Bourbonovci (iné názvy: Bourbon, zastarano: Bourboni, pre Španielsko: Borbónovci; základný tvar: z Bourbonu, Bourbonský, Borbónsky - fr. de Bourbon, šp. de Borbón) je pôvodne francúzsky šľachtický rod, ktorý je doložený od 10. storočia.
Ako Bourbonovci v užšom zmysle sa spravidla označuje len jedna jeho vetva (presnejšie časť jeho kapetovsko-anjouvskej vetvy), ktorú založil Henrich IV. Navarrský v 16. storočí, a ktorá vládla/vládne v Navarre, Francúzsku, v Neapolsku a Sicílii, Parme, Španielsku a v Luxembursku.
Vývoj dynastie thumb|150px|Znak pôvodného rodu Bourbonovcov
Pôvodní Bourbonovci Rod Bourbonovcov odvádza svoje meno od Bourbonska v strednom Francúzsku, ktorého centrom bol hrad Bourbon-l’Archambault. Najstarším známym členom dynastie bol Aymar z Bourbonu (alebo Adhémar), pán Souvigny a Bourbonu, ktorý žil okolo roku 900 po Kr. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí/-ké.
Dampierrovsko-bourbonská dynastia Táto dynastia vznikla roku 1186 manželstvom Guya II. Dampierrskeho, maršala champagnského, s Matildou I. (Mahaut I.), dámou bourbonskou. Nasledujúci hlavní členovia tohto rodu pokračovali ako páni (sire) alebo dámy (dame) bourbonskí.
Zásah Burgundovcov Do dampierrovsko-bourbonskej dynastie sa priženil Ján Burgundský, ktorý si vzal Agnešu, dámu bourbonskú a stal sa tak pánom bourbonským. Ich dcérou bola Beatrix (Burgundská a Bourbonská), dáma bourbonská.
Kapetovsko-bourbonská dynastia Dynastiu založil Róbert Kapet, gróf z Clermontu a syn francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, ktorý si roku 1276 vzal vyššie spomínanú Beatrix, dámu bourbonskú.
Kapetovsko-bourbonskú dynastiu v neskoršom období delíme takto: vetva grófov z Marche (od 14. storočia): vetva grófov z Vendôme (od 14. storočia): vetva pánov (neskôr kniežat) z Carency (od 14. storočia) vetva vojvodov z Montpensier (od 15. storočia) vetva kniežat z Condé (od 16. storočia) vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov (Bourbonovci v užšom zmysle) (od 16. storočia): hlavná vetva francúzskych kráľovských Bourbonovcov bourbonovsko-anjouovská vetva (=španielski Bourbonovci) (od 17. storočia), vrátane: vetva kráľov Kráľovstva oboch Sicílií (neapolsko-sicílska vetva) (od 18. storočia) vetva vojvodov z Parmy (parmská vetva, dynastia Bourbon-Parma) (od 18. storočia) vetva luxemburských veľkovojvodov (od 20. storočia) iné vetvy iné vetvy orléanska vetva (od 17. storočia) iné vetvy iné vetvy iné vetvy vetva grófov z Montpensier (od 15. storočia) iné vetvy
Vláda v Navarre a vo Francúzsku Bourbonovci vládli v Navarre 15721789 (zlúčená s Francúzskom) a vo Francúzsku 15891792 (s prestávkami) a 18141830.
Do vetvy grófov z Vendôme patril aj – od roku 1572 navarrský kráľ – Henrich (ako navarrský kráľ Henrich III.), ktorý sa v roku 1589 stal francúzskym kráľom ako Henrich IV. po vymretí kráľovského rodu Valois a stal sa tak zakladateľom francúzskej kráľovskej bourbonskej dynastie (Bourbonovci v užšom zmysle). Vo Francúzsku jeho potomkovia vládli až do roku 1792, kedy bol kráľ Ľudovít XVI. zosadený a v roku 1793 popravený. Po páde Napoleona Bonaparteho sa v roku 1814 Bourbonovci znova dostali na trón (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.) V roku 1830 dynastiu na tróne vystriedala vedľajšia línia francúzskych kráľovských Bourbonovcov, ktorá panovala 18 rokov pod menom Orléans.
Vláda v Španielsku
V Španielsku vládli 1700/17131808, 18141868, 18701873, 18741931 a od 1975 – súčasnosť
Vláda v Neapolsku, Sicílii a v Kráľovstve oboch Sicílií V Neapolsku a Sicílii vládli 17341805 a ako králi Kráľovstva oboch Sicílií 18161860.
Vláda v Parme Ako vojvodovia z Parmy vládli 17311735, 17481802 a 18471859.
Vláda v Luxembursku Luxemburskými veľkovojvodami sú od roku 1964.
Iné projekty
Kategória:Panovnícke rody Kategória:Dynastie