán medzi rovnobežkou 40° na severe a južným polárnym kruhom na juhu (a oceán južne od južného polárneho kruhu sa potom občas označoval ako Antarktický oceán, čiže sa občas rozlišovalo medzi pojmami Južný oceán a Antarktický oceán).Great Southern Ocean. in: Encyclopaedia Britannica 1911 "Physical Geography". in: Family Magazine: Or Monthly Abstract of General Knowledge. 3 (1). New York: Redfield & Lindsay: 16. June 1835. S. 16
Situácia od 20. rokov 20. storočia náhľad|320x320bod|Antarktická konvergencia. Niekedy sa používa ako severná hranica Južného oceánu. Ako severná hranica Južného oceánu sa od 20. rokov 20. storočia v závislosti od autora uvádza najmä niektorá z týchto možností: spojnica medzi najjužnejšími bodmi Ameriky, Afriky a Austrálie; v Austrálii južný breh Austrálie a na zvyšnom úseku spojnica medzi najjužnejšími bodmi Tasmánie, Nového Zélandu, Ameriky, Afriky a najjuhozápadnejším bodom Austrálie (takto podľa SP-23 z roku 1928 - pozri kapitolu IHO); v Austrálii južný breh Austrálie a Tasmánie na zvyšnom úseku rovnobežka 60° (podrobnejší opis tejto hranice je uvedený nižšie v kapitole Austrálske úrady); rovnobežka 30°; rovnobežka 35°Natalie M. Freeman and Nicole S. Lovenduski. Mapping the Antarctic Polar Front: weekly realizations from 2002 to 2014. Earth Syst. Sci. Data, 8, 191–198, 2016 ; rovnobežka 38° (t. j. najsevernejšia hranica výskytu Západného príhonu); subtropický frontSVERDRUP, H. U. et al. The Oceans Their Physics, Chemistry, and General Biology. New York: Prentice-Hall. 1942. S. 606 (Subtropický front, nazývaný aj subtropická konvergencia v užšom zmysle, je vodný pás okolo Antarktídy, ktorý sa nachádza nepravidelným spôsobom medzi rovnobežkami 30° a 45°, pričom zjednodušene sa niekedy uvádza, že zhruba zodpovedá rovnobežke 40°. Je to zároveň južný okraj subtropickej konvergencie v širšom zmysle. Niekedy sa uvádza ako severná hranica Západného príhonu.); rovnobežka 40°Harm J. de Blij. A Regional Geography of Antarctica and the Southern Ocean, 33 U. Mia. L. Rev. 299 (1978). MRKOS, A. Naši vedci v Antarktíde. in: Svet vedy, č.3 1964. S. 134; medzi Afrikou a Austráliou rovnobežka 40°, medzi Novým Zélandom a Amerikou rovnobežka 55° a na ostatných úsekoch najkratšia spojnica na mape medzi týmito dvoma rovnobežkami (takto podľa SP-23 z roku 1937 - pozri kapitolu IHO); izoterma 10° C najteplejšieho mesiaca, čiže približne rovnobežka 45° na hranici s Atlantickým a Indickým oceánom a rovnobežka 54° na hranici s Tichým oceánomPolární moře. in: Masarykův slovník naučný 5. 1931. S. 835; rovnobežka 50°Bekaroglu, Erdem. “Türk Haritalarında Okyanusların Tanımlanması, Adlandırılması Ve Sınırlarının Belirlenmesine İlişkin Yeni Bir Öneri [A New Proposal on the Definition, Naming and the Limits of the Oceans on Turkish Maps].” Türk Haritalarında Okyanusların Tanımlanması, Adlandırılması Ve Sınırlarının Belirlenmesine İlişkin Yeni Bir Öneri, 2012. ; rovnobežka 55°;