Západoslovanské jazyky sú vetva slovanských jazykov. Používajú sa v strednej Európe.
Členenie poľsko-polabsko-lužická podskupina (lechická podskupina v širšom zmysle) lužická podskupina (lužickosrbská podskupina) hornolužická srbčina (Nemecko) dolnolužická srbčina (Nemecko) lechická podskupina v užšom zmysle poľština (Poľsko) † polabčina (Nemecko) † pomorančina kašubčina (Poľsko) - považovaný aj za nárečie poľštiny alebo za nárečie pomorančiny (ktorá potom nie je vymretý jazyk) †severná slovinčina - považovaný aj za nárečie kašubčiny (a tým prípadne aj pomorančiny) alebo poľštiny sliezština česko-slovenská podskupina † veľkomoravčina (staromoravčina) - domáci jazyk Veľkej Moravy (niekedy považovaný len za nárečie či nárečia [západoslovanskej] praslovančiny); mal aj kultúrnu formu - pozri kultúrny jazyk na Veľkej Morave S. 199; podľa M. Pukanca išlo o veľkomoravské koiné čeština (Česko) - obyčajne vrátane † kenaančiny slovenčina (Slovensko) prechod k východoslovanským jazykom: vojvodinský variant rusínčiny - zmiešaný východoslovensko-západoukrajinský dialekt; považovaný aj za nárečie ukrajinčiny prechod k južnoslovanskými jazykom: ? †panónčina (panónska slovančina) - vymretý jazyk (príp. nárečie) panónskych (a sčasti rakúskych) Slovanov (napr. v Blatenskom kniežatstve); jeho existencia je sporná, podľa iných názorov (napr. J. Stanislava) sa na tomto území hovorilo protoslovenskými (resp. veľkomoravskými) a južnoslovanskými (protoslovinskými a/alebo protosrbochorvátskymi) nárečiami a staršie sa niekedy predpokladala väzba panónčiny špecificky len na protoslovinčinu
Referencie
Iné projekty