náhľad|Približný rozsah Blatenského kniežatstva a poloha Blatnohradu v pol. 9. stor. náhľad|Plán dnes zaniknutého benediktínskeho kláštora na ostrove Vársziget z roku 1569. Trojloďový kostol je pravdepodobne renovovaný kostol Panny Márie, zasvätený v roku 850. náhľad|Rekonštruovaný pôdorys románskej baziliky sv. Hadriána. Blatnohrad (tiež Blatnograd, nemecky Mosapurg či Mosaburg) je ranostredoveké hradisko v Panónii, asi západne od Balatonu, v blízkosti terajšej obce Zalavár v Maďarsku. Založil a vybudoval ho v rokoch 839 – 847 knieža Pribina ako centrum Blatenského kniežatstva.
Išlo o blatné hradisko, ktoré sa rozkladalo na ostrovoch v nive rieky Zaly. Centrálnu úlohu zastával ostrov v polohe Vársziget (hradný ostrov), opevnený drevohlinenou hradbou a rozdelený na akropolu a dvojpriestorové predhradie. Je tu doložená existencia troch kostolov založených v 9. storočí a komplexu palácových stavieb. Najväčším bol pútnický kostol - bazilika, zasvätená v rokoch 854/855 svätému Hadriánovi. Okrem ostrova Vársziget bolo osídlenie z 9. storočia zdokumentované aj v okolí na nive rieky. Tento ostrovný model blatného hradiska má blízkou paralelu v rano stredovekom hradisku v Nitre.
Početné slovanské archeologické nálezy – kostoly a včasnostredoveké hradisko objavil v 19. storočí Ján Kollár. Čisto slovanské obyvateľstvo je tu archeologicky doložené až do 11. storočia. Za Koceľa to bolo stredisko vzdelanosti Slovenov.
Prírodné podmienky Lokalita sa nachádza v západnej časti Panónskej nížiny v oblasti Malého Balatonu pri juhozápadnom cípe jazera Balaton. Zamokrená oblasť, ktorej hlavným vodným tokom je rieka Zala, pretekajúca Malým Balatonom a ústí do Balatonu, je rozdelená nízkym severo-južne orientovaným hrebeňom na dve plytké panvy. Lokalita sa nachádza v západnej polovici, pri severnej časti Malého Balatonu a ďalej na sever pozdĺž toku Zaly, medzi terajšími obcami Zalavár a Zalaszabar. Z nivy rieky vystupujú nevýrazné piesočné ostrovy zvýšeného terénu, ktoré sa stali základom osídlenia Blatnohradu. Až do začiatku 19. storočia bol Malý Balaton s Balatonom prepojený a zaberali aj väčšiu plochu. Odvodňovacie kanály budované od 19. storočia narušili vodný režim oblasti, ale od 80. rokov 20. storočia sa vďaka podniknutým opatreniam rozloha mokradí opäť zvyšuje.
Písomné pramene O obrátení Bavorov a Korutáncov Kľúčovým písomným prameňom pre poznanie histórie lokality v 9. storočí je latinsky písaný spis Conversio (O obrátení Bavorov a Korutáncov). Je to kronika misijnej činnosti Salzburského arcibiskupstva v Karantánii, Panónii a Nitrianskom kniežatstve, spísaná v roku 871 (možno 872/873) a zachytávajúca udalosti do roku 870.
Kronika Regina z Prümu Kronika benediktínskeho opáta Regina z Prümu zachytávajúca udalosti do roku 906 identifikuje v roku 879 Mosaburh, odlišný od Moosburgu pri jazere Wörthersee v Karantánii. Archeologické výskumy však osídlenie z 9. a 10. storočia v danej lokalite neboli potvrdené.
Fuldské letopisy Annales Fuldenses (Fuldské letopisy) zachytávajúce dejiny Východofranskej ríše do roku 901 spomínajú v období rokov 888 až 890 Mosaburg niekoľkokrát v súvislosti s vládou Arnulfa Korutánskeho, v roku 896 potom informuje o nastolení nového kniežaťa Blatnohradu – Braslava.
Salzburské anály Annales Iuvavenenses maximi (Salzburské anály) informujú o porážke východofranského vojska v roku 907 v bitke pri Bratislave.
História výskumu Záujem o polohu Blatnohradu, ktorá bola známa z písomných prameňov, existoval už v 19. storočí. Ján Kollár lokalitu navštívil a popísal v roku 1841 pri svojej ceste do Talianska. Prieskumy tu po opakovane realizoval Flóris Rómer, ktorý v roku 1881 vykonal prvé drobné odkryvy, pri ktorých odhalil časť severo-južne orientovanej, kolmi vystužené múry. V rokoch 1887 a 1891 tu výskumy robil Viktor Récsey, ktorý však o výsledkoch vykopávok nepodal žiadnu správu. Nálezy získané pri ťažbe piesku v miestach niekdajšej akropoly boli hodnotené iba kunsthistoricky. Moderný výskum Blatnohradu začal v roku 1948, kedy vošiel do povedomia ako významná lokalita obdobia 9. storočia v Maďarsku. Sled archeologických terénnych výskumov zahájil v rokoch 1951 až 1953 Géza Fehér veľkoplošným prieskumom v južnej časti centrálnej polohy Vársziget, pri ktorom bolo preskúmané pohrebisko a opevnenie akropole. Prieskum románskej baziliky na ostrove Réceskút realizoval v rokoch 1946, 1947 a 1953 Aladár Radnóti. Na ich prácu nadviazala radou výskumov vykonaných od šesťdesiatych rokov do roku 1993 Ágnes Cs. Sós. Tá sa sústredila na výskum bývalého stredovekého kláštora v priestore akropoly, prestavaného na tureckú pevnosť, na výskum obranného systému ostrova a v osemdesiatych rokoch objavila pozostatky rano stredovekej baziliky svätého Hadriána z 9. storočia. V rokoch 1961 a 1963 skúmala i baziliku v polohe Réceskút a vyslovila domnienku o existencii dreveného kostola z 9. storočia - predchodcu kamennej baziliky. Výskum v polohe Borjúállás-sziget južne od hlavného ostrova vedený Róbertom Müllerom začiatkom osemdesiatych rokov odhalil mimo iného ďalší jednoloďový kostol z 9. storočia. V ďalšom období robil výskumy Béla Miklós Szöke. Až novšie výskumy z deväťdesiatych rokov umožnili komplexnejší pohľad na podobu hradiska.
Staršie nálezy Predchádzajúce aktivity na mieste neskoršieho ranostredovekého sídliska a hradiska sú doložené v dobe bronzovej a dobe rímskej.
Poloha Vársziget sídlisko(?) kultúry Somogyvár-Vinkovci, raná doba bronzová sídlisko rímske provinciálne, doba rímska V roku 2002 tu bola odkrytá kolová stavba z rímskeho obdobia.
Poloha Récéskút sídlisko(?) kultúry Somogyvár-Vinkovci, raná doba bronzová Pri výskume rano stredovekého kostola vedenom Ágnes Cs. Sós boli nájdené fragmenty keramických nádob na všetkých skúmaných miestach. Žiadne objekty ale nebolo možné s určitosťou spojiť s nálezmi tejto kultúry. sídlisko rímske provinciálne, doba rímska Značné množstvo rímskej provinciálnej keramiky a strešná krytina (tegulae) dokladajú rímske osídlenie v tejto polohe. Neboli nájdené žiadne múry či iné objekty z tohto obdobia.
Zoznam kniežat Blatnohradu, Balatonu a okolia Pribina (839 – 861) Koceľ (861 – 876), syn Pribinu Arnulf Korutánsky (876 – 884) – súčasť Korutánskej marky Svätopluk I. (884 – 894) – súčasť Veľkej Moravy Luitpold (894 – 896) – súčasť Korutánskej marky Braslav (896 – 900/901) – zlúčené s Posávskym a Panónskym kniežatstvom
Po Braslavovi pripadlo okolie Balatonu a Blatnohrad maďarským kmeňom.
Referencie
Zdroj
Kategória:Dejiny Slovenska Kategória:Archeologické lokality v Maďarsku