Ibn Síná (, perzsky – Abú Alí Síná) alebo Avicena alebo Avicenna (* asi 980, Afšana pri Buchare – † 18. jún 1037, Hamadán) bol stredoveký perzský filozof, predstaviteľ východnej vetvy arabskej filozofie, lekár, prírodovedec, politik (minister seldžuckého emira v Iráne) a básnik.
Ibn Síná uskutočnil úplnú recepciu aristotelizmu v arabskej filozofii: preto nazývaný aj „tretí Aristoteles“. Filozofia Ibn Sínú nadväzuje na aristotelovskú a novoplatónsku tradíciu. Hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie), tvrdí Ibn Síná. Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Ibn Síná ako substanciálnu formu tela, ktorá je nehmotná a nesmrteľná. Ibn Síná uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela.
Iné projekty
Zdroje
Kategória:Stredovekí filozofi Kategória:Perzskí filozofi Kategória:Filozofi 11. storočia Kategória:Komentátori Aristotela Kategória:Perzskí lekári Kategória:Perzskí básnici Kategória:Perzskí politici Kategória:Alchymisti Kategória:Osobnosti na francúzskych poštových známkach Kategória:Narodenia v 10. storočí Kategória:Úmrtia v 1037 Kategória:Stredovekí astronómovia