Anály (iné názvy: letopis(y), anál) sú „typicky stredoveký dejepisecký žáner, ktorý zachytáva v podobe stručných chronologických záznamov pozoruhodné udalosti vzťahujúce sa k jednotlivým rokom“.
Staroveké anály Anály sú prvotná forma historiografie. Medzi najstaršie zachované anály patria egyptské, blízkovýchodné a čínske (zachovali sa iba Čchun-čchiou).
V antike anály boli ročné záznamy pontifikov, ktorí mali na starosti rímsky kalendár. Existovali od konca 5. stor. pred Kr., vo forme zápisov na osobitné biele tabule (lat. tabulae dealbatae), ktoré boli verejne vystavované pred sídlom najvyššieho pontifika a po skočení roku boli archivované. Udalosti začínali nástupom konzula, ktoré meno označovalo rok. Boli zaznamenávané sviatočné dni a k jednotlivým dňom zapisovatelia pripisovali podstatné udalosti. Šlo predovšetkým o: veci z náboženského života, nadprirodzené úkazy, vojnové udalosti (víťazstvá, triumfy vojvodcov), vojnové a prírodné katastrofy. Anály boli veľmi stručné, s minimálnou literárnou formou.
Najstaršie anály boli zničené počas keltského vpádu v 4. stor. pred Kr. Asi v roku 123. alebo 130. pred Kr. anály zozbieral a upravil (80 zvitkov) pontifex Mucius Scaevola. Sú známe pod menom Annales maximi, do súčasnosti sa nedochovali. Zachytávali udalosti v rozmedzí 280 rokov. Marcus Porcius Cato ich kritizoval kvôli bezvýznamnosti uvádzaných udalostí, stále však predstavovali významný prameň pre neskorších historikov. Rímske anály mali autochtónny pôvod (nezávislý od gréckeho vplyvu) a mali značný prínos pre vývoj typicky rímskej historiografie.
Stredoveké anály Hoci bolo anály známe už v staroveku ako žáner boli pestované najmä v stredoveku. Vznikli na konci 7. storočia z marginalnych a medziriadkových poznámok vpisovaných do veľkonočných tabuliek či podobných liturgických pomôcok. Rozšírenosť análov v 8.-10. storočí súvisí s úpadkom vzdelania počas sťahovania národov. Pôvodne sa v nich zaznamenávali udalosti ako: úmrtia pápežov (a iných cirkevných hodnostárov), panovníkov, prírodné katastrofy a pod. Neskôr dôležité udalosti v chronologickom poradí. Najvýznamnejšie vznikali v kláštoroch. Názvy análov boli podla miesta vzniku, autora, zriedkavejšie podľa témy, na ktorú sa prevažne zameriavali. Najväčší rozvoj tvorby análov je spojený s franskou dynastiou Karolovcov, od konca 12. storočia ich popularita klesá (v západnej Európe). S príchodom renesancie ich obľúbenosť končí, namiesto nich nastupuje širšie prístupný historický kalendár.
Pre slovenské dejiny sú podstatné Anály Franskej ríše a na ne nadväzujúce Fuldské anály. Najstaršie anály v Uhorsku sú Bratislavské anály (Annales Posonienses).
Bohatú tradíciu mali anály aj v Rusku - napr. Rozprávanie o dávnych časoch.
Hranice medzi análmi, kronikou a historickou reláciou sú problematické.
Zoznam análov (s dôrazom na slovenské dejiny)
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Kroniky